Pre niekoho je lov pstruhov samozrejmosťou. Niektorí môžu túto čarovnú rybu chytať neďaleko bydliska, kým pre nás, južných rybárov, sú pstruhy záhadnými rybami a ich lov je exkluzívnym zážitkom. Nielen preto, že si vyžaduje skúsenosti a techniku, ale aj pre tú nádhernú prírodu pri podhorských riečkach a potokoch.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: MÁJ 2021
Počet strán v magazíne: 6
Od strany: 58
Článok si môžeš prečítať zadarmo.
Môj prvý kontakt so pstruhmi bol ešte v roku 2011, keď som začal chytať v prívlačovej lige. Dodnes si pamätám to miesto, kde som na Hornáde chytil svojho prvého potočáka (a potom behom hodiny ďalších osem kusov) na zlatú Mepps Agliu.
Odvtedy už veľa vody pretieklo Dunajom a ja mám za sebou zopár pstruhových vychádzok, hlavne rekreačných po celom Slovensku (tie súťaže som zrušil relatívne rýchlo). Ako som začínal, či s akými ťažkosťami som sa stretol pri takýchto rybačkách, to sa dozviete v nasledujúcich riadkoch...
A už len čakať na sezónu.
Pstruhy žijú aj nižšie od Popradu
Nedávno som mal debatu s jedným z mojich rybárskych kamarátov. Rád by vyskúšal lov pstruhov, ale podľa jeho názoru cesta na severnú časť krajiny je veľmi dlhá, takisto nákup povoleniek je problémový a nemá, žiaľ, toľko času hlavne na cestovanie. Mimochodom, žije takmer na strednom Slovensku, 30 minút autom od prvých pstruhových potokov – mne sa zdalo čudné, že to nevie. On si myslel, že pstruhy žijú len vo Vysokých Tatrách, v tých najchladnejších potokoch. Veľmi som ho potešil s mojimi skúsenosťami ohľadom nižšie žijúcich pstruhov.
Keď som začal chytať pstruhy, málo som o nich vedel. Niektoré základné veci som odkukal ešte na pretekoch, ale hlavné, podstatné skúsenosti som musel zbierať sám na vychádzkach, ktoré zo začiatku boli veľmi zriedkavé, 1-2 rybačky ročne. Postupne som začal venovať viac a viac času mape Slovenska a popisom našich riek. Sledoval som jednotlivé organizácie, ktoré mali na starosti pstruhové vody. Spravil som zoznam tých najdostupnejších pstruhových potokov, ktoré sú relatívne blízko ku mne, približne v okruhu 230 km. Táto vzdialenosť sa dá spraviť aj „na otočku“ za jeden deň. Ďalej som zbieral základné informácie od kamarátov žijúcich popri pstruhovkách. Hlavne som bol zvedavý na zarybnenie týchto tokov, aby som nešiel až tak naslepo, keďže môžem ísť na pstruhy len raz či dva razy do roka.
Krištáľovo čistá voda na Starohorke.
Jún 2015 – prvé skúsenosti
Moje prvé vychádzky viedli do Banskej Bystrice na Starohorský potok a na Bystricu. Pre neskúseného „pstruhára“ sú tieto podhorské bystriny naozajstnou výzvou. Voda bola zarybnená veľmi dobre, aj som videl niekoľko rýb, ale zábery akosi nechceli prichádzať. Na južnom Slovensku málokedy musíme brodiť v krištáľovo čistom potoku a jalce až také plaché nie sú. Časom som prišiel na to, kam môžem a kam nemôžem stúpiť, kedy je lepšie ísť do vody a kedy by som mal radšej chytať z brehu. Vtedy, na tej prvej „rekreačnej“ vychádzke som doobeda nemal ani kontakt, ale popoludní som už začal ako tak intuitívne cítiť čo a ako treba robiť.
Pri ďalších rybačkách na týchto potokoch som už bol o čosi múdrejší. Prišiel som na to, že prút, ktorý som mal, absolútne nie je vhodný ani na pstruhové nástrahy, ani na lov pstruhov. Takisto som vymenil šnúru za vlasec a začal som sa zásobovať rôznymi pstruhovými nástrahami. Popritom som neustále vyhľadával informácie o ostatných vodných tokoch, sledoval stavy vyhliadnutých riek či potokov, aby som vedel, kedy je najideálnejší stav vody, aby som náhodou neprišiel zbytočne. Nechcel som natrafiť na kakaový, zdvihnutý potok a zbytočne tak precestovať pár sto kilometrov.
Časom som sa dostal aj na pstruhové riečky ako Revúca. Na tejto krásnej rieke som zažil veľmi veľa príjemných rybačiek (jednu som už dávnejšie opísal). Táto voda podľa mňa nie je až taká náročná ako menšie bystriny. Tu si každý rybár nájde svoje obľúbené miesto. Rieka je dlhá a veľmi rôznorodá, nájdu sa tu pomalšie, plytké časti, ale aj skoro stojaté hlbočiny a naopak rýchlejšie úseky s balvanmi. Táto voda bola pre mňa ozajstným učiteľom pri love pstruhov. Iné úseky vyžadovali iné typy nástrah, dokonca niekde aj farba vody sa zmenila, takže bolo treba skúšať nielen rôzne nástrahy, ale aj ich farby a vedenie. Keď mi to povinnosti dovolili, tak som sem chodieval na dva dni s tým, že som prespal v aute pri rieke. Počas letných večerov tu bola príroda v lese očarujúca.
Dokonale sfarbený potočák.
August 2017 – rozlúskol som administratívny oriešok
Ako som už napísal, dlhé roky prešli tak, že som sa dostal na pstruhy len veľmi zriedka. Zmena prišla vtedy, keď som objavil vodné toky, ktoré obhospodarovali Lesy SR. Dovtedy som sa musel uspokojiť s hosťovačkami, lebo som nenašiel takú miestnu organizáciu, kde by som si mohol kúpiť miestnu pstruhovú povolenku bez toho, aby som sa musel stať členom tej organizácie. Sezónnu lesácku povolenku som však mohol kúpiť bez akýchkoľvek ďalších povinností. To je to, čo mi chýba (myslel som si na začiatku).
V tom roku, koncom leta som otestoval jeden potôčik na západe. Hosťovačku som vedel kúpiť relatívne bez väčších problémov. Vo vode ryby boli, zachytal som si veľmi príjemne.
Môj obľúbený set na rýchlejšie potoky.
2018 – rekognoskácia všetkých pstruhových možností
Pozisťoval som potrebné informácie a nasledujúcu jar som mal v ruke sezónne povolenie na lesnícke pstruhové revíry. Táto povolenka mi dovolila chytať na relatívne blízkych pstruhových vodách, ktoré sa nachádzajú na západnom Slovensku. Už som vedel naplánovať častejšie pstruhové vychádzky, skoro na každý víkend.
Nedočkavo som čakal na 16. apríl. Konečne tento dátum bude aj pre mňa „sviatkom“. Keďže som nemal veľa času, lebo akurát vtedy ten magický dátum padol na pondelok, vybral som sa na najbližší potok (samozrejme, spolu s kamarátom, ktorého som veľmi ľahko a rýchlo infikoval pstruhovým vírusom...). Podľa mapy sme mali vytypované miesto, kde sme začali chytať. Na niekoľko stometrovom úseku jeden krásny flek striedal druhý, ale ani stopy po rybách. Išli sme ďaleko od seba, potichu, na brehu. Ryby sme poplašiť nemohli. Voda až taká čistá nebola, ale ani príliš hlboká, ale aspoň pršalo. Žeby ryby nereagovali na žiadnu nástrahu?
Zmenili sme taktiku, začali sme chytať opačným smerom, prúdom hore. Po dvoch hodinách sme našli prvé pstrúžiky stiahnuté v jamkách. Predsa len tu niečo žije, ale nebolo to ono. Ryby mali veľa potravy, lebo na kameňoch sme videli koberec z potočníkov. Možno preto je ich toľko, lebo tie larvy nemá čo zjesť...?
Ešte sme mali chvíľku času, tak sme sa vybrali na druhý potok v blízkosti. Aj počasie sa zlepšilo, aj tento potôčik bol krásny, ale o čosi plytší a mal rýchlejšie úseky. Tu sme chytili pár miestnych pstrúžikov
a v jednej hlbšej jame sme videli aj väčšie kúsky. Nabudúce...
O týždeň v sobotu som už ráno o šiestej stál na brehu tam, kde sme s kamošom skončili poslednú vychádzku a bol som šťastný, že celý deň môžem byť pri vode, na pstruhovke. Cez mapu som vytypoval rôzne úseky, označil som prípadné parkoviská (všetko som mal pri sebe vytlačené na papieroch) a mal som v pláne prechytať tie najzaujímavejšie úseky. Počasie bolo ideálne, nie príliš teplo, včasráno som si veru musel obliecť ešte aj hrubší sveter.
Táto voda je úzka, nie veľmi čistá, miestami veľmi plytká (ako väčšina lesáckych potokov). Na týchto vodách osobne najradšej používam krátky prút do 1,80 m s akciou medium fast a so záťažou maximálne do 5 g. Používam hlavne malé jigy s larvami do 1,3 g, plandavky okolo 1-1,5 g. Rotačky na takých malých tokoch príliš nepoužívam, lebo nie je veľa miesta na ťahanie, treba skôr chytať na vytypovaných jamách alebo v krátkych prúdikoch. Voblery, aj plytko potápajúce takisto sú tu pre mňa menej účinné. V tomto prípade najradšej chytám s farebným vlascom 0,12 mm. Takto viem najlepšie a najnenápadnejšie prezentovať ľahké nástrahy.
Rybačku som skončil až takmer podvečer a mal som na konte super zážitok. Chytil som niekoľko pstruhov potočných, ale aj dúhových a tiež menšie jalce. Myslel som, že ak aj ostatné potoky budú aspoň také štedré, tak som si konečne našiel správnu cestu.
Chcel som čo najrýchlejšie vyskúšať všetky dostupné potoky, aby som mal prehľad a vedel plánovať už konkrétne vychádzky na ďalšiu sezónu. Väčšinou sa ku mne pridal aj kamarát, takže skúsenosti sme mohli zbierať vo dvojici oveľa viac. Nebudem podrobne opisovať, ktoré konkrétne potoky v akom stave sú, bolo by to zbytočné. Väčšinu sme navštívili, bolo ich sedemnásť. Niektoré toky boli úplne bez vody, niektoré len malé priekopy pri ceste s minimálnou vodou. Na severných a na východných riekach sme zatiaľ neboli. Veľkým sklamaním bol pre mňa Čierny Hron a takisto aj Čierny Váh. Buď sme boli na dobrom mieste, ale v nevhodnom čase, alebo tie vody sú úplne vychytané. Zo začiatku sme verili tej prvej možnosti, ale keď nám miestny lesník povedal, že „v tejto rieke naposledy komunisti chytili ryby“, tak nám bolo všetko jasné.
Po sumarizovaní všetkých možností sme sa zhodli na tom, že na siedmich potokoch sa oplatí chytať, a tie máme relatívne blízko. Rozhodli sme sa teda, že aj na ďalší rok si kúpime povolenie.
Zostava na mikro potoky.
2019 – nie každý rok sa vydarí
Šestnásty deň v apríli ma opäť našiel na brehu. Tentoraz som navštívil ozajstnú podhorskú pstruhovku s rýchlym prúdom a čistou vodou. Cestou tam autom bola teplota vzduchu -3 °C a ani cez deň som nemal nejaké extrémne teplo. To bola zatiaľ moja prvá a posledná rybačka na pstruhovke, keď som musel mať na hlave celý deň zimnú čiapku. Aj napriek tomu, že voda bola ešte studená, ryby brali relatívne dobre, len im bolo treba trafiť do chuti a hlavne správne „viesť“ nástrahu... Jednoducho, bolo potrebné vhodný vobler či rotačku udržať na jednom mieste aj niekoľko desiatok sekúnd a počkať na to, kým ryba vyštartuje. Tiež je to zaujímavá metóda lovu!
Na takýchto potokoch používam prúty do 2,00 m, skôr s akciou moderate a so záťažou maximálne do 10 g. Šnúru na pstruhových vodách nepoužívam, pretože vlasec so svojou pružnosťou môže kompenzovať tvrdosť prúta a zároveň menej poškodzuje tlamu citlivých pstruhov. Na takú zostavu na 4-5 cm preťažené voblery, rotačky do 3 g a jigy do 2 g používam tiež farebný vlasec s priemerom 0,14 mm.
Ako pred rokom, aj teraz ma prvý pstruhový deň obdaroval krásnymi zážitkami. Pokojná, jarná príroda a ako-tak aktívne ryby ma veľmi potešili. Myslel som si, že aj napriek sklamaniam v lanskom roku, táto sezóna bude ozaj výborná. No nebola...
V tom roku panovali mimoriadne suchá. Z tých siedmich potokov definitívne vypadli skoro všetky. Na západe sa – pre mňa z neznámeho dôvodu – zvýšil rybársky tlak na týchto potokoch a vychytalo sa množstvo rýb. Na juhozápade zmizla voda z tokov a pri minimálnych prietokoch boli ryby extrémne plaché a zalezené do jám. V strednej časti Slovenska tiež chýbalo dosť vody a rybačka takisto bola extrémne náročná. Pravdou bolo to, že tie vody nie sú nejako extra dobre zarybnené, ale jeden rybár, ak pred ním nikto nechytal aspoň týždeň, mohol mať relatívne dobrú rybačku. Samozrejme, tie vody som striedal a jeden potok som navštívil aj ja len raz za mesiac.
Kamarátovi sa už ani nechcelo chodievať, bol úplne sklamaný. Vodohospodárenie na Slovensku nie je práve v najlepšom stave, aj to spôsobuje suchotu malých potokov. Myslím si, že aj preto sa o tie vody nestarajú tak, ako by mali, lebo ryby nemajú najvhodnejšie podmienky, a táto situácia bude pravdepodobne stále horšia.
Pstrúžik v máji.
2020 – rok komplikovaný zdravotnícky aj ľudsky
Lesáckym potokom som dal ešte jednu šancu v roku 2020. A potom prišiel ten stav, ktorý nikto nečakal... Na jar a v lete sme už síce mohli cestovať, ale osobne som už ani nemal takú chuť chodievať po Slovensku, lebo v tejto situácii som nemal dobrý pocit. Mal som dokopy päť vychádzok s veľmi slabými výsledkami. Akoby aj z tých potokov zmizli ryby, kde ešte nejaké boli. Na brehoch sa objavili nové stavby, niekde sa zmenilo koryto, niektoré časti potokov ohradili...
Našťastie som si našiel opäť čas na vychádzku na rieku Revúca. Vystihol som ideálny stav – trochu prikalenú vodu a hladné ryby. Aj napriek rastúcemu tlaku na tejto rieke som mal jednu z najlepších rybačiek v minulom roku. Vtedy som sa rozhodol tak, že sa vrátim k mojej starej metóde: mapa, informácie a hosťovačky... A pokúsim sa navštíviť čo najviac nových pstruhových riek (pravdaže, až keď budeme môcť slobodnejšie cestovať) aj napriek tomu, že nákup hosťovačiek v niektorých prípadoch je dosť náročný. Rybársky obchod zatvorený alebo otvárajú neskoro (nie je šanca na chytanie skoro ráno, čo má svoje čaro), niekedy je nákup papierov možný až 35 km od vody alebo dokonca Zväz nevydáva povolenku. Určite by sa zišla forma elektronického nákupu hosťovačky. Keď už nie je problém pre slovenského občana kúpiť si celoročný lístok napríklad do Holandska, tak hádam ani u nás nákup hosťovačky cez internet by nemusel byť až taký problematický...
Bojovník zo Starohorky.
Nevynechajte pstruhovky, tiež majú svoje čaro
Určite odporúčam každému aspoň raz vyskúšať si rybačku na pstruhovkách. Všetky typy potokov, riek majú svoje čaro, svoje tajomstvá. V neposlednom rade rybár sa môže na takýchto vychádzkach obohatiť o veľmi cenné skúsenosti, ktoré môže využívať aj pri love iných druhov rýb.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
