Voda s týmto názvom vo mne vždy vzbudzovala veľký rešpekt a pocit neznámeho, čo ma však veľmi priťahovalo. Popísalo sa už veľa článkov, natočilo veľa videí o tejto vode, no ten, kto ju nezažil, tak ten úžasný „pekelný“ zážitok nespozná. Presný názov je Háromfa, ale domáci túto nádhernú vodu prezývajú tiež Zelené peklo.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: MÁJ 2021
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 64
Článok si môžeš prečítať zadarmo.
Vodná plocha je tu totiž pokrytá leknom a práve preto sú podmienky na lov sťažené. Už veľmi dávno to vo mne vrelo, ale stále to nakoniec padlo a ja som sa nevedel odhodlať na lov v týchto náročných podmienkach.
Vlani prišiel ten správny čas
Ako počas každej sezóny, tak aj teraz sa začalo plánovať, kam ísť na tradičnú zahraničnú týždňovku. Do poslednej chvíle som nevedel, či sa k vode dostaneme, lebo opatrenia okolo pandémie sa menili takmer každý deň. Mali sme však šťastie a počas leta sa nám predsa len podarilo vycestovať k našim južným susedom, na túto nádhernú vodu, v spoločnosti parťáka a našich polovičiek. Po príjazde k vode sme sa zastavili pri domácich rybároch a zisťovali, ako sa tu loví. Samozrejme, nejaké poznatky a informácie sa podarilo získať aj cez internet, ale priamo pri vode je to iné. Miesto na týždňový lov sme mali na úplnom konci jazera. Naše miesto malo názov Jurassic Park a takéto pomenovanie vo mne vzbudzovalo rôzne pocity...
Dlháň, ktorý ma riadne vytrápil.
Miesto pre montáže
Dával som si otázky, či to bude najťažšie chytateľné miesto na tejto vode alebo či to tam bude až tak extrémne zarastené. Veľmi sa mi páčilo, že na tomto lovnom mieste sme mali úplný pokoj a hlavne súkromie. K miestu viedla cestička v poriadnom poraste, kde nás ihneď privítali diviaky.
Prvé pohľady na miesta, kde budeme pokladať svoje montáže boli rozpačité. Nikdy som nezažil ani nevidel toľko možností na jednom mieste. Pomaly na každom kúsku sa nachádzali spadnuté stromy alebo kríky na kraji vody, dve zaujímavé zátoky a, samozrejme, leknové polia. Ťažko sa mi rozhodovalo, kam svoje montáže položiť, ale nakoniec som si povedal, že som sem išiel práve preto, aby som zažil zdolávanie kapra z lekna, ktoré som už dlhé roky obdivoval z videí a z rozprávania kolegov či priateľov.
Voľba a úprava nástrah
Zobral som si so sebou svoje už overené nástrahy, na ktoré sa mi darilo loviť kapry v týchto letných mesiacoch. Zvolil som si boilies z radu BIG v príchuti BIG-C Cheeseburger v priemere 24 mm a v tom istom priemere G2 z radu Fanatica v príchuti KOI. Na túto vodu si však treba boilies trochu upraviť, pretože je tu aj prekážka v podobe sumčeka amerického. Dokáže úplne zbrúsiť boilies pod háčikom. Práve kvôli tomu som boilies už zopár týždňov vopred začal sušiť, aby boli dostatočne tvrdé a dokázali čo najdlhšie odolávať sumčekom. Pomohlo to a sumček nerobil veľké starosti. Zopárkrát sa stalo, že nástrahy boli obrúsené, ale nebol to žiadny extrém.
Vyvezené do divočiny.
Vraj stačí čakať
Taktiku chytania som prispôsobil presne tak, ako mi radili známi a priatelia, ktorí tu už lovili. Vraj je úplne zbytočné robiť veľké kŕmne miesta. Stačí položiť montáž medzi lekná, prikŕmiť za dve hrste boilies alebo tigrieho orecha a čakať. Čakanie na záber však v mojom prípade bolo poriadne dlhé. K vode sme dorazili v nedeľu a do štvrtka obeda som bol bez jediného kontaktu s rybou. Týždeň sa už prehupol do druhej polovice a stále neprichádzal ten vytúžený záber a zážitok zdolávania v lekne. Musel som niečo zmeniť, avšak vôbec som netušil čo. Pri každom jednom prevezení som videl pohyb kaprov na miestach, kam som svoje montáže pokladal.
Povedal som si, že spravím úplný opak ako doteraz. Sadol som na čln a zobral so sebou 5 kg boilies. V duchu si vravím, že buď to klapne, alebo nie. Deň sa schyľoval ku koncu a blížil sa môj čas... To som však ešte nič netušil.
Prekvapenie spod lekna
Pri západe slnka a posedávaní s priateľkou na móle pri prútoch bolo nádherne. Samozrejme, v ruke pivečko, no čistá romantika. Po zotmení sme zaľahli do bivaku a zrazu som spozornel na jedno pípnutie. Po chvíľke však prišla razantná jazda a ja som letel k prútom ako o život. Búšenie srdca som pociťoval až v hrdle, adrenalín som mal v sebe úplne na maximum a napätie do poslednej chvíle – akého súpera mám na druhom konci? Práve toto sa mi na zdolávaní v lekne neuveriteľne páčilo! Človek, pokiaľ s člnom nepríde nad rybu a neuvidí ju, tak do poslednej chvíle vôbec netuší, či sa na háčiku nachádza životná ryba alebo len násaďák. Mne sa podarilo zdolať kapra zhruba okolo 10 kg a nálada po toľkých dňoch neúspechu bola ihneď lepšia. Tento kapor to rozbehol parádne.
Vyvážené nástrahy priniesli úspech.
Trikrát za noc (a dosť?)
Približne po hodinke prichádza ďalšia jazda a ja sadám opäť do člna a idem plný očakávaní opäť na vodu. Dostal som sa nad kapra a začala tá pravá zdolávačka... Môj protivník sa zrazu rozbehol a robil poriadne výpady. Šnúra prerezávala lekno doslova ako kosačka. Bol som veľmi zvedavý, že z akej kategórie sa mi podarí zdolať rybu. Bol to nádherný kapor presahujúci hranicu 15 kg. Počas tej noci sa mi podarilo zdolať tri krásne kapry.
Každý deň aspoň raz
Po východe slnka som spravil zmenu montáže aj na ďalšom mieste, a to tak, že som vymenil montáž a použil svoj obľúbený Ronnie rig. Bolo zaujímavé, že od tejto zmeny na jednu samotnú pop-up nástrahu prišiel každý deň až do odjazdu aspoň jeden záber. Klasické boilies mi však počas dní mlčali a jazdili len v noci.
Šupináč, ktorý prekvapil v najväčších teplotách.
Je to tu buď, alebo
Teraz sa s odstupom času pozerám na túto výpravu tak, že mi dala mnoho krásnych zážitkov, spomienok, ale hlavne skúseností. Určite by som odporučil každému vyskúšať lov v týchto podmienkach. Je to iné ako na klasickej voľnej vode. Mne sa to úžasne zapáčilo! Na záver by som k tomu dodal len jednu vetu, ktorou nás hneď po príjazde privítal správca jazera: „Buď to tu znenávidíš a už sem neprídeš, alebo naopak zamiluješ si to a vrátiš sa.“
Ja sa určite vrátim...!
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
