Dunaj, jeho povodie a sústava ramien ma vždy fascinovali, obdivoval som nespočetné možnosti a lákali ma veľké tajomstvá. Cítil som, že je správny čas vydať sa za dunajskými kaprami. Túto cestu som nazval Dunaj Story a rozhodol som sa podeliť o svoje zážitky a skúsenosti zo spoznávania vôd Dunaja...
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: MÁJ 2021
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 6
Článok si môžeš prečítať zadarmo.
Keďže som vyrastal na druhej strane republiky, nemal som možnosť chytať na našom veľtoku a jeho povodí a o zážitkoch z Dunaja, rybách alebo jeho tajomných zákutiach som vedel iba z rozprávania. Cítil som, že už prichádza pre mňa ten správny čas, aby som spoznal tieto končiny a poťažkal si pár divokých kaprov.
Stratégia a prieskum
Ako to urobiť čo najlepšie, aby som všetko zefektívnil a využil všetok voľný čas na spoznanie týchto revírov? Nuž najjednoduchší a najlepší spôsob bol presťahovať sa do hlavného mesta Slovenskej republiky, Bratislavy a mať všetko „pod nosom“. Začiatkom februára som všetko zrealizoval a mohol som spustiť prvé prieskumné akcie, keď som prechodil niekoľko kilometrov pešo, na bicykli či kolobežke, a to buď sám, alebo s niektorými skvelými priateľmi ako Peťo, Mišo alebo Tomáš. Následne prebehlo niekoľko akcií, počas ktorých sme určité úseky splavili člnom (hlavne dunajské ramená sme mali v pláne splaviť komplet, ale o tom niekedy nabudúce).
Jednoduchá montáž s háčikom Giants Fishing Chod Rig veľ. 4 a jedna 20 mm guľôčka Citrus od Carp Inferno.
Premiéra na Malom Dunaji
Blížila sa Veľká noc a s ňou aj naša prvá výprava, ktorú sme uskutočnili na rieke Malý Dunaj. Bola to moja premiéra, tak som bol veľmi zvedavý, ako sa s touto pre mňa tajomnou riekou popasujem. Na vytypované miesta sme sa nedostali, pretože všetko bolo obsadené… Prvá vlna koronavírusu a uzavretie okresov vytiahlo každého rybára k vode, a tak sme si začali vyberať miesto podľa obsadenosti. Napokon sme predsa len niečo našli, ja som si sadol asi 200 metrov nižšie po prúde ako Peťo a hneď som si neprístupný breh mierne upravil, aby som sa nezabil pri schádzaní k vode.
Všetko pekne zladené, keďže som chytal pod nohami, bolo nutné byť maximálne potichu.
Príprava kŕmenia
V prvom rade som si boilies na kŕmenie nakrájal na polovičky, aby sa mi v tom silnom prúde udržalo čo najviac kŕmenia v miestach, kde som chcel chytať. Hneď ako som boilies nakrájal, zalial som ho vodou z rieky, aby do seba natiahlo vodu a bolo tak ťažšie a správalo sa prirodzenejšie. Mal som v pláne kŕmiť dvakrát denne, a to ráno pred svitaním a večer pred zotmením, samozrejme, po každom zábere dokŕmim rovnakým množstvom ako ráno a večer. Netreba to preháňať, chceme predsa ryby chytať a nie kŕmiť.
Viedenské párky tvorili výzdobu stromov
v blízkosti bivaku, nemali sme kraslice...
Náradie, zostava, nástraha
Kým sa boilies namáčalo, pripravil som si svoje prúty a nadväzce, kde som použil šokový vlasec hrubý 0,60 mm a hlavný vlasec 0,35 mm. Viac‑menej som si bol istý, že táto zostava bude na tieto podmienky ideálna… Vo vode sa nenachádzali žiadne prekážky a po pár prehodeniach s olovom zisťujem, že mám koryto rovno pod nohami a pri druhom brehu je skôr plytčina, ktorá je zanesená bahnom, kým koryto bolo pekne vymyté a tvrdé. Rozhodol som sa loviť v koryte za použitia 250 g olov na odpadávacom klipe, keďže bolo potrebné, aby pri zábere olovo odpadlo a rybu som mohol v pokoji zdolávať. Pre nadväzec som zvolil 25 lb šnúrku
Gardner Ultra Sink a háčik Giants Fishing Chod Rig vo veľkosti 4 s tungstenovým rovnátkom Gardner XL Kickers. Táto zostava bola skvelo zladená a perfektne ležala pri dne.
Ako nástrahu som použil boilies Citrus od firmy Carp Inferno a na kŕmenie som použil dva typy boilies na mäsovom základe, proste som kŕmil smradom a chytal na niečo sladké, ovocné…
Kým som sa rozložil a všetko potrebné – ako podberák, podložku alebo spanie – si pripravil, tak boilies krásne nasalo vodu a bolo pripravené na kŕmenie. S malou lopatkou som nahádzal kŕmenie proti prúdu nakoľko to šlo a počítal som s tým, že by to malo splaviť niekde predo mňa, takže som jedným prútom lovil pod nohami a druhým som hádzal po prúde nižšie. Mal som istotu, že moja nástraha bude obkolesená návnadou a je pripravená na nájazdy riečnych torpéd.
Prvý Peťov kapor, ktorému odhadoval 7 kg, mal nakoniec krásnych 12,4 kg!
Kurnik, to sú kusy!
Prvý večer sme ostali bez kontaktu, čo sa aj dalo čakať, no hneď prvé ráno, dve hodiny po nahodení sa budím na telefón od Peťa, že má takú „sedmičku“, že či ju nafotíme alebo ju má pustiť… Vravím mu, že jasné! Voda je ešte chladná a nemôžeme čakať nejaké zázraky, každá ryba má cenu zlata, že hneď som pri ňom. Vyliezajúc z postele dostávam krásny záber – prút ohnutý do pravého uhla a začína ten pravý riečny súboj. To som naozaj vôbec nečakal! Musel ísť húf kaprov dole prúdom a jedného kapra odchytil Peťo a teraz tu mám druhého ja – bežali mi hlavou myšlienky… Po chvíli podoberám nádherne sfarbeného kapra, odhadujem mu tak 6-7 kíl, keď akurát pribehol aj Peťo, tak sme dali môjho kapra na váhu a zisťujeme, že ryba má 10,5 kg. Neuveriteľné, úžasná emócia…! Prvý kapor z Malého Dunaja a hneď takýto krásavec. Urobili sme pár fotiek s kaprom a presunuli sa na Peťove miesto. Ukladáme jeho kapra na podložku, to sa mi už Petrov odhad nezdal a naozaj – hmotnosť kapra je 12,4 kg! Kurnik, tie kapry sú nejaké ťažké, ktovie čo všetko vypúšťajú z bratislavskej čističky, boli to doslova také jarné mutanty!
Predmočené kŕmenie na rieke má svoje výhody. Určite to skúste.
Všeobecný útlm
Svoje miesta sme dokŕmili, navarili si skvelé jedlo a užívali prvé teplé dni. Okolo vody bol obrovský ruch – motorkári, cyklisti, rekreanti a tak ďalej, proste to žilo. Ryba to určite cítila a aktivita bola na bode mrazu. Po pár telefonátoch s chalanmi aj z iných úsekov zisťujeme, že je to tak všade. Nevadí, cieľ našej misie bol splnený a každá ďalšia ryba bude iba veľké plus.
Od posledného záberu uplynulo dosť času, keď prichádzalo ďalšie ráno a s ním aj nádej ďalšieho záberu od kapra. Sadol som si na malú stoličku k vode, pozoroval hladinu, nasával skvelú atmosféru rannej rieky, štebot vtákov, no po rybách ani stopy. Stále som však veril, že to príde…
Večer som miesto dokŕmil, ráno pred nahodením zase, tak kde ste kapríky, v čom je problém…? Urobil som niečo zle? To je otázka, ktorú si určite mnohí z nás dávajú často. Odpoveď je väčšinou rovnaká: nič zlé sme neurobili, proste tá ryba tam nebola alebo nežrala. A tak tlačím do seba párky a rozmýšľam, čo by som zmenil.
Pohľad, ktorý žiadneho kaprára nikdy neomrzí.
Krásavec na rozlúčku
Predo mnou bolo posledných 20 hodín lovu, a tak som sa rozhodol jeden prút prehodiť pod druhý breh. Po pár prehodeniach olovom objavujem tvrdú plošinku a moja montáž smeruje rovno na ňu. Po chvíli musím udicu stiahnuť, pretože prúd mi montáž posúval, a to som naozaj nepotreboval. V aute som vyhrabal 350 g olovo, nasadil ho na klip a s malou dušičkou to švihol pod druhý breh. Prút Extricator Plus to zvládol na jednotku a po dopade olova na dno sa ozvalo jemné klepnutie – vedel som, že je to na dobrom mieste a montáž sa tentoraz vďaka ťažkému olovu ani nepohla.
Tesne po obede dostávam práve na túto udicu ďalší záber a po krátkom súboji – v tomto prípade to protivník rýchlo vzdal! – sa v mojom podberáku ocitol ďalší šupinatý krásavec s hmotnosťou cez 11 kg. Zhodou okolností išli akurát okolo naši kamaráti, tak sme sa mohli spoločne odfotiť a mať tak pamiatku na tento
skvelý zážitok. Jedno šťastie, že som tam tú udicu poslal, lebo inak by som ostal „čistý ako ľalia“. Možno to bol nejaký zblúdilec, ktorý sa ulakomil na výraznú chuť a farbu citrusovej guľôčky. Parťák Peťo bol rovnako bez záberu, ale bol nesmierne rád za svojho prvého kapra v tejto sezóne.
Úlovok, ktorý sa dostavil po zmene miesta.
Trpezlivosť a výdrž!
Nikdy sa netreba vzdávať, je potrebné veriť tomu, čo robíte. Ako ste sa však mohli dočítať, tak malá zmena mi priniesla úspech, preto neexistuje zaručený recept na to, ako chytiť kapra – musíte sa prispôsobiť situácii! Ale je isté, že ak budete sedieť vytrvalo pri vode, ono to príde, nie nadarmo sa vraví, že trpezlivosť ruže prináša. Priatelia, chcem vám popriať všetko dobré v tejto ťažkej dobe, hlavne veľa zdravia a v ďalšej časti sa ponoríme do mierne úspešnejšej výpravy. Nech sa darí!
Wychwood Riot 55S sú navijaky, ktoré mi maximálne vyhovujú pre tento štýl lovu.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
