Je začiatok mája, jar je v plnom prúde a dlho očakávaná pstruhová sezóna sa nám pomaly, ale isto rozbieha.Viacerí rybári po dlhej zime opäť vyrazili k vode. Ani ja nie som výnimkou, pretože rok čo rok sa neviem dočkať prvých pstruhových vychádzok.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: MÁJ 2020
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 54
Článok si môžeš prečítať zadarmo.
V predchádzajúcich rokoch som tieto predsezónne „absťáky“ liečil klasickými dúhakovými pretekmi buď u nás, alebo v Českej republike. Po zimných mesiacoch som sa vždy veľmi tešil na stretnutie s kamarátmi rybármi, ale aj na prvé ryby, ktorými sú v prevažnej väčšine dúhaky. Rybačka na týchto súkromákoch býva často skvelá, keďže nasadené pstruhy sú väčšinou aktívne a dá sa ich pochytať pomerne veľa.
Aj tento rok som mal podobné plány a prakticky od polovice marca som mal každý víkend naplánovanú nejakú skvelú akciu. Lenže... Všetko je inak. Celý svet je poznačený epidémiou koronavírusu a všetky skupinové akcie, rybárske nevynímajúc, sú z bezpečnostného hľadiska zakázané. Takže nám neostáva nič iné, len si pekne počkať do 16. apríla na oficiálny začiatok sezóny a naháňať bodkovaných krásavcov na našich pekných čistých riekach a potokoch.
Nasledujúce riadky by som rád venoval predovšetkým mladým začínajúcim pstruhárom, prípadne tým rybárom, ktorí premýšľajú, že by pstruhovú prívlač vyskúšali. Budem sa snažiť poskytnúť predovšetkým informácie týkajúce sa voľby náčinia či nástrah, ako aj spôsobu ich vedenia, aby sa pre ryby stali zaujímavými.
Voľba náčinia
Prút
Pri výbere prívlačového prúta sa naskytuje prvý problém. Súčasný rybársky trh disponuje nespočetným množstvom rybárskych značiek, ktoré vyrábajú prívlačové prúty. Ich cena sa pohybuje od zhruba 20 – 30 eur až po niekoľko stoviek. Pre začínajúcich rybárov neodporúčam veľkú investíciu, myslím, že už od 40 – 60 eur sa dá zadovážiť skutočne dobrý prívlačový prút, ktorý pár rokov spoľahlivo poslúži. Pri jeho výbere musíme zohľadniť viacero skutočností. Predovšetkým to, na akom revíri plánujeme loviť. Ak ide o malý potok so šírkou len pár metrov, určite nám bude stačiť dĺžka maximálne 2 metre. S ním sa nám bude dobre manipulovať aj v zarastených brehoch, kde by nám dlhší prút bol len na ťarchu. Nahadzovať budeme len pár metrov a s krátkym prútom to bude podstatne jednoduchšie a hlavne presnejšie. Vrhacia záťaž bude stačiť do 10, najviac 12 gramov. S takýmito parametrami dokážeme viesť prakticky každú nástrahu, či to bude rotačka, vobler alebo gumové nástrahy.
Mnoho rybárov si dnes necháva robiť tzv. prúty na mieru. Na Slovensku máme niekoľko skutočne veľmi šikovných výrobcov, ktorých produkty sú doslova šperkami. Dokážu vyviazať prút presne podľa našich požiadaviek a veľa skúsených rybárov využíva ich služby. Ja mám takisto pár na mieru robených prútov a pokojne môžem povedať, že patria medzi moje najobľúbenejšie. Aj napriek tomu by som však pre začínajúcich rybárov odporúčal na úvod niečo komerčné. Najmä z finančného hľadiska, ale aj preto, že až po niekoľkých rokoch tento rybár zistí, čo mu najviac „pasuje“ – aké sedlo, očká, rukoväť, dĺžka, prípadne akcia.
Farebný silon je často veľmi nápomocný.
Navijak
Pri výbere navijaka by som postupoval odlišne než pri prútoch. Čo sa týka veľkosti, tak podľa mňa je 2500 taký univerzál na pstruhovú rybačku. Ja osobne mám všetky pstruhové navijaky práve v tejto veľkosti. Dosť často sa u začínajúcich rybárov stretávam s tým, že chcú kupovať úplne najmenšie veľkosti navijakov, t. j, 1000 alebo 1500. Podľa môjho názoru je to úplná zbytočnosť. S väčším navijakom dosiahneme podstatne dlhšie hody, silon sa menej krúti a pri love nie je namáhaný tak ako malý navijak, takže by mal vydržať dlhšie. Toho, že bude príliš ťažký sa obávať nemusíte, lebo v súčasnosti sa pri výrobe navijakov používajú materiály, ktoré redukujú hmotnosť na najnižšiu možnú mieru.
Na rozdiel od kúpy prúta, pri navijaku by som trošku priplatil. Netvrdím, že nejaké mesiace neposlúži aj lacnejšia verzia, určite poslúži. Ak však raz zoberiete do ruky poriadny navijak a chvíľku s ním „potočíte“, už nebudete chcieť nič iné. Rozdiel v chode býva skutočne markantný, nehovoriac o trvanlivosti. To, že kvalitná brzda musí byť samozrejmosťou, asi netreba pripomínať.
V pstruhovom raji.
Vlasec alebo šnúra
O tejto otázke sa neustále vedú rozsiahle diskusie. Veľa rybárov preferuje šnúru, iní zase vlasec. Pravdupovediac, ja šnúru pri pstruhoch používam minimálne. Vlastne ju používam iba pri jazernej prívlači na love s plandavkami, keď potrebujem nahadzovať čo najďalej a mať s nástrahou aj na takú diaľku okamžitý kontakt. Vtedy je tenká šnúrka (priemer 0,06 – 0,08 mm) výhodnejšia ako vlasec. Ak sú však naším revírom klasické pstruhovky, potoky a menšie rieky, prednosť dostáva určite vlasec. Na začiatok postačí hrúbka 0,14 – 0,16 mm, pri troche skúseností môžeme ísť aj do menších priemerov okolo 0,10 – 0,12 mm.
V posledných rokoch som si dosť zvykol na žltý vlasec, vďaka ktorému mám neustály prehľad o pohybe nástrahy. Často sa mi stáva, že pstruhy berú nesmierne opatrne a vtedy dokážem rozpoznať záber iba akýmsi pristavením nástrahy v prúde. Vtedy je výrazná farba vlasca veľmi dobrým pomocníkom. Spočiatku som sa trochu obával, či táto farba nemá negatívny vplyv na počet záberov, ale potvrdilo sa mi to len na jednom rybníku s extrémne čistou vodou. Ryby tam mali ideálne podmienky na to, aby ich od záberu odradili úplné maličkosti a práve tento farebný vlasec tam pôsobil negatívne. Na štandardných revíroch som ale neregistroval, že by mi zábery ubudli. Ak však aj napriek tomu máte akýsi vnútorný pocit, že číry vlasec je vhodnejší, dá sa to vyriešiť zhruba metrovým nadväzcom na konci farebného vlasca.
Príťažlivý pstruhový potok.
Nástrahy
Dostávame sa k téme, ktorá je asi najdôležitejšia – čo konkrétne ideme pstruhom ponúknuť. O tejto téme by sa určite dala napísať celá kniha. Rybársky trh je doslova zaplavený obrovským množstvom nástrah. Ja by som z nich vybral tri typy, s ktorými by ste mali na začiatok vystačiť. Sú to rotačky, voblery a napokon gumené nástrahy.
Obľúbené rotačky a voblery.
Rotačky
Asi najuniverzálnejšou a vari aj najpoužívanejšou nástrahou pri love pstruhov je rotačka. Pokiaľ ide o veľkosť, tak ja som ešte nedávno dosť často používal rotačky menších veľkostí – 0 alebo 00 či dokonca 000. Do týchto nástrah ale veľmi často útočili pstruhy, ktoré nemali ani 10 cm. Našťastie som si rýchlo uvedomil, že je nehumánne trápiť takéto malé ryby, a preto sa v súčasnosti pri bežnej rybačke úplne vyhýbam týmto najmenším rotačkám. Mám ich odložené pre prípadný lov opatrných jalcov (o jalcoch ale inokedy, to je už iná kapitola). Na pstruhy považujem za ideálnu veľkosť číslo 1. Čo sa týka farby rotačiek, pre začiatok úplne vystačíte so základnými farbami, čiže zlato, striebro, prípadne „lienka“. Párkrát sa mi veľmi dobre osvedčila aj čierna farba, najmä v prikalenej vode. Výrazným krikľavým farbám sa väčšinou vyhýbam, tie vytiahnem maximálne tak pri nasadených dúhakoch.
Vedenie nástrahy je veľmi dôležité, no neexistuje zaručený spôsob, na ktorý by ryby reagovali stále. Niekedy mi funguje len držanie nástrahy pri brehu a sila prúdu stačí na to, aby rotačka pracovala. Je to účinný spôsob najmä na lenivé jarné pstruhy, keď ryby potrebujú určitý čas na to, aby na nástrahu zareagovali. Druhým spôsobom, ktorý preferujem asi najčastejšie, je nahadzovanie nástrahy čo najbližšie k protiľahlému brehu (pod podmienkou, že šírka toku nám to umožňuje). Veľa záberov prichádza tesne po dopade nástrahy na hladinu, lebo práve partie pri brehu bývajú často dobrým úkrytom pre pstruhy. Poslednou metódou, ktorá sa mi osvedčila najmä počas teplých letných dní, je rýchle ťahanie rotačky dolu prúdom. Pstruhy sú vtedy pomerne agresívne a práve tento spôsob vedenia nástrahy býva veľmi účinný.
Dúhakové topky.
Voblery
Ďalšou veľmi efektívnou nástrahou je vobler. Je to vlastne imitácia malej rybky, prípadne, najmä v posledných rokoch, veľmi obľúbené sú aj voblery napodobňujúce hmyz. Lov s voblermi je veľmi podobný lovu s rotačkami. Dôležité je predovšetkým, aby bol vobler dokonale vyvážený, inak nám ho bude prúd „vyhadzovať“ a stane sa pre pstruhy nezaujímavý. Za ideálne považujem voblery s dĺžkou okolo 4 – 6 cm. Preferujem prírodné farby, medzi moje obľúbené patria pstruh a čerebľa.
Začínajúcich pstruhárov chcem ale odhovoriť od kúpy veľkého množstva rôznych voblerov. Na jednej strane je to pomerne drahá záležitosť a na druhej strane skončíte ako ja – doma v krabičke ostane ležať hromada voblerov, ktoré nikdy neboli vo vode. Bude to preto, že si obľúbite pár kúskov, ktoré vám budú fungovať a nebude dôvod špekulovať s niečím novým. Samozrejme, občas musíme spraviť výnimku a nejakú novú hračku si treba dokúpiť...
Praktická krabička – jigy spolu s gumami.
Gumené nástrahy
Posledným typom nástrah – priznám sa, že mojím obľúbeným – sú gumené nástrahy. Je to z jednoduchého dôvodu. Tým, že sú mäkké, sú pre ryby najviac prirodzené a dokážem mať s nimi úspechy aj vtedy, keď pstruhy na rotačky a voblery vôbec nereagujú. Keď píšem o „gumách“, mám na mysli predovšetkým napodobeniny vodného hmyzu. Nymfy, červy, larvy či patentky sú prirodzenou potravou pstruhov a v mnohých prípadoch sú tieto nástrahy vyrobené tak dokonale, že sú na nerozoznanie od živého hmyzu. Keď chceme zachovať túto prirodzenosť, tak aj vedenie nástrahy by malo byť čo najprirodzenejšie. Najúčinnejším spôsobom je nechať nástrahu unášať prúdom v tesnej blízkosti dna. Toto sa dá docieliť iba správnym výberom hmotnosti jigovej hlavičky. Podľa mňa je tento aspekt oveľa dôležitejší ako samotný výber nástrahy. Príliš ľahkú nástrahu prúd veľmi rýchlo odnesie a pstruh na ňu nestihne vôbec zareagovať. Na druhej strane, preťažená nástraha pôsobí neprirodzene a je pre ryby takisto nezaujímavá. Vždy sa ale snažím používať čo najľahšiu možnú hmotnosť hlavičky. Pri love s gumami sa väčšinou silným prúdom vyhýbam a vyhľadávam najmä hlbšie, pokojné miesta, kde dokážem nymfu či červa podržať čo najdlhšie a vyprovokovať aj staré, opatrné pstruhy.
Gumené nástrahy vrelo odporúčam vyskúšať všetkým rybárom. Na jednej strane sú cenovo oveľa dostupnejšie ako napríklad voblery. Na druhej strane, pri troche tréningu budete milo prekvapení ich účinnosťou. No a tretím nezanedbateľným aspektom je, že pri gumách používame výhradne jednoháčiky. Ja osobne iné ako bezprotihrotové už v krabičke ani nemám. Na rozdiel od rotačiek alebo voblerov, ktoré sú väčšinou osadené trojháčikmi, nespôsobujú pstruhom takmer žiadne zranenie a tie sa môžu bez problémov vrátiť nepoškodené naspäť do vody.
Nuž, aj na to by sme mali počas našich vychádzok k pstruhovým revírom myslieť a správať sa vždy tak, aby sme sa tam s radosťou vracali aj v budúcnosti.
Taký potočák už celkom poteší.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
