Prívlač je nádherný spôsob športového rybolovu dravých rýb. Existuje mnoho postupov v tejto disciplíne, viacero metód tohto lovu. Venujem sa prívlači „iks“ rokov a nejakú tú prax už mám, ale určite mi dáte za pravdu, že človek sa učí celý život, takže rybolov a samotná prívlač nemôžu byť výnimkou...
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: MÁJ 2020
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 80
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 29.10.2020.
Dakedy pred pár rokmi ma oslovil jeden pán – keďže chytám čisto prívlač – či by som nemal záujem skúsiť lov z kajaka, tzv. kajakfishing. Nápad to nebol zlý, no ja som na ponuku zabudol. Poznáte to – povinnosti, práca, rodina, proste vyšumelo mi to z hlavy. Však stáva sa. Asi pred dvoma rokmi, už neviem ako k tomu došlo, spomenul som si na toho pána a napísal som mu. Ozval sa hneď, až som bol prekvapený. Neviem, či som mal také šťastie, či bol práve online kvôli práci, no pozval ma na kávu a osobné stretnutie. Šiel som zo zvedavosti, mali sme riešiť spomínaný kajakfishing a samotný kajak. Už pri príchode sme si potykali a pri dobrej káve sme sa bavili o prívlači, čo robím ja, a prešli sme k téme kajak a lov z neho. Pán Alex mi vysvetlil, čo a ako a neskôr sme šli k nemu domov, kde mal na dvore zaparkovaných pár kajakov. Poslal mi pred samotným stretnutím pár fotiek lodí a ja som si už vopred zamiloval ten sivý, maskáčový. Na otázku, ktorý by som chcel otestovať, nemusel na odpoveď čakať dlho. Predsa ten sivý, maskáčový, dúfam, že ho máš doma... Veľmi som bol naň zvedavý.
Jalec, častý úlovok počas splavu dole prúdom.
Zoznámenie s kajakom
„Šedá eminencia“ bola na dvore pod plachtou, poriadne zabalená. Pýtam sa, prečo sú zabalené? Nedávno prišli, sú nové a chcem, aby si ich otestoval, ako sa z nich vláči, keďže si prívlačiar a ony sú na to stavané. Očami som pohladil tú maskáčovú krásu a čakal som, čo bude nasledovať. Alex sa ma spýtal, či si ho hneď aj odveziem a cez víkend ho odskúšam na rieke Váh. Bol som šťastný, no stále som rozmýšľal: ako, čo a kde? Máš gurtne? Vravím, mám kombíčko so strešným nosičom, no nič viac som si nezadovážil, veď si nevravel, že v podstate idem po loď.
Alex mi dal svoje gurtne – upínacie popruhy a vysvetlil mi, ako si dokážem kajak naložiť sám na strechu auta. Najprv som sa o to pokúšal sám, no po chvíli sledovania mi ukázal ako na to (asi ich už pár naložil). Ono to nie je ťažké, len treba mať ten správny grif a ide to ako po masle. Dobré je nosiť si v aute karimatku či malý koberec – pri vykladaní kajaka na strešný nosič, aby sme nepoškriabali auto – preto ten medzikus. Samotný kajak má 44 kg, ale pri dĺžke 3,6 metra a šírke 90 centimetrov je to dosť nemotorné teleso, takže to chce rozum, nie svaly. Kajak bol pri aute na trávniku, karimatka položená na aute cez strešný nosič a zadné dvere. Alex zodvihol provu – prednú časť kajaka a vyložil ju na strechu. Potom šiel dozadu a pekne kajak vytlačil hore spýtajúc sa ma, či som pochopil, prečo to tak je. Vravím: jasné, nepotrebujem sa tu naťahovať, veď to ide aj samo. Alex priniesol gurtne, ukázal mi „ako, kde a prečo“ a ja som spokojný odchádzal domov s kajakom na streche auta, no myšlienkami som bol už niekde inde...
Jazerá majú tiež svoje čaro.
Prvá cesta za prívlačou z kajaka
Po príchode domov som sa skontaktoval s Lacom, Alexovým priateľom a hodili sme reč ohľadom prívlače z kajaka. Termín padol na nedeľu, lebo Laco robí aj v sobotu a skôr mu to časovo nevydá. Hovorím mu: Laci, problém, pádlo nemám. Nevadí, príď ráno o 6.00 ku mne, doriešime. Plus dodal pár vecí, na ktoré nemám zabudnúť, poprípade, čo budem potrebovať. Potom udal súradnice a navigácia ma v nedeľu ráno priviedla až k jeho domu, kde ma už vítal v bráne s naštartovaným vozom, kajakom na streche a v ruke držal ešte zabalené nové karbónové pádlo – vraj „Alex ti posiela, lebo minule ste naň zabudli a bez pádla to s lopatou asi nebude ono“. Posledné inštrukcie, kontrola materiálu a hurá, smer lodenica na rieke Váh.
Laco a jeho úlovky, aj keď nie obrovské, no týmto štýlom lovu potešia všetky.
Príchod k vode a konečne lov
Prišli sme na spomínané miesto, zaparkovali, odgurtňovali kajaky, povykladali veci z auta, zniesli kajaky dolu brehom na vodu aj s vecami a kým sme sadli do lodí, pripravení loviť, prešlo toľko času ako ženám v kúpeľni, keď sa fintia na rande. Tiež to chvíľu trvá!
S jalcami nudu nepoznáme.
Poďme loviť
Tak znela druhá veta, ktorú som sediac v kajaku povedal. Prvé slovo bolo: „PARÁDA!“ Laco videl, že som nedočkavý, tak mi ešte narýchlo povedal, kade pôjdeme, resp. poplávame, nech sa držím pri ňom a čo a ako s úlovkom, keby bolo dačo extra. To všetko preto, lebo rieka je nevyspytateľná a keď je prút vo vode, chytiť sa môže čokoľvek od jalca 20 cm až po sumca 200 plus. Ale toľkého šťastia som sa zatiaľ nedočkal.
Plávali sme kúsok pri brehu, kým sme sa dostali na miesto, odkiaľ sme začali splav a samotný lov. Voda bola čistá a na pieskových laviciach bolo krásne vidieť až na dno. Nie som kaprár, no od úžasu som ústa otváral, keď mi pod kajakom preplával húf kaprov, asi 8 kúskov, a podľa odhadu v tej metrovej hĺbke pod loďou mali pekných 70 až 80 centimetrov. Proste niečo úžasné. Vnímali kajak ako naplavené drevo či čo, lebo sa vôbec nebáli a krásne a pomaly podplávali kajak a zmizli potom preč.
Malé woby crank sú jednou z najosvedčenejších nástrah pri prelovovaní skalnatých brehov koryta.
Stretnutie so šťukou
Pri splavovaní dolu prúdom sme obhadzovali brehy a Laco ma poúčal, že musím hádzať čím bližšie k brehu, medzi skaly, lebo pri takomto spôsobe lovu ide o moment prekvapenia. Keď vobler dopadne na hladinu, tak často ryba stojaca medzi skalami, vyhýbajúca sa silnému prúdu, nástrahu okamžite atakuje a príde krásny súboj. Mal pravdu, pochytali sme krásne jalce aj bolene, až som zbadal kúsok od kajaka, na hrane zlomu pieskovej lavice, stáť obrovskú šťuku, na ktorej som mohol oči nechať. Povedal som mu, čo vidím, Laco sa pousmial a letmo prehodil – tú nedostaneš... Splavil a zakotvil som sa o trochu nižšie, prehodil som nástrahy na prútoch a obhadzoval som miesto, kde stála zubatá kráľovná. No nič ju netankovalo, mala ma „v paži”, ako sa vraví. Nevadí, možno nabudúce, možno tam kdesi v hĺbke čaká na mňa dodnes... Ktovie, uvidíme pri najbližšom splave a love z kajaka – kajakfishingu.
Stabilita, bezpečnosť, komfort musia byť.
Cieľ, kotvisko, cesta domov
Po niekoľkokilometrovom úseku nádherného splavu a lovu sme pristáli v kotvisku a pri čakaní na autá sme zhodnotili situáciu a celodenný lov a boli sme spokojní. Pochytali sme v ten deň jalce, bolene, boli aj ostrieže a jedna podmierečná šťuka v malej zátoke medzi skalami. Také bolo moje zoznámenie s kajakom a lovom z neho, pohľad na rieku z iného uhla, spoznávanie zákutí, kam by ste sa pešo ani autom nedostali. Videl som vydry vykúkajúce zo svojej nory, plávajúce bobry neďaleko, no proste, boli to silné zážitky, za ktoré som vďačný a šťastný. Teším sa už na ďalší splav, lov, kajakfishig.
Petrov zdar!
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
