Pochádza síce zo severu Čiech, ale aby sa stala rybárkou, musel ju osud odviať až do Anglicka. Jej otec je poľovník, no z nej sa stala nadšená a úspešná rybárka. Niekedy sú cesty osudu kľukaté a aby človek našiel vlastné šťastie a uspokojenie, musí veľakrát prejsť dlhú cestu a niekedy preplávať aj more...
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: MÁJ 2020
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 34
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 29.10.2020.
Som dievča zo severu, narodila som sa v Českej Lípe, ale väčšinu času som strávila u starých rodičov na dedine. K prírode ma to ťahalo už od mala. Milujem kone, mám doma sučku labradora, ale momentálne žijem v Anglicku, kde nemôžeme mať v byte zvieratá, takže mi dosť chýba. Otec je poľovník a vždy nás s bratom bral do lesa. Myslím si, že vďaka nemu máme v rodine k prírode tak veľmi blízko.
Do Anglicka som odišla, aby som sa pozrela do sveta, naučila sa poriadne angličtinu a trochu si zarobila. To, že som stretla priateľa Martina, je vlastne taká čerešnička na torte a tak trochu začiatok všetkého okolo rybárčenia.
Najobľúbenejšia fotka so pstruhom z rieky Nadder.
Aké teda boli tvoje rybárske začiatky?
To je vcelku záhada aj pre mňa. Môj ujo je rybár, ale nikdy som to úplne nebrala ako vec, čo by ma mohla baviť. Párkrát som bola s kamarátmi na kapry, ale popravde ma to vôbec nebavilo a absolútne som netušila, načo potrebujú toľko vecí. Ja som len vedela, že sa ryba chytá na kukuricu alebo červa.
Potom som sa dala dokopy s Martinom a čuduj sa svete, po piatich hodinách v daždi na feeder prišiel záber a ten adrenalín, čo naraz prúdi telom, to ma asi uhranulo. Povedala som si, že chcem taktiež chytiť rybu a vedieť, aké to je – od začiatku do konca.
Prvý sumec v živote a ešte na prívlač!
Čo ťa na rybačke baví?
Myslím, že viac vecí dohromady. V prvom rade je to pre mňa relax. V práci trávim zhruba 15 hodín denne, takže keď mám voľno, som rada, že môžem vypadnúť von. Ďalší dôvod je ten, že človek pri rybačke nepremýšľa nad ničím iným, než nad tým, ako rybu prekabátiť, aká je voda, či je táto farba nástrahy dobrá, akú ťažkú jigovku zvoliť, kde ryby asi budú... Je to hrozná alchýmia, a to ma baví! A ďalšia skvelá vec je – koľko ľudí a priateľov človek spozná a na koľko miest sa pozrie! Nehovorím o tom, koľko dobrodružstiev sa dá na rybách zažiť...
Náš prvý double z rieky Arun.
Pamätáš si ešte na svoj prvý rybársky úlovok?
Tak na to si spomínam úplne presne. Martin mi daroval taký prút, čo vyzeral skôr ako detský – dostala som dvojku mepsku – a išli sme pod hať, ktorá sa stala naším milovaným miestom na ryby. Martin bol tak 30 metrov odo mňa a ja som mala pocit, že som sa zachytila o nejakú prekážku, tak som na neho volala, že potrebujem pomôcť... Lenže tá prekážka začala jazdiť a verte, vytiahnuť 92 cm šťuku na 8 g prút, keď nemáte absolútne žiadnu potuchu, ako sa ryby chytajú, to bola celkom zábava! Mám fotku, kde šťuku držím ako gitaru, pretože som sa bála chytiť ju za žiabrové oblúky.
Môj osobný rekord
ostrieža – najväčší zážitok a najkrajšia spomienka!
Máš nejaký obľúbený revír?
Mám ich zopár. Najradšej mám rieku Nadder v Salisbury, čo je pstruhový revír. Neuveriteľne čistá, zdravá rieka plná potočákov, lebo ak ma niečo nadchlo, tak je to práve lov pstruhov. Len dúfam, že sa tiež niekedy dostanem k muškáreniu, predsa len je to čarovná rybárska technika a neskúsiť to práve v Anglicku by bola hanba. Ďalšia obľúbená rieka je Stour. Nikdy predtým som nevidela na vlastné oči rieku, ktorá by bola takto čistá. Predstavte si, že stojíte na hati a sledujete, čo sa deje pod ňou, tak dva metre hlboko... Je to ako akvárko. A na tejto rieke sme si chytili veľa krásnych a zaujímavých rýb.
Občas lovím aj na feeder.
Môj najväčší pleskáč...
Aký je tvoj najväčší zážitok od vody, prípadne úlovok?
Najväčší zážitok bol môj najväčší ostriež. Hádzala som pod hať a Martin mi hovoril, že mám zbytočne veľkú nástrahu. Ja mu na to, že mi do toho nemusí kecať, že si idem po veľkú rybu. Nahodila som do toho najväčšieho prúdu a za sekundu som mala neuveriteľný kopanec a obaja sme si boli istí, že mám konečne mrenu. Keď som videla, že mám ostrieža s veľkosťou kapra, skoro som odpadla. Martin musel skákať do vody, aby som oň neprišla. Toto by som priala každému rybárovi, pretože ten pocit, že držíte rybu, čo bola natoľko silná, aby prežila v rieke plnej metrových šťúk, kormoránov a nenásytných rybárov pravdepodobne cez dvadsať rokov, je neskutočný...!
Keď na posledný hod príde jediná ryba dňa.
Aký je tvoj najväčší rybársky sen?
Veľmi by som chcela chytať na mori Mahi-Mahi. A uloviť plachetníka je môj asi najväčší sen. Ale chytiť konečne šťuku cez meter by mi tiež nevadilo... Zatiaľ je to 2:0 pre metrovky. Ale ako sa hovorí, človek si takú rybu musí zaslúžiť.
Chytanie v daždi sa vyplatilo, potočáci brali ako zbláznení.
Zmenilo ťa nejako toto hobby, dalo ti niečo?
Určite áno. Ja si myslím, že od tej doby, čo rybárčim, som oveľa aktívnejšia a hlavne mi to drží úsmev na tvári.
Naša životná fotka, vystihuje nás ako nič iné.
Prečo si sa rozhodla pre prívlač?
Ja nie som veľmi trpezlivý človek a prívlač je dosť aktívna technika lovu. Boli dni, keď sme nachodili aj desiatky kilometrov, aby sme sa dostali na naše miesta. Tiež ma baví, že sa človek zbalí do jedného batoha, vezme prút do ruky, pripne podberák a ide.
Predpokladám, že máš viacej škatuliek s nástrahami ako šperkovníc...
Popravde si ani nepamätám, kedy som naposledy nejaké šperky nosila, ale bude to dávno.
Prvá šťuka v živote a moja najlepšia póza.
Máš nejakú obľúbenú nástrahu?
Obľúbila som si nástrahy SPRO Freestyle, a to bude aj dôvod, prečo si ma chlapci vybrali, aby som pre nich chytala... Vďaka tomu, že žijeme v meste, máme veľa možností pre urban fishing a táto značka má neuveriteľné vychytávky pre lov v meste.
Keď miesto black bassa skočí sumec.
Sprevádza ťa na rybačke tvoj priateľ, alebo chodíš radšej sama?
Rybárčenie bez Martina si ani nedokážem predstaviť. On ma všetko naučil a hrozne ma baví, ako pyšne sa tvári, keď sa mi podarí nejaká lepšia rybka alebo keď prídem s nejakou zaujímavou myšlienkou, ako rybu chytiť. Takže za mňa – jedine s ním!
Milujem kone a toto bol najlepší asistent na rybách.
Keby sa rozhodol požiadať ťa o ruku, malo by to byť na rybách?
To nechám na neho, či sa k tomu niekedy rozhúpe, život so mnou nie je jednoduchý.
Chodíš na ryby aj v nečase?
Zaujímavá otázka. Moja termoregulácia nefunguje, takže mi je furt zima alebo furt horúco. Neexistuje nič medzi tým. Našťastie sme dosť veľa investovali do toho, aby som mala poriadne kvalitné oblečenie, a to sa nám celkom oplatilo, takže chodím aj keď nie je úplne najlepšie. Posledných pár mesiacov sme tu mali jednu búrku za druhou, a to sa na ryby fakt nedalo ísť.
Najkrajšia ryba, vďaka ktorej sa venujem rybárčeniu.
Stretávaš sa s predsudkom, že rybačka je výhradne
pre mužov?
Ľudia sa tomu čudujú, to áno, trebárs u mňa v práci to niektorí stále nedokážu pochopiť. Ale pár našich kamarátok už s nami na rybách bolo a išlo im to lepšie, než niektorým chlapom. Máme veľa známych a úspešných žien rybárok po celom svete. Osobne obdivujem Katku Švagrovú – je neuveriteľná! Má neskutočné úlovky a je to taký môj rybársky idol.
Ako na teba – rybárku – reagujú muži?
Povedzme, že veľmi kladne. Niekedy sú komentáre trochu príliš cez čiaru, ľudia komentujú moje prsia, zadok a tak, ale to už k tým chlapom nejako patrí. Väčšinou komentáre tohto typu mažem.
Čo by si na záver odkázala našim čitateľom
a hlavne čitateľkám?
Všetkým prajem plno zážitkov a krásnych úlovkov. A hrozne by som si priala, aby sa ľudia o prírodu starali, pretože by som raz chcela zobrať svoje deti a naučiť ich rybárčiť a zdieľať s nimi tú slobodu. A pre vás, kočky rybárky, len tak ďalej!
Ďakujem za rozhovor, Bára, a prajem ti, nech čím skôr znížiš to skóre s metrovicami a nech tých komentárov cez čiaru je čo najmenej. A predovšetkým ti v tejto ťažkej dobe želám pevné zdravie, aby si jedného dňa mohla uloviť svojho vysnívaného plachetníka! Daj nám potom vedieť.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
