V septembri 2019 som sa vracal z Bledu, a to som už vedel, že na jazero sa musím čo najskôr vrátiť. Preto som sa začiatkom roka 2020 snažil rezervovať povolenku, čo sa napokon podarilo, ale celý ten rok bol divný… V marci vypuklo šialenstvo s pandémiou a ako týždne ubiehali, zdalo sa, že môj sen o Blede sa pomaly rozplýva.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: MÁJ 2022
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 54
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 28.10.2022.
Hovorím si: „Nič to, Bled nevyschne a ryby mi stadiaľ taktiež neutečú…!“ Nuž som sezónu trávil z prevažnej časti doma a čakal, či sa v roku 2021 niečo zmení. A zmenilo!
Po uplynulom roku 2020 som už vedel, že situácia sa na jar uvoľní a ja budem môcť do Slovinska vycestovať medzi aprílom a októbrom. Aj tak bolo – rovnaký priebeh to malo aj tento rok. V januári som si teda zakúpil povolenku a začal som sa pomaličky tešiť na návrat na jazero Bled. Termín mi pripadol na koniec mája a začiatok júna. A keďže som v roku 2020 návštevu Bledu vynechal, povedal som si, že tento rok pôjdem dvakrát. Tak som hneď zobral aj štyri dni v októbri. O mojej jesennej výprave sa budete môcť dočítať v neskoršom článku, teraz sa vráťme k jarnej výprave…
Kŕmenie bolo jasné – tam na jar používam skoro vždy a všade Devill Krill a Giganticu. Sú to moje osvedčené príchute guľôčok na jarné chytanie. Keďže Bled je braný ako horské jazero, treba rátať s tým, že voda v ňom sa trošku dlhšie zohrieva. Preto keď som vedel, že ideme na prelome mesiacov máj a jún, tak v podstate to je, akoby sme šli na prelome apríla a mája. Tamojšia voda je ešte dosť studená a aj preto viacerí, čo Bled navštevujú, tak tvrdia, že jeseň je tam na aktivitu rýb lepšia.
Okolité pohoria obklopujúce jazero Bled.
Návrat na „miesto činu“
Koniec zimy a začiatok jari ubehol ako voda a ja som už pomaličky stál pred prvou zahraničnou výpravou roku 2021. Po príchode na jazero Bled sa mi vynorili všetky tie krásne spomienky z prvej výpravy na tomto magickom jazere. Rybačka na Blede je trošku iná – teda aspoň z môjho pohľadu – a aj vám vysvetlím prečo. Som proste veľmi nedočkavý človek a vždy keď idem na ryby, tak sa snažím byť tam čo najrýchlejšie. Neviem prečo to tak je, asi z detstva, ale jednoducho sa neviem dočkať. Tu na Blede to je iné. Prídete vlastne ešte v deň, keď nechytáte, ubytujete sa a na lovné miesto sa presúvate až nasledujúci deň, skoro ráno. A presne takto to bolo v pláne aj v tomto prípade. V sobotu som cestoval a od nedele rána chytal.
Vždy po dlhej ceste si spravím krátku prechádzku okolo jazera a vytypujem, kde by som rád lovil. Tu ale nastalo jedno nemilé prekvapenie. Oblasť, do ktorej som plánoval ísť a kde aj podľa záberov z dronu sa ryby nachádzali, bola pre rybárov dostupná až od 15. júna, čo bola trošku škoda. Nuž, aspoň budem nabudúce vedieť… Na Blede je to taký jemný „urbanfishing“. Niekde ste priamo v meste, ale aj keď ste mimo mesta, tak proste na pešej zóne, kde sa vám za chrbtom premávajú turisti, nemáte taký pokoj, ako by ste možno mali na nejakom inom jazere. Toto je potrebné si pred návštevou určite poriadne zvážiť, lenže – tie nádherné ryby za to jednoznačne stoja! Človek buď tento štýl lovu miluje alebo nenávidí. Ja som určite z tej prvej skupiny a nerobí mi to problém. Vedel som, že keď teda nie je možnosť chytať na mojom osvedčenom mieste z prvej vychádzky, tak bude treba ryby jednoducho nájsť…
Devill krill bola jasná zbraň do chladnej vody.
Prvý deň
Prvé ráno som sa rozhodol, že pôjdem chytať neďaleko kempu, za drevený chodník nad vodou, ktorý určite všetci, čo na Blede niekedy boli, poznajú. Toto miesto bolo klasické, akých je na tomto jazere veľa. Päť metrov od brehu hneď začalo dno prudko padať až na dobrých 12 metrov. Hovoril som si, že to nie je úplne ideálne, ale jeden celý deň tomuto miestu obetujem a dám mu šancu. Prišlo však to, čo som tak trochu tušil – prvý deň bez záberu. Nuž som klasicky pobalil veci, naložil na vozík a pekne odpochodoval natiahnuť svoje telo na lehátko v kempe.
Na úvod tohto článku som o sebe písal, že som nedočkavý, však? Ak mám pravdu povedať, tak som niekedy aj nerozhodný. Toto nastalo aj teraz, keď som stále viac a viac začal premýšľať o tom, či ísť skúsiť ešte raz to isté miesto alebo nájsť niečo nové.
Tak takúto stavbu tela ja môžem.
Presun na nové miesto
Nakoniec som to spravil tak, že som sa vrátil na to isté miesto, kde som chytal prvý deň, avšak presne napoludnie o 12.00 hod. som to miesto opustil. Nemal som z toho úplne najlepší pocit a proste som vedel, že potrebujem nájsť trošku plytšie partie jazera. Pri prechádzke v deň príchodu som našiel taký maličký špic na severnej strane jazera, kde bolo už okom vidieť, že je to maličká plytčinka, ktorá sa pomaličky zvažuje do hĺbky. Vždy, keď sa snažím nájsť kapry, ktoré sú podľa môjho názoru teplomilná ryba, tak si kladiem otázku: Kde by som bol ja, keby som bol kaprom? Samozrejme, že niekde, kde by malo dosah slnko a kde by sa trošku rýchlejšie zohrievala voda. No a práve tu som takéto miesto našiel. Netrvalo dlho a už som na tomto mieste „čučal“ a čakal na prvý záber.
Keď sa o 21.00 môj ľavý prút rozbehol do ukážkovej jazdy, tak som bol veľmi rád. Nielen preto, že som si konečne zdolával svojho prvého kapra tejto výpravy, ale hlavne preto, že som ich sám – vlastnou hlavou, intuíciou a vedomosťami – našiel. Po asi 15 minútovom súboji sa mi podarilo zdolať krásneho neúplného riadkača a mne sa potvrdilo, že Devill Krill je na toto jazero skutočná zbraň. Po rýchlom zvážení, keď sa ručička váhy zastavila na 11 kg, som si kapra rýchlo zdokumentoval a pustil späť do vody. Druhý deň teda skončil o poznanie lepšie a keď som si v kempe ľahol do spacieho vaku, bol som o poznanie lepšie naladený ako po prvom dni.
Druhý večer a v mojom náručí 11 kg riadkač.
Tretí deň, najchladnejší
Nadránom som opäť vyštartoval na miesto, kde som predošlý deň skončil, ale na moje prekvapenie bolo miesto obsadené. Tak som si sadol neďaleko, aby som bol stále v styku s plytčinou, ktorej som sa chcel držať. Tretí deň bol iný, ale aj v počasí. Začalo dosť rapídne fúkať, čo pravdepodobne aj premiešalo vodu a hlavne bol vzduch pocitovo oveľa chladnejší. Je zaujímavé, ako sa zo dňa na deň dokáže zmeniť počasie a vy z krátkeho trička zrazu sedíte na stoličke v zimnom komplete Aquathermal.
V treťom dni ani nie je čo hodnotiť a rekapitulovať. Záber od kapra neprišiel, a preto som to večer pobalil a vybral sa smer kemp. Keď som ležal v kempe v spacom vaku, stále som premýšľal o tom, čo sa stalo a prišiel som na to… Vedel som, že sa musím vrátiť na miesto, kde som bol druhý deň. Zaspať sa mi vôbec nedarilo, a tak som sa na miesto vybral už v noci a tam zotrval až do východu slnka, keď som nahodil opäť oba prúty do vody. Tým, že som v podstate celú noc nespal, tak skoro okamžite po nahodení som na stoličke jemne zadriemal…
Čo môže byť lepšie pre kaprára než to, že ho zobudí krásny záber. Toto presne sa stalo. Okolo ôsmej hodiny ráno som dostal záber a po krásnej, naozaj krásnej zdolávačke som podobral kapra, ktorý presiahol hranicu 15 kg. Bol to nádherne stavaný šupináč s veľkou silou!
Pohľad z drona na oblasť, kde som nemohol v tomto období chytať.
Príde ešte niečo?
Štvrtý deň sa nám tak začal naozaj parádne. Počasie sa vrátilo do normálu a opäť sa slnečné lúče opierali o hladinu jazera a dokonca bolo vidieť a počuť, ako sa kapry pomaličky začínajú trieť. Na obed som sa pobalil a vybral sa smerom do kempu, kde som sa plánoval najesť. Počas toho, ako som sa vracal na svoje lovné miesto, spozoroval som pod kríčkom asi 20 kaprov, ako sa tam vyhrievajú. Bolo to v bezprostrednej blízkosti brehu, a tak som tam jemne spustil jednu wazzup‑ku, ale ryby na to vôbec nereagovali. Išli si jednoducho svoje a o moju nástrahu ani nezakopli. Prosto, táto partička už bola v trení. Po tomto neúspešnom zigu som sa vrátil opäť tam, kde som tento posledný deň začal.
Vráť sa späť a nevymýšľaj
Mal som „tušáka“, že posledný rozlúčkový večer mám stráviť tam a niečo ma tam stále ťahalo. No a v konečnom dôsledku som dobre spravil, pretože okolo 19.30 som dostal opäť záber. Na oboch prútoch som mal Devill Krill a vedel som, že som stavil na dobrú kartu. Agresívne pikantné boilies jednoducho musí vyprovokovať kapra k záberu, ak je odprezentované správne a ak leží na tom správnom mieste. A toto sa aj naplnilo. Asi po 20-minútovom súboji som si do podberáka naviedol krásne stavaného lysca, ktorý bol viac vyšší ako dlhší, ale o tomto som presne hovoril. Kapor mal niečo málo cez 16 kg.
Posledné ráno začalo krásne.
Spokojný návrat domov
Ryby sú tu naozaj nádherné a rôznorodé, a to, do akých rozmerov sa dožívajú, je proste úžasné. S prichádzajúcou 23. hodinou som pomaličky balil veci a bilancoval prvú zahraničnú výpravu roku 2021. Za mňa jednoznačne – spokojnosť. Na to, že som plánoval úplne inú oblasť a ryby som vlastne musel nájsť, tak to bola určite vydarená výprava.
Na spiatočnej ceste domov som už bol hlavou na októbrovej výprave a premýšľal som, kde a ako budem chytať na jeseň… Ale o tom už v mojom ďalšom článku.
Prajem vám všetkým veľa úspechov pri vode a hlavne veľa krásnych zážitkov!
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
