Túto dámu vám azda ani netreba predstavovať. Je to nielen šikovná rybárka, ale aj podnikateľka v branži, od ktorej si rád nechá poradiť nejeden skúsený rybár. No hoci ju pozná široko-ďaleko v okolí Banskej Bystrice azda každý, možno sa o nej z nasledujúcich riadkov dozviete tiež niečo, čo ste o nej nevedeli.
info
Kategória: Iné
Vyšiel v čísle: MÁJ 2021
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 68
Článok si môžeš prečítať zadarmo.
Volám sa Martina Lichá a som celým srdcom aj dušou rybárka. Možno sme sa už spolu stretli na rybách, na pretekoch, na rybárskej výstave v Trenčíne alebo v mojom prívlačovom raji v predajni RYBÁRSKE POTREBY TORNADO v Banskej Bystrici.
Ako si sa dostala k rybačke?
Rybolov ma zaujímal od mala, ako aj veľa iných športov, ktoré sa radia prevažne medzi „mužské“. Nepochádzam z rybárskej rodiny, takže moje začiatky boli „pytliacke“ – chytanie rýb do rúk, vedierka, na halúzku a tak podobne. Oficiálne chytám ryby asi od pätnástich rokov. Priviedli ma k tomu spolužiaci z gymnázia, s ktorými sme si chodili sadnúť na hronské rameno Plavno v Banskej Bystrici. Nebavilo ma ako iné baby len sedieť pri vode, privlastnila som si jednu udicu a začala chytať ryby. Prialo mi šťastie začiatočníka a navyše tvrdím: „ryby vedia, že na brehu je žena“.
Čo je na tom najpríťažlivejšie?
Pre každého, kto chytá ryby, je to určite záber a následné zdolávanie. Ten adrenalín, ktorý sa vleje do žíl rybára, keď zapípa signalizátor, zarapká brzda, ponorí sa plaváčik, zmizne z hladiny muška, dostanete „kopanec“ do špičky prúta alebo len vidíte ako dravec prenasleduje vašu nástrahu a zastaví sa vám dych. Rybačka je zároveň miesto, kde si vyčistím hlavu od všetkých problémov a starostí. Rybolov je diagnóza a životný štýl!
Sumček na light prútik ma trochu rozklepal.
Pamätáš si ešte na svoju premiérovú rybu?
Moja prvá rybka bol pstruh chytený do rúk a asi kaprík chytený o pár rokov neskôr pomocou prúta.
Máš svoj obľúbený revír?
Je to ten, ktorý mám sama pre seba. Kde si môžem užívať pokoj, krásu prírody a ticho. Veľmi rada objavujem nové, neprebádané časti riek, kde musím uvažovať, ako chytať, pozorovať vodu a voliť správnu nástrahu a techniku vedenia, aby som dosiahla vytúžený úspech.
Aký je tvoj najväčší zážitok od vody?
Jeden z tých vtipných, keď som len začínala s rybačkou bol môj prvý úlovok úhora. Klasicky som chytala na ťažko a na háčik som nastražila červíky. Rybky veľmi nežrali. Až potme prišiel záber, aj to len také poťahovanie policajta. Sekla som. Na prúte som cítila odpor, ale len nejakej ľahšej rybky. Počas zdolávania som zachytila. Skúšala som odtrhnúť. Ryba povolila, ale už nekládla žiaden odpor, preto som sa ju rozhodla vypnúť vo vode. Pridvihla som ju na silone a zrazu sa mi niečo brutálne slizké začalo ovíjať okolo ruky. Hrozne som sa zľakla! Naozaj som to nečakala. Obehla som polku rybníka s krikom: „Vypnite to. Fúúúúj. Dajte to dole!“
Ale najväčší a najsilnejší zážitok som mala v Mongolsku. Za jeden deň sa toho stalo veľmi veľa... Prvýkrát som išla na rafte, pričom to bola dosť adrenalínová jazda. Celkom som bola rada, keď som sa ocitla na brehu. Užívala som si prírodu a chytala ryby. Následne sme museli prejsť na druhú stranu rieky. Chlapci museli dávať bomby, aby sme prekonali silu rieky. Srdce mi bilo ako bláznivé, keďže som nijako nevedela ovplyvniť situáciu. Konečne sme sa dostali do zátoky. Prvá som bola von z raftu a chcela som ho pridržať, lenže raft ma zobral pod vodu – záchranná vesta mi zdvihla nohy a hlava skončila pod vodou. Skočil za mnou Majo Maslaňák a zachránil mi život. Nasledoval presun v broďákoch na koňoch s Mongolmi a adrenalínový deň mal pokračovanie... Myslela som, že všetky kone budú malé, ale ja som dostala normálneho, vysokého koňa bez návodu a – choď! Povedali akurát: nedovoľ mu žrať ani piť, drž ho, lebo kone sa zvyknú hrýzť a splašiť. No, v tomto teréne nič príjemné. Ale absolútny vrchol bol, keď na poslednej rovinke ho buchol Majo po zadku a môj koník sa rozbehol ako bláznivý. Našťastie sa mi ho podarilo po čase zastaviť a nespadla som. Ešte mi chalani zabili, že budeme musieť prebrodiť rieku na koňoch. To som už mala slzičku na krajíčku, že to radšej preplávam... Také bolo Mongolsko, ktoré našinca donúti myslieť úplne inak. Neexistuje čas, neexistujú povinnosti ani stres, myseľ je úplne čistá. Máš len vôľu, silu a chuť žiť!
Svadobná cesta v Mongolsku
V rybárskom obchode si začínala, keď bolo málo rybárok a ešte menej predavačiek. Nechali si zákazníci od teba poradiť?
Samozrejme, bolo to veľmi ťažké a ešte aj teraz sa s tým občas stretávam. Veľa chlapov mi ani neodzdravilo alebo ma skúšali, aby ma na niečom nachytali. Ak už začali komunikovať, tak to bolo v pohode a mnohí boli milo prekvapení až zaskočení. Mám skúsenosť, že pri tých najlepších rybároch sa človek cíti najkomfortnejšie. Títo ľudia sú veľmi skromní, dá sa s nimi rozprávať a dávajú pocit rovnocennosti.
Odkedy podnikáš v tomto „biznise“?
Nikdy som nevedela sedieť na zadku a brigádovala som všade, kde sa dalo. Vždy som si vravela, že keď budem „veľká“, bude obchod môj, a tak som sa k nemu aj správala. Pred štátnicami na vysokej škole prišiel za mnou majiteľ rybárstva, kde som brigádovala, či ho nechcem kúpiť? A tak bojujem v tomto chlapskom svete už 10 rokov.
Na akú nástrahu ťa ulovil manžel Rado? Alebo vari ty jeho?
Ja tvrdím, že Rado je môj najväčší úlovok, keďže je v znamení ryby. Ale, samozrejme, chlap je chlap. Nebola dôležitá len nástraha, ale aj lanko, ktoré sa nám ešte nepretrhlo.
Stála parťáčka Saška na Gunki meetingu.
Máš ešte nejaký nesplnený rybársky sen?
Nesplnený rybársky sen je každý zaujímavý rybársky trip, ale naozaj by som chcela ešte chytiť GT a tarpona.
Máš čas aj na nejaké iné záľuby?
Pravdaže mám, bez nich by bol život len jednofarebný. Nenechám si ujsť výkony slovenských športovcov a ich úspechy silno prežívam. Zaujímam sa o tenis, hokej, americký futbal, F1... Rada kreslím, pečiem koláčiky, plávam, trávim čas s rodinou alebo sa zabávam
s kamarátkami.
Napĺňa ma aj výchova mladých rybárov a rybárok a organizovanie pretekov pre deti. Väčšinou mám silnejšie pocity z ich úspechov ako z tých svojich a tá radosť, keď chytia rybu, je na nezaplatenie!
Pokiaľ dobre viem, tak najradšej chytáš na prívlač...
Každá rybolovná technika má svoje čaro a minimálne raz do roka prevetrám aj iné náčinie, ale máš pravdu, najradšej chytám na prívlač. Nezaberá toľko času, ako napr. kaprárina a keď náhodou nechcú rybky žrať, človek sa zahrá aspoň s nástrahou. Skúšam rôzne druhy ťahania a chlapci sa mi smejú, že sa rybkám aj prihováram (ja si to neuvedomujem).
Máš nejakú obľúbenú nástrahu?
Mám viacero a viem, že ma nesklamú aj keď rybky nechcú žrať. Medzi moje topky patrí aromatizovaná gumená nástraha Daiwa Tournament D´Fin, ktorá zaručene chytí ostrieže, zubáče, šťuky a už som na ňu chytila aj parádne potočáky. Berkley Nightcrawler 15 cm je istota pri love veľkých pstruhov na prechytanej vode.
Voblery používam veľmi často a spolieham sa hlavne na značku Daiwa, Illex, 3stan vobleríky na rieke tiež vedia prekvapiť, do silného prúdu sa hodí, keď máte po ruke Duo Ryuki Spearhead alebo Daiwu Wise Minnow. Plandavky najradšej od značky Daiwa, Illex, Rapture, ale úplná topka je pilkrík od Vlada Sloviaka. Rotačky nepoužívam často a ak, tak od Vlada Sloviaka alebo Jožka Foltýna, prípadne Mepps.
Riešiš na rybách aj svoj zovňajšok...?
Ani nie. Nechápem, ako sú niektoré baby také krásne na fotkách. Ja keď sa už dostanem k vode, tak som rada, že som tam a vláčim až do záverečnej – nech si fúka, prší, praží slnko alebo sneží, mňa od vody nedostanete!
Takže zlé počasie ti neprekáža...
Voľno si musím plánovať dopredu, takže je jedno, aké je počasie – jediné, čo ma zastaví, sú blesky, keď sú už veľmi blízko (odrátavam si). Dokonca veľa mojich kamarátov tvrdí, že môj čas je, keď prší.
Riečna bojovníčka.
Viem, že ste s Radom veľkí fanúšikovia hokejového klubu Banskej Bystrice. Čo je väčší adrenalín, ísť na hokejalebo na ryby?
Fanúšikovia sme veľkí a ja ešte o niečo väčšia. Keď nikto nechcel ísť so mnou na finále rozhodujúceho zápasu do Trenčína, išla som aj sama autobusom s fanúšikmi. Niekto by povedal – bláznivá. Rozdiel medzi hokejom a rybami? Na hokeji sa vykričím zo všetkých problémov a stresov a na rybách sa uvoľním práve tým pokojom a tichom. Čiže úplne protikladné činnosti, preto asi aj veľa hokejistov chytá ryby, lebo tak sa dobre uvoľnia po športovom vypätí.
Čo by si odkázala našim čitateľom a hlavne čitateľkám?
Aby sme boli k sebe lepší, aby sme sa podporovali a neviedli žabomyšie vojny, brali ohľad na seba a iných pri rybačke a radšej si pomohli. Verím, že svet bude lepší, keď každý
prispeje tou svojou štipkou.
Keď pôjdete cez Banskú Bystricu, budem rada, ak neobídete moju predajňu RYBÁRSKE POTREBY TORNADO. Teším sa na vás!
Ďakujem za rozhovor, Martina, a prajem tebe aj Radovi, aby sa vám spoločné lanko nepretrhlo, aby si sa v zdraví vrátila z každého rybárskeho tripu a nech sa ti blesky vyhýbajú!
Ak aj vy poznáte šikovné rybárky, dajte nám vedieť. Radi s nimi urobíme rozhovor a predstavíme ich v našom časopise. Kontakt posielajte na clanky@slovenskyrybar.sk
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
