Už sa to blíži a onedlho sa aj začne – lipňová sezóna. Napriek tomu si ja osobne lov lipňa spájam s jeseňou, teda vo všeobecnosti je to najlepšie obdobie na lipňové „sušenie“. A ak ma poznáte, tak viete, že to tvorí u mňa deväťdesiat percent muškáriny.
info
Kategória: Muškárenie
Vyšiel v čísle: MÁJ 2021
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 18
Článok si môžeš prečítať zadarmo.
Lipne sú veľmi elegantné a zároveň jemné ryby, a preto som nesmierne rád, keď koncom leta začnú na Váhu vylietavať podenky rodu Baetis. Najprv žltkasté (medové), postupom jesene stále tmavšie olivové.
Už pri prvých náletoch koncom augusta a začiatkom septembra (podľa počasia) akoby sa lipne prebudili z letargie. A medzi zbierajúcimi dúhakmi, sem-tam potočákmi, konečne vidieť jemné pravidelne krúžkujúce lipne. Minulú jeseň som sa stiahol nižšie a chytal som na úseku pod Ružomberkom, ktorý už nie je v režime „chyť a pusť“. Chcel som trochu viacej pokoja, menej rybárov a iba si užívať samotnú rieku a lov na nej. Plány však prekazil lockdown, a tak som sa na tie úseky dostal asi trikrát, teda dostali, lebo so mnou chodí aj moja manželka.
Vlaňajšia lipňová výprava
Hneď prvá rybačka dopadla veľmi dobre aj napriek istej obave, ako bude tento úsek zarybnený. Prišli sme popoludní a stihli sme chytať tak dve, tri hodinky. Lipne celkom slušne zbierali, a tak bol lov naozaj pasia. Najviac fungovali medové parašutky na 18-tke háčiku. Nič špeciálne, no lipne ich akceptovali perfektne – každá ryba, na ktorú sme hodili, ich zobrala. Podaril sa aj jeden kúsok slušne cez 40 centimetrov, čo bolo na začiatok veľmi optimistické.
Na druhý deň to išlo taktiež veľmi dobre, avšak po prvom, keď sa podaril pekný lipeň, to boli všetko menšie lipne a iba občas nejaký potočák.
Bolo trochu frustrujúce chytiť síce každú zbierajúcu rybu, no ani jedna nepresahovala 30 centimetrov. Až mi ich začínalo byť ľúto, lebo radšej chytím pár väčších rýb, ako neustále trápiť mladé krehké lipne. Našťastie, háčiky bez protihrotu boli vždy pekne pichnuté na kraji tlamky a lipne to prežili bez ujmy.
Posledný deň sa niesol v duchu toho predošlého. Pekný nálet oliviek, pravidelne zbierajúce lipne, avšak žiadny väčší... Až v podvečer pred odchodom manželka Lenka hlási záber a slušnejšiu rybu. Sledujem jej súboj a vidím výskok naozaj veľkého lipňa, určite okolo 50 cm s veľkým vejárom na chrbte, no práve po tomto výskoku sa jej po malej chvíli odopína. Mrzelo nás to oboch, no na druhej strane sme boli radi, že o ňom vieme a hádam sa ešte stretneme.
Odniesli sme si domov poučenie
Uvedomili sme si však jednu vec – lipne sú extrémne zraniteľné a je ich stále menej a menej, chýbajú celé ich generácie. Je to určite následok náletov kormoránov a tlaku rybárov. No nevidel by som osobne problém iba v kormoránoch. Práve my ľudia sme im dali príležitosť na populačnú expanziu. Darí sa im preto, že naše rieky sú často bez úkrytov a porastov na brehoch a tým sú práve lipne a pstruhy ešte zraniteľnejšie, lebo sú vystavené predátorom napospas.
Áno, treba riešiť aj problém s premnožením kormoránov, no hlavne by sme sa mali zamerať na to, aby naše rieky poskytovali dobré možnosti na prirodzený neres, dostatok tienistých miest a úkrytov. Pretože ako pstruhy, tak aj lipne si zaslúžia našu ochranu a starostlivosť.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
