Našu DIVOKÚ PERLU SEVERU BRODIEVALI rybári z vtedajšieho celého Československa, ale aj Poľska, Maďarska, Rakúska, Nemecka, Talianska, Slovinska, ba pamätám sa aj na rybárov z USA, Kanady či ďalekej Austrálie. Lipne 45 cm boli bežné ryby, takisto aj potočáky cez 50 cm boli medzi úlovkami rybárov a oravská kráľovná hlavátka bola v každej pláni či hlbšej jame.
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: MÁJ 2021
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 14
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 04.11.2021.
V tiahlych prúdoch rieky Oravy sa v lete prevaľovali nekonečné húfy mrien a podustiev, pričom zábleskami svojich zlatistých tiel vytvárali nádherné divadlo, ktorého scenár písala sama matka príroda. Dnes je však obraz celkom iný... Ako to vyzerá s muškárením a rybolovom na Orave dnes?
Tri rany
Nepochybne aj stupňujúci sa rybársky tlak na Oravu – hlavne v jej strednej časti – prispel tiež svojím negatívnym vplyvom na stavy rýb v tomto vzácnom biotope. Na konci osemdesiatych rokov dostala však rieka svoju prvú ťažkú ranu. Z priemyselného podniku sídliaceho v Dolnom Kubíne unikli do rieky tisíce litrov kyanidu. Od Dolného Kubína až po sútok s Váhom v Kraľovanoch boli brehy posiate tisícami mŕtvych rýb. Škody boli nevyčísliteľné. Rybačka na spodnom toku Oravy prakticky prestala existovať. Rieka však dokázala svoju životaschopnosť a veľmi rýchlo sa spamätávala, takže už za pár rokov sa zdecimované populácie rýb začínali pomaly obnovovať...
V roku 1997 bol celý tok rieky Oravy vyhlásený za chránený areál so 4. stupňom ochrany, takže rybári a milovníci prírody sme si od toho sľubovali zlepšenie situácie. No mýlili sme sa. V roku 2003 začali prilietavať na Oravu počas zimných mesiacov prvé kŕdle kormoránov z Poľska a Škandinávie. Orava dostala druhú smrteľnú ranu! Bezmocne sme stáli na brehoch tejto perly medzi slovenskými riekami a so slzami v očiach sme sa pozerali, ako sú dolu vodou unášané desiatky rýb dopichané kormoránmi... Zarážajúca bola veľkosť týchto rýb – niektoré aj okolo 60 cm. Keď kormorány zdecimovali mladé populácie mrien, jalcov, lipňov, pstruhov, podustiev a drobných druhov rýb, ako bol jalec prúdnik či zákonom chránená ploska pásava, tak sa pokúšali loviť veľké ryby, ktoré nedokázali prehltnúť. Výsledok bol taký, že kormorán rybu zabil, nezožral, a pretože zostal hladný, tak „lovil“ bezmocné ryby ďalej!
Ochranárske spolky, ale aj Štátna ochrana prírody zaujali k tejto katastrofe veľmi čudný postoj. Začali chrániť a blokovať odstrel kormorána, tohto nepôvodného predátora na našom území, a zatiaľ v našich riekach vymierali celé generácie pôvodných, často chránených živočíchov a rýb. Po rokoch sa tlak kormoránov trochu zmiernil, k čomu prispeli aj klimatické zmeny a povolenie na odstrel tohto škodcu naprieč takmer celou Európou. Veľmi pomaly, ale predsa sa situácia tejto ťažko skúšanej rieky akoby začala zlepšovať. V období okolo rokov 2010 – 2012 sa aj na dolnom toku Oravy priamo cez mesto Dolný Kubín začali objavovať po dlhšom čase lipne a pstruhy aj cez 40 cm, nehovoriac o slušnom zastúpení rýb okolo 30 – 35 cm. Následne bol na Orave schválený úsek s celoročným zákazom lovu. Vznikali revíry CHAP v Oravskom Podzámku, Dolnom Kubíne a Nižnej. Zdvihli sa miery lipňa na 40 cm a pstruha potočného na 30 cm, v Orave II dokonca na 35 cm. Verili sme, že prijaté opatrenia časom prinesú svoje ovocie.
Namiesto toho prišla tretia rana. Túto dýku do chrbta nielen rybárov zabodla ľudská chamtivosť a neúcta k prírode a samotnému životu. Kolísanie hladiny Oravy, ktoré sa dennodenne opakuje – hlavne počas turistickej vodáckej a pltníckej sezóny – je pre život v tejto rieke, kedysi prekypujúcej rybami, doslova likvidačné. Sedimenty a kaly, usadené za desiatky rokov vo vyrovnávacej nádrži v Tvrdošíne a na brehoch rieky, sú denne narušované kolísaním vodnej hladiny, čo spôsobuje zákal vody prakticky od júna až do polovice septembra. Rozbory vody uskutočnené v posledných rokoch poukazujú na to, že v Orave sú vhodné podmienky pre život lososovitých rýb iba pod väčšími prítokmi, ako sú Oravica či Studený potok, čo následne potvrdil aj ichtyologický prieskum.
Ako ďalej?
Postupom času aj ochranári pochopili, že treba chrániť to naše pôvodné. Áno, pochopili, ale nič pre nápravu veci nespravili. Dovolím si tvrdiť, že pokiaľ ide o ochranu zveri, tak okrem vtáctva a veľkých šeliem, ako sú vlk či medveď, ochranárov na Slovensku iné problémy vôbec nezaujímajú. Mimo ich záujmu je napríklad aj katastrofálny úbytok rýb, a to nie iba v Orave, ale vo všetkých slovenských riekach. A ak aj, tak ich postoje a riešenia sú niekedy skôr na zaplakanie (česť výnimkám).
Vo vyspelých krajinách začali búrať veľké priehrady, aby sa obnovili pôvodné biotopy riek a umožnil sa znovu ťah rýb po prúde toku. Veľmi citlivo sa prehodnocuje význam a vplyv malých vodných elektrární na dopad pre životné prostredie, kde sa dbá v prvom rade na možnosť zachovať migráciu rýb a vodných živočíchov... Bohužiaľ, u nás to zatiaľ stále pripomína skôr boj z veternými mlynmi a naše rieky vyžierajú nepôvodné kormorány, premnožené vydry, ale aj chamtivci, ktorí si nevidia vari ani na špičku nosa!
Dokedy budú kompetentní zatvárať oči, zapchávať si uši, držať ústa a tváriť sa, že všetko je v poriadku? Dokedy budú peniaze dôležitejšie ako základ života – voda? Ľudia si musia uvedomiť, že základom života na modrej planéte Zem sú čisté, životom prekypujúce rieky, potoky a bystrinky prameniace v zdravých lesoch. Ak si toto nedokážeme uvedomiť a nezačneme sa k prírode ako celku správať zodpovedne, tak v budúcnosti nás nečaká nič dobré a necitlivý až arogantný prístup k prírode sa nám veľmi kruto vypomstí.
Rieka Orava potrebuje akútne pomoc od nás ľudí a je najvyšší čas vrátiť jej náš dlh. Práve teraz, ako nikdy predtým v minulosti, dostávajú zmysel slová indiánskeho náčelníka kmeňa Cree: ,,Až keď sa vyrúbe posledný strom, otrávi posledná rieka, uloví posledná ryba, až vtedy pochopíme,
že peniaze sa jesť nedajú“...!
Neustále kalná voda v Orave počas leta.
Matečný potočák, ktorý neprežil v dôsledku nepriaznivých podmienok v Orave.
Orava pod Dolným Kubínom bola najviac postihnutá otravou v osemdesiatych rokoch.
Kormorány po love.
Veľká mrena „ulovená“ kormoránom.
Skaza po nájazde kormoránov.
Celá fotogaléria k článku
Stiahnuť článok v PDF formáte.