Pretože tejto jari nastala zlá situácia, neostáva mi nič iné, než sa retrospektívne vrátiť k mojim prvým vlaňajším vychádzkam k vode. Minuloročná jar bola na zrážky dosť skúpa, takže som lov na vodných tokoch vymenil za pokojnú rybačku na peknom rybníku uloženom v srdci jasovských lesov.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: MÁJ 2020
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 64
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 29.10.2020.
Marec
Plánoval som prísť sem hneď po rozmrznutí, lebo túžba uloviť prvého jarného kapríka bola veľmi silná. V polovici marca zmizla ľadová pokrývka, a to bol jasný signál vydať sa na prvú 24-hodinovú výpravu za kaprami. Týždeň po rozmrznutí prichádzam s radosťou malého chlapca a s kamarátom Jakubom na brehy rybníka. Pre lov som zarezervoval miesto v plytších častiach tejto vody. Väčšina rybárov je zvyknutá loviť v studenej vode v čo najväčších hĺbkach. Ja, naproti tomu, lovím tam, kde slnko najrýchlejšie prehreje studenú vodu.
Nastáva klasický rituál vybaľovania a chystania vecí potrebných na lov. Nadväzce a kŕmenie som si už nachystal doma, aby som pri vode nemíňal čas a mal prúty čo najdlhšie vo vode. Môj kolega sa s tým doma nebabral, takže kým si on stihol naviazať montáže, ja som mal už všetky prúty vo vode. Montáže som pokladal do blízkosti priľahlého brehu, približne do metrovej hĺbky.
Čo sa týka stratégie nástrah a návnad, v ničom som nešpekuloval. Vzal som si len jeden druh boilies a pár druhov pop-up a wafters. Na montáži typu Slip D som prezentoval žltú, neutrálne vyváženú Manilla Yellow Ones Wafters. Ku každej montáži som hodil dve hrste mixu z peletiek Manilla, Bloodworm a napolených guľôčok. Na treťom prúte, s ktorým som prechytával rôzne miesta pri prekážkach, som skúšal aj výraznú fluo oranžovú popku Peach&Pepper s minimom kŕmenia. Ostávalo len čakať. Kolega si tiež vyviezol svoje montáže a nevedeli sme sa dočkať prvého kontaktu.
Pohľad na nezaplatenie.
Úspech aj neúspech nás posúva
Prešla hodinka, druhá a pri tretej som už začal mať isté pochybnosti, či mám montáže na správnom mieste. Našťastie v tom momente začujem „píp“ môjho signalizátora a všetky pochybnosti sú rýchlo preč. Naplno si vychutnávam prvú tohtoročnú zdolávačku so zdatným kaprom. Po pár minútach mi Jakub podoberá zdravého silného kapra. Spokojný si robím fotky do zbierky so zhruba 7-kilogramovým šupíkom. Ryby zbytočne netrápime vážením. Po vypustení idem čo najskôr položiť montáž opäť do vody.
Okolo 13. hodiny počas sledovania biatlonu dostávam na prút s popkou slabý padák. Pri vyťahovaní to tipujeme na karasa. Zrazu sa mi však ozýva aj nedávno prevezený prút. S Jakubovou asistenciou všetko dobre končí a postupne podoberáme dva navlas podobné kapry. Prvý double tohto roku je tu! Robíme si pár fotiek a kapríkov púšťame. Môj kolega už je trochu znepokojený a ide na to všetko vykonať potrebu... Ako sa hovorí: „čisté črevá, čistá myseľ“. Samozrejme, pokiaľ bol preč, zdolal som ďalšieho kapra.
Blížil sa večer a rozhodne sa začalo pekne ochladzovať. Jakub ešte poprevážal svoje prúty a ja robím pre oboch teplú kávu. Po zotmení už ležíme v spacákoch a debatujeme o všeličom. Záber prichádza až pred polnocou. Samozrejme, že Kubíka môj kvíliaci príposluch nezobudil! Celú rutinu s podoberaním, fotením a púšťaním som musel absolvovať sám. Prút, pravdaže, hneď vyvážam a ponáhľam sa späť do tepla spacáka. Ďalší záber dostávam opäť ja. Nad ránom sa mi darí zdolať pekného kapra. Ponechávam ho ešte chvíľu vo vode, kým sa nerozvidní.
Ráno ma Kubo dokumentuje s mojím tohtoročným najkrajším, nádherne vyfarbeným šupíkom. Pomaly sa blíži koniec našej krátkej rybačky. Výbavu a čln nakladáme do auta, ostali už len prúty. Veď, čo keby ešte náhodou. A ono to predsa ešte raz píplo. Na popku sa ulakomil kapor číslo 7. To bola už len taká čerešnička na torte. Ja maximálne spokojný, Kubík trochu sklamaný. Každý úspech a neúspech nás však posúva stále ďalej. Opúšťame jazero a ja sa teším, že sa sem vrátim v apríli...
Aprílový bojovník bez jedinej chybičky krásy.
Apríl
Po mesačnej pauze sa vydávam opäť do krásnej prírody k brehom jasovského rybníka. Teraz som sa sem vybral úplne sám na dva dni. Štyridsaťosem hodín pri vode je pre mňa už naozaj dlhá rybačka, keďže väčšina mojich vychádzok sú párhodinové alebo jednonočné výpravy. Mal som v pláne loviť v úplne najplytších miestach na jazere s priemernou hĺbkou 60 cm. Predpokladám, že ryby budú vyhľadávať miesta s plytšou a teplejšou vodou.
Nástrahy a návnady volím rovnaké ako v marci. Produkty z radu Manilla sú priam stvorené pre moje jarné chytanie. Zmes vtáčieho zobu, mliečnych proteínov, odtučneného arašidového proteínu a pravej vanilky z Madagaskaru tvorí neodolateľnú návnadu pre všetky veľkosti kaprov. Už zostávalo iba nájsť, kde sa kapry nachádzajú. Inštinktívne som montáže položil čo najbližšie k protiľahlému brehu pod visacie stromy a kríky. Niekedy som sa s položením montáže hral aj pár minút, aby som mal istotu dokonalej prezentácie nástrahy. Ku každej montáži som opäť prihodil dve hrste predmočeného mixu peletiek a boilies. Keďže som lovil v úplnej blízkosti prekážok, cievky na navijakoch som dotiahol napevno. Po zábere bude potrebné s prútom cúvať dozadu a snažiť sa čo najrýchlejšie kapra otočiť.
Manilla Yellow Wafters ma sprevádzajú na každej výprave na tomto jazere.
Začína kaprí kolotoč
Po vyvezení si robím poriadok v prístrešku a vychutnávam si absolútny pokoj pri vode. Ale prvý záber na seba nenechal dlho čakať – jedno „píp“ a do 3 sekúnd už držím v ruke naplno ohnutý prút. Kapra sa mi darí otočiť od prekážok a dostávam ho na voľnú vodu. Namieril si to oblúkom do prekážok po mojej pravej ruke. Ak tam vojde, už na neho nemám dosah s prútom. V prsačkách skáčem do vody, na hlavu si hádžem podberák a snažím sa ho otočiť. Po párminútovej komédii sa mi ho darí úspešne podobrať. Mám tú česť s približne 8 kg ťažkou ikernačkou. Pekná, vydretá ryba! Po zdokumentovaní ju púšťam a prút opäť vyvážam na rovnaké miesto.
Do večera zdolávam ešte tri podobné kapríky. Všetko na jeden prút z toho istého miesta. Večer prichádza k vode na chvíľku aj kamarát Maťo na kus reči. Sľúbil som mu, že ďalší záber patrí jemu. Zotmelo sa, začalo pršať, už sa zdalo, že kapríka neuvidí... Avšak kto počká, ten sa dočká. Zanedlho sa ozýva príposluch a hneď je veselšie. Maťko si užíva zdolávačku s pekným sedemdesiatnikom. Po zdolaní mu robím rýchlu fotku a spokojný sa so mnou lúči. Počas celej noci som potom zaznamenal len jeden záber od malého kapra.
Montáž typu ,,Slip D“ nad kobercom drobného kŕmenia je nesmierne efektívna.
Kovbojka vo vode
Ráno som sa rozhodol previezť svoj 6 ft prút ku spadnutému stromu. Vyklepal som si tvrdé dno, položil montáž a prihodil pár guľôčok testovacej novinky Manilla Active. Bol som zvedavý, či táto slizká guľka má niečo do seba. Vyvážam aj ďalší prút. Na spiatočnej ceste počujem len jedno „píp“ na prúte, ktorý som pred chvíľou vyviezol. „No do čerta! A už bude v strome.“ Po príchode na breh vidím len ohnutú „čarodejku“. Skáčem s prútom do člna, beriem podberák a vydávam sa na súboj. Po príchode zisťujem, že vlasec vedie pod celý strom. Vyhŕňam rukávy, zasúvam spodný diel 6 ft Scopky a celý prút preťahujem popod strom. Vlasec smeruje cez ďalšie visiace konáre, ale cítim, že kapor je stále na prúte. Vetvu po vetve dvíham z vody a vyslobodzujem vlasec. Meter po metri sa približujem ku kaprovi. Ten však šikovne zaplával popod vymletý breh medzi korene. Myslel som, že už je v háji. Chytil som do ruky posledný meter hrubého fluorocarbonu a snažil sa nájsť koniec. Vtom mi však fluorocarbonový nadväzec vystrelil z ruky! Kapor bol stále tam! Už mi bolo jasné, že to bude pekný a najmä bojovný kus. Po centimetroch som ho rukami vyťahoval ako psíčka z búdy. Po pár pokusoch ho konečne dostávam na voľnú vodu. Tam ma ešte asi 10 minút vodí kam sa mu zachce, no napokon ho úspešne podoberám. „Hurááá, konečne!“ Polhodinová babračka sa vyplatila a ja na podložku ukladám silného šupináča. Hmotnosťou sa chváliť nebudem, no je to zatiaľ môj najťažší kapor z tejto vody. Svojpomocne si robím fotografie a video. Aj keby som už nič nechytil, som spokojný. Je mi jasné, že lovné miesta som úplne rozplašil a na ďalší záber si počkám dlhšie. A tak aj bolo.
Až po dlhých 6 hodinách mám znovu kontakt s kaprom. Bol síce menší, ale cirkus, ktorý predviedol bol ukážkový. Po zábere vyskočil z vody ako pstruh. Počas zdolávania sa držal stále pri hladine. Po podobraní mi vyskočil z podberáka ako pstruh. Raz to aj zapichol hlavou do brehu. Komédia, aká sa často nevidí. S týmto ,,zbojníkom“ som si musel urobiť fotografiu. Uvedomujem si, že 90 % rýb mi chodí z jedného miesta na jeden prút. Iné miesta mlčia. Rozhodnem sa nájsť pre druhý prút iné miesto. Keď som v polovici jazera, dostávam záber znova na ten istý prút. Opieram sa do vesiel a modlím sa, aby kapor nebol v strome. Našťastie si to vybral smerom ku mne. Po záseku cítim, že to bude kapor z tej lepšej kategórie. Po niekoľkých horúcich výpadoch sa mi ho na druhýkrát darí dostať do podberáka. Od oka ho tipujem tesne cez 10 kg a váha mi to aj potvrdzuje. Kamerou aj aparátom dokumentujem bezchybného miestneho kapra. Do večera zdolávam na ten istý prút ešte jedného sedemdesiatnika.
Vyzerá to, že noc bude bez dažďa. Počas noci mám štyri zábery na rovnaký najproduktívnejší prút. Nanešťastie sa mi darí zdolať len jedného kapra. Tri ryby som stratil v odtrhnutých vlascoch ponaťahovaných medzi prekážkami. Mal som toho už naozaj dosť a ďalší záber som už ani nechcel. Ráno konečne vyšlo slnko a po prevezení som túžil uloviť ešte jednu rozlúčkovú rybu. Bohužiaľ som si to jediné produktívne miesto vyplašil počas uvoľňovania zamotaných montáží. Pomaly sa blížil čas môjho odchodu, a tak bolo treba pomaly baliť. Je to jedna z častí rybačky, ktorú asi nikto nemá rád. Ale aj to k tomu patrí.
Prvý double na seba nenechal dlho čakať.
Zhrnutie na záver
Počas 48 hodín som ulovil 11 kaprov, čo na aktuálnu situáciu na jazere hodnotím fajn. Nelámal som žiadne rekordy, ale zachytal som si pekne. Počasie bolo typické aprílové – raz dážď, raz slnečno. Kládol som mimoriadny dôraz na kvalitu a funkčnosť koncových zostáv. Ak to vezmem od začiatku: na kmeňový vlasec WildCarp som naviazal 1,5 m hrubého fluorocarbonu s klasickým klipom. Samotnú montáž som zostrojoval z 25 lb stužených šnúrok Cobra alebo Hamelion. Háčik Nash Twister Long Shank som naviazal na Slip D, kde nástraha len jemne balansuje nad háčikom a perfektne ho maskuje. Neutrálne vyvážená guľôčka nad kobercom kŕmenia je rozhodne spôsob, ako prekabátiť opatrné kapry.
Nakoniec by som chcel vyjadriť myšlienku, nad ktorou často uvažujem. Rozhodne je super, že stále viac a viac sa rozširuje spôsob „chyť a pusť“. Ale z rybolovu sa už stáva istý druh predbiehania – kto chytil väčšiu a ťažšiu rybu. Mnohí lovci kvôli istému druhu „slávy“ pridávajú svojim úlovkom pár kíl navyše len preto, aby dokázali, že sú lepší ako ostatní. Keď už sa niekomu podarí naozaj pekná ryba, tak polovica ľudí sa teší s lovcom a druhú polovicu sužuje závisť. Potom vznikajú medzi rybármi konflikty a tak by to naozaj nemalo byť. Chcel by som vyzvať rybárov, aby si našli svoju vlastnú cestu. Ak máte vo svojom okolí nejaký revír, ktorý sa vám páči, venujte sa mu naplno. Tam dokážte, čo vo vás je. Lovte za seba a prezentujte vlastné úspechy. Nehovorte, že také alebo onaké boilies mi nachytalo ryby. Ryby loví predovšetkým rybár. Na to nezabúdajme!
Všetkým prajem veľa úspechov v tejto sezóne a hlavne si užívajte čas strávený pri vode!
Počas balenia sa ešte prišiel rozlúčiť tento drobček.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
