Dňa 4. marca 2021 som sa na webovej stránke www.rimava.sk v článku „Rieka Rimava bude mať chránený areál, cieľom je ochrana živočíchov“ dozvedel, že revíry, ktorých užívateľom je SRZ-MO Tisovec, budú zaradené do IV. stupňa ochrany s celkovou dĺžkou približne 4,2 km.
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: MÁJ 2021
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 78
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 04.11.2021.
Podľa webového príspevku sa má tento ochranársky projekt týkať týchto revírov:
• Rimava č. 5 3-3290-4-1 v dĺžke cca 2,5 km, pôvodná ichtyofauna zlikvidovaná na 90 %, žiadny výskyt sprievodnej ryby.
• Rimava č. 6 CHRO (chránená rybia oblasť) v dĺžke cca 1,1 km, pôvodná ichtyofauna zlikvidovaná na 95 %, žiadny výskyt sprievodnej ryby.
• Rimava č. 7 3-3320-4-1 v dĺžke cca 0,6 km, pôvodná ichtyofauna zlikvidovaná na 95 %, žiadny výskyt sprievodnej ryby.
V súčasnosti sa na uvedených úsekoch vyskytuje vydra riečna v minimálnom počte 3 jedince.
Obávam sa dôsledkov
Chcem zdôrazniť skutočnosť, že užívateľ daných revírov (SRZ-MO Tisovec) nebol prizvaný ani informovaný o rokovaniach k tejto zonácii.
Na základe zistenej skutočnosti som oslovil riaditeľa správy NP Muránska planina Ing. J. Š., ktorý potvrdil, že revíry, ktorých sme užívatelia, budú zaradené do IV. stupňa ochrany. Nižšie uvedená argumentácia z mojej strany nebola akceptovaná:
− Pôvodná ichtyofauna je v uvedenom chránenom areáli zlikvidovaná na
90 % až 95 % a nemáme potvrdený žiadny výskyt sprievodnej ryby.
− Neúnosné stavy vydry riečnej a kačice divej zdecimovali populáciu mihule potiskej a takisto v chránenom areáli Vachtové jazierko sa znížila početnosť jednotlivých druhov žiab.
− Záujem o vypočutie argumentov publikovaných a uverejnených v odbornej literatúre a jednotlivých štúdiách, v ktorých autori prezentovali predačný tlak vydry riečnej na pstruhovú populáciu, nebol.
Obávam sa, že dobre mienený ochranársky zámer môže viesť v konečnom dôsledku nie k zlepšeniu celkovej situácie, ale napríklad k zlikvidovaniu ichtyofauny v uvedenej oblasti, keďže problém sa nerieši komplexne a neberú sa do úvahy uvedené argumenty.
Tieto argumenty, že vytvorenie chráneného areálu, bude mať pre uvedené revíry devastačný dopad (a nielen na ichtyofaunu) sa opierajú o odbornú literatúru, z ktorej uvádzam aspoň dva tituly:
Argumenty teórie i praxe
1. Ing. BRŮČKOVÁ, Marie. 2015. Potravní ekologie vydry říční (Lutra lutra) na vybraných Evropsky významných lokalitách v Jihočeském kraji. Dizertačná práca. České Budějovice.
Z uvedenej práce chcem upriamiť pozornosť na zistený fakt, že v potrave vydier dominujú ryby, ktoré tvoria v priemere 86,6 % potravy. Významný podiel v ich potrave majú obojživelníky – 9,8 % a zostatok potravy tvoria kôrovce, cicavce, hmyz a vtáci. Celkove išlo o 21 druhov rýb, z toho pstruh tvoril
9,8 % a kapor 7,9 % (výskum sa robil na všetkých druhoch vôd). V potrave vydry dominovali ryby vo veľkosti 6-15 cm, čo predstavuje 75 % rybej potravy. Dĺžka rajónu vydrieho samca sa pohybuje od 39 do 84 km, dĺžka rajónu pre dve samice sa pohybuje od 16 do 22 km.
Premietnuté do praxe: naša organizácia má v súčasnosti 172 členov. Z príslušného zákona o povinnom zarybňovaní sme povinní zarybniť jednotlivé úseky pstruhových revírov (lovné i chovné) v dĺžke cca 84 km. Uvádzam sumár minimálneho zarybnenia:
a) pstruh potočný (veľkosť 5 cm) 4000 ks – cena 220 €,
b) pstruh potočný (veľkosť 13-15 cm) 8000 ks – cena 1450 €,
c) pstruh potočný (veľkosť 20-35 cm) 150 kg – cena 1240 €,
d) pstruh dúhový (veľkosť 30-40 cm) 1000 kg – cena 3450 €,
e) počet vydier na uvedenom úseku (84 km), podľa odhadu 8 až 12 kusov.
Pritom z vysadených rýb v bodoch a), b), sa dochovajú necelé 2 %, aj keď sú vysadené v lokalitách, kde nie je prítomný človek, ale dominujú vydra riečna, kačica divá, volavka, bocian čierny a kormorán veľký, ktorého devastačné pôsobenie na rybej populácii je spôsobené jeho vysokým počtom 50-70 kusov.
2. Mgr. LYACH, Roman. 2014. Potrava vydry říční (Lutra lutra) v závisloti na vysazení potoční formy pstruha obecného (Salmo trutta m. fario) a lipana podhorního (Thymallus thymallus). Diplomová práca. PřF UK Praha.
Znova stručne uvádzam: autor vykonával štúdiu v zimnom období v priebehu 90 dní. Do konkrétneho sledovaného potoka bolo predtým vysadených 5000 ks pstruha potočného v dĺžke 10 cm, 480 ks pstruha dúhového v dĺžke 30 cm a 600 ks lipňa tymiánového v dĺžke 10 cm. Daný úsek bol revírom 3 vydier.
Výsledok štúdie konštatoval, že v potrave vydier bolo identifikovaných 1531 rýb, čo tvorilo takmer 85 % ich potravy, väčšina ulovených rýb mala veľkosť do 13 cm, vydrami bolo ulovených cca 723 až 1446 pstruhov potočných, 77 až 144 pstruhov dúhových. V potrave vydier boli identifikované aj žaby a raky.
Premietnuté do praxe:
a) do Tisovského rybníka (výmera 0,7 ha) z nasadených 500 kg pstruhov dúhových (ročne) po prepočte vyhodnotených úlovkov za daný rok chýbalo 340 kusov,
b) v roku 2005 sme mali celkove ulovených 414 kusov pstruha potočného, roku 2020 už len 255 ks, pričom sme do daných revírov v roku 2020 vysadili nad rámec povinného zarybnenia 222 kg pstruha potočného, t. j. cca 700 kusov; popritom značná časť rybárov už chytá v režime chyť a pusť,
c) cena 1 kg pstruha potočného je 8,25 € (3 ryby 32 cm), cena 1 kg lipňa tymiánového je 18 €,
d) denná spotreba potravy pre jednu vydru (0,75 – 1,5 kg) podľa ročného obdobia,
e) v Európe klesli populácie migrujúcich rýb o 93 %.
Záverom
Nepatrím medzi ľudí, ktorí si nevážia naše životné prostredie. Ako bývalý pedagóg a aktívny rybár a funkcionár rybárskeho zväzu som sa aktívne podieľal a stále sa podieľam na ochrane prírody a skvalitňovaní životného prostredia. Ale zotrvávam na názore, že výsledkom ochrany prírody by mala byť rovnováha, ktorá jedine zaručí fungovanie ekosystému. Keď v potokoch a riekach nebude ryba, nebudú spokojní nielen rybári, ale v konečnom dôsledku ani vydry. A čoraz častejšie sa bude stávať to, čoho svedkami sme už aj dnes, napr. v prípade vydry nešťastne zrazenej autom v Hnúšti pred Tescom, že bude mať v papuli mačku alebo hydinu z najbližšieho dvora...
Pre nás rybárov IV. stupeň ochrany v praxi znamená, že si nesmieme privlastniť ulovenú rybu, nemôžeme vysádzať nepôvodné druhy rýb a žiadnym spôsobom zasahovať do toku rieky, teda ani meniť stav, v ktorom tok Rimavy aktuálne je (pozri foto). Táto skutočnosť je predovšetkým z finančného hľadiska demotivujúca pre udržanie a rozvoj našej členskej základne. Celoročný priemerný vklad rybára do povolenia na rybolov pre naše revíry je 100 €, ktoré sa v súlade so zákonom v podiele 70 % vracajú vo forme zarybnenia revírov v pôsobnosti organizácie.
V tomto roku naša organizácia oslávi 120 rokov od vzniku Rybárskeho spolku v Tisovci. Bolo by pre nás ocenením, keby sa našej argumentácii venovala pozornosť a zobrala sa do úvahy pri riešení ochrany prírody k obojstrannej spokojnosti. Svet nie je čierno-biely, je farebný a farebnosť ho robí krajším.
Rimava č. 5, intravilán Tisovca – chladiaci box.
Rimava č. 5, znečistenie hlavne plastmi a textilom.
Rimava č. 5, úsek mimo intravilánu Tisovca.
Rimava č. 7, intravilán Tisovca:
odpad z miestnej komunity.
Rimava č. 7, intravilán Tisovca:
odpad je na každých 10-20 metroch toku
a pokračuje aj v Rimave č. 6 – CHRO.
Pri čistení jedného približne 100 m úseku sa bežne naplní 8 až 10, 100-litrových vriec odpadom.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
