Apríl bol nezvyčajne suchý. Minimálne zásoby snehu na horách nedodali potokom a riekam dosť vody. Zato v máji začalo pršať. Vedel som, že začne, čakal ma totiž týždeň na Dedinkách.
info
Kategória: Muškárenie
Vyšiel v čísle: MÁJ 2020
Počet strán v magazíne: 2
Od strany: 20
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 29.10.2020.
Na začiatku pstruhovej sezóny som bol ponaháňať potočáky s prívlačkou na našich miestnych potokoch. Ryby sa ukazovali v celkom hojnom počte a v rôznych veľkostiach. To rybára vždy poteší, hospodára ešte viac. Pomaly sa blížil začiatok mája a s ním aj moja rybárska dovolenka na našom najkrajšom pstruhovom jazere – Dedinkách. Ešte som nevedel, že o máji roku 2019 budú poniektorí tvrdiť, že z jeho 31 dní pršalo rovných 40. Ale to len na okraj...
Vyrážam do Slovenského raja
Auto nabalené všetkým potrebným na jednoduchú pstruhovú rybačku nemohlo odviezť už nikoho okrem mňa. V Bystrici som odbočil na 66-ku a popri Hrone som odkrajoval kilometre do Slovenského raja. Bolo skoré ráno, chladno, čakala ma však jedna zaujímavá zastávka na Horehroní. Rybársky kolega Ivan mi chcel predviesť lov pstruhov a lipňov na mušky na ich pstruhovom úseku Hrona.
Poučná zastávka
Muškárim zväčša na jazerách, preto som bol zvedavý na túto ukážku v priamom prenose. Ivan za chvíľu naviazal zostavu dvoch nýmf na mojom prúte a vyrazili sme do chladného rána. Na prvej zastávke sa po pár švihnutiach na jeho muškárke zatrepotal pekný lipeň, po ňom pár menších a pstruh potočný. Zdalo sa to jednoduché. Na ďalšom sľubnom mieste som už lovil ja, ale jednoduché to nebolo – zostal som bez úlovku. Až po presune na iné miesto som dokázal uloviť ryby – niekoľko menších lipňov a pstruhov potočných. Inštruktáž skončila, dostal som do daru pár úspešných mušiek a pokračoval som v ceste.
Hnilec nad Dedinkami.Dnes sa tu už neloví.
Okolo meandrov Hnilca
Nad Telgártom Hron vystriedal Hnilec. Táto neveľká rieka pramení pod Kráľovou hoľou, ako aj spomenutý Hron, Hornád a Čierny Váh. Svoje vody odvádza juhovýchodným smerom. Od prameňov tečie málo obývanou krajinou, je divoká, meandruje, prerezáva sa vysokými bralami a až pod Stratenou jej cestu zastaví vodná nádrž Palcmanská Maša – Dedinky. Od mosta v Stratenej až po ústie do priehrady patril Hnilec ešte v minulom roku pod tento rybársky revír. Úsek nie je dlhý, má okolo 500 m.
Malý pstruh dúhový nie je štandardný úlovok.
Na jazere sneženie
V týchto končinách je odvážne nazvať máj jarným mesiacom. Ostatne, potvrdili mi to prvé tri dni. Sneženie bolo na dennom poriadku, do toho sa pridal silný vietor a lov na jazere nebol možný. V teple chaty som sa rozhodol, že na prítoku do priehrady vyskúšam Ivanove muchy a trošku natrénujem pre mňa nový rybolovný štýl.
Kaskády na dolnom toku Kvačianky.
Okamžité zábery
Na neveľkom parkovisku pod vysokým bralom zostavujem prút a na tenký fluorocarbon viažem dve zaťažené mušky. Brodím do studenej, rýchlo tečúcej vody. Prvé hody smerujem k zatopenej vrbine a na moje počudovanie mám okamžite záber. Zdolávam menšieho pstruha potočného. Ďalší hod znamená ďalšiu rybu, nasledujúci dokonca dve naraz. Malé háčiky bez protihrotu držia ako prilepené, zároveň sa z nich ryby po zdolaní ľahko uvoľňujú.
Ryby ani nepočítam
Pomaly postupujem proti vode a lovím veľké množstvo potočákov, občas zaberie menší lipeň. Napriek chladnej vode sú ryby aktívne a záberov je veľa. Ryby nepočítam, ale ulovil som ich niekoľko desiatok. Občas zaberie väčší pstruh a jeho zdolávanie na jemnom náčiní v silnom prúde je skutočný zážitok. Zaujímavé je, z akých miest zdolávam ryby. Rýchle a plytké prúdy ukrývajú dosť rýb, s prívlačkou by som ich isto obišiel. Jemné zúbky pstruhov pomaly zničili všetky mušky, po dvoch hodinách lovu odchádzam.
Muškárka namiesto prívlačky
Ešte raz si vychutnávam atmosféru horskej rieky, sýtu jarnú zeleň a začínajúce kvitnúce skupinky záružlia. V týždni sa sem dostávam ešte raz, som rovnako úspešný. Po statickom muškárení na jazere bol lov na rýchlej rieke veľmi dynamický a zaujímavý. Bolo rozhodnuté, že muškárka načas nahradí prívlačku aj na iných pstruhových tokoch.
Na Kvačianke s muškami
V druhej polovici mája som cestoval na Liptov. Počasie bolo po dlhšom čase príjemné, slnečné, prietoky ustálené. Rozhodol som sa navštíviť dolný tok Kvačianky, prítoku Liptovskej Mary. Tento pstruhový revír je v režime bez privlastnenia si úlovku. V dolnej časti je potok regulovaný, veľký spád toku je riešený vybudovaním množstva betónových stupňov. Pri najspodnejšom rozbaľujem prút a naväzujem osvedčenú zostavu mušiek. Tentoraz však idem testovať už vlastné mušky. Vo vývare pod stupňom voda pení a vytvára silné spätné prúdenie, je tu aj poriadne hlboko. Sledujem šnúru, zanedlho sa pristaví a zdolávam prvú rybku, menšieho lipňa. Nasledujú ho pstruhy potočné a na prekvapenie aj niekoľko pstruhov dúhových s dĺžkou do 25 cm. To rozhodne nie je štandardná veľkosť pri tomto druhu ryby v našich revíroch, nasádza sa skôr ryba ťažšia. Potom si uvedomím, že v blízkej obci je rybia farma a tieto dúhaky pochádzajú zrejme z nej. Pomaly prechytávam jednotlivé stupne, niekde som úspešnejší, inde menej. Lovím už iba potočáky.
Jemná nymfa oklamala pstruha potočného.
Repete s potočákom
Na jednej hlbočine sa mi darí na koncovú muchu zdolať približne 25 cm pstruha potočného. Opatrne ho uvoľním a po minúte ho zdolávam znovu, teraz už na muchu na prívese. Vedľa háčika má čerstvý vpich po tom predchádzajúcom, niet pochýb, že je to tá istá ryba. Uvedomujem si, aká efektívna metóda lovu je v súčasnosti muškárenie. Nekonečné množstvo materiálov umožňuje naviazať vzory mušiek, ktoré sú úplne realistické, neviditeľné vlasce nedávajú rybám šancu. Pre športového rybára je to skvelý prostriedok na vyžitie sa, no v rukách toho, kto berie rybolov čisto materiálne, to môže byť nebezpečný nástroj. Ale tak je to pri všetkých rybolovných technikách. Od Kvačianky odchádzam spokojný, rybačka v peknom prostredí sa vydarila a čo viac, moje mušky fungovali.
Pozdravujem Ivana na Horehroní!
Nakoniec som s muškárkou prešiel naše menšie pstruhové potoky na strednom Pohroní. Úspech sa dostavil aj na nich. Odvtedy moje prívlačové prúty určené na pstruhy pomaly zapadajú prachom. Krátke zastavenie na Horehroní mi ukázalo krásy muškárenia a naštartovalo sezónu, akú som dlho nezažil. Ale o tom nabudúce.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
