Keď sa povie Rakúsko, väčšine z nás sa vybavia krásne hory, zurčiace potoky, horské rieky a ľadovcové jazerá. Vlastne skôr raj muškárov, prívlačiarov a len málokomu z nás by napadlo, že aj tam sú rybári, čo prepadli kaprárine. Veruže nie je ich málo a sú medzi nimi aj šikovné rybárky‑kaprárky…
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: MÁJ 2022
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 44
Článok si môžeš prečítať zadarmo.
Volám sa Barbara Holzmann, rada sa predstavujem ako Babsi, mám 25 rokov a som zo severu Rakúska, blízko českých hraníc, kde sa to nazýva aj Dolné Rakúsko. Pracujem na plný úväzok ako úradníčka vo veľkoobchode s potravinami. Na pobyt pri vode využívam hlavne víkendy, keďže od pondelka do piatka sedím a pracujem v kancelárii. Cez víkend ma najčastejšie uvidíte pri vode. A väčšinu mojej dovolenky „obetujem“ takisto na pobyt pri vode. Najčastejšie na veľkých vodných plochách v Rakúsku alebo tiež tak asi dvakrát do roka niekde v zahraničí.
Barbara, ako si sa dostala k rybačke?
Za svoju vášeň vďačím otcovi. Keď sme boli malí, ocko nás brával na malé rybníky, aby sme si chytili na obed pstruha. Na Vianoce bol na stole vždy kapor. Samozrejme, vždy sme si ho tiež chytili sami. Ako som bola staršia a začala som študovať na strednej škole, nemala som veľa voľného času a rybolov bol takmer úplne odsunutý nabok. Niečo mi však stále chýbalo. V roku 2014 som si spravila oficiálny rybársky lístok v Rakúsku. Skúšku som absolvovala úspešne, a tak som každý víkend chodila k vode. Namiesto toho, aby som si večer vyšla niekam von ako každý „násťročný tínedžer“, chodievala som k vode.
Pekný jesenný 10 kg kaprík, chytený neďaleko môjho domova na boilies Cockbaits.
Prečo ťa rybačka tak zaujala, čo pre teba znamená?
To je dobrá otázka. Vo svojej práci som vystavená veľkému stresu. V kancelárii trávim naozaj veľa hodín. V mojej pozícii musím veľa telefonovať a robiť dôležité rozhodnutia, prosto, fungovať v práci na 100 %. Psychický relax mi prináša čas pri vode. Aj keď je to niekedy len pár hodín a mám len minimum rybárskeho náčinia, vždy je to balzam na moju dušu. Mnohí športujú alebo hrajú počítačové či mobilné hry, aby našli rovnováhu, a pre mňa je to čas v prírode. Užiť si ticho. A len si vyčistiť hlavu. Bez toho, aby som musela robiť dôležité rozhodnutia.
Pamätáš si ešte, na ktorom revíri si začínala a akú rybu si chytila?
Mojou prvou vodnou plochou bolo neďaleké 14-hektárové jazero. Strávili sme tam nespočetné množstvo dní a nocí. Vložila som do tohto jazera veľa krmiva a nervov. Najväčšími rybami boli sumec 1,62 m a kapor 7 kg. Zažili sme tam veľa pozitívnych aj negatívnych skúseností. Vodná plocha sa rok čo rok vyvíja, len vtedy sme si museli uvedomiť, že v tomto jazere nie je veľa veľkých rýb, ale to k tomu patrí…
Máš nejaký obľúbený revír?
Mám veľa obľúbených revírov. Ide o vody, ktoré sú uprostred prírody. Žiadny hluk z ulice a málo miest, z ktorých sa dá chytať. Milujem vody, ktoré sú uprostred lesa, kde široko‑ďaleko nie je cesta a počuť len zvuky prírody…
Moja najkrajšia ryba, ktorú som už chytila dvakrát, raz v roku 2017 a druhýkrát v roku 2021.
Prečo si sa rozhodla pre kaprárinu?
Lovím kapry, lebo ich považujem za fascinujúce. Každý kapor má svoje osobité vlastnosti. Či už šupináč alebo lysec, každý má svoje vlastné charakteristiky. Milujem spôsob a čaro toho, aký veľký môže kapor byť a akú silu môžu tieto ryby mať. Avšak takisto milujem lov sumcov. Ale tu som čistý hárok papiera a som – dá sa povedať – stále ešte len začiatočník. V love sumcov sa, žiaľ, ešte veľmi nevyznám, no myslím, že sa to v najbližších rokoch naučím.
Máš nejakú obľúbenú nástrahu?
Pri výbere nástrah som voľná ako vták. Lovím na to, čo sa mi práve páči. Je jedno od akej značky. Momentálne mám v taške len boilies od Cockbaits. Toto boilies mi za posledný rok „prinieslo“ do podložky veľa rýb alebo skôr – takmer všetky ryby. Táto značka boilies je jednoducho sen každého kaprára. Vo vode funguje rýchlo a pomer ceny a kvality je neprekonateľný. A aj služby tejto spoločnosti boli vždy na špičkovej úrovni. Od nich mám boilies s príchuťou Fish a Fish & Fruit. Najmä tieto dve boilies ma obdarili rekordmi v roku 2021.
Mala si už na rybačke nejakú nehodu, keď si si napríklad urobila nechcený piercing s háčikom?
Od toho som bola zatiaľ vždy ušetrená. Žiadne nehody ani nešťastia. V podstate som opatrný človek. Aj v bežnom každodennom živote si málokedy ublížim. Ku každej situácii v živote pristupujem uvoľnene a dokážem zostať pokojná aj v stresových chvíľach a nestrácať nervy. Myslím si, čo sa tohto týka, že mám v tom určitú výhodu. Väčšina zranení pochádza práve z prílišnej hektiky.
Aký je tvoj najväčší zážitok od vody, prípadne úlovok?
Takých momentov už bolo veľa! Najväčšie zážitky neboli nevyhnutne spojené aj s najväčšími rybami, ktoré som doteraz chytila. Najkrajšie chvíle sú jednoznačne skoré rána, keď sa slnko oprie do stanu. Uvaríte si horúcu kávu a hmla sa vznáša nad vodou… Milujem tieto chvíle! A potom sú tu, samozrejme, také chvíle, keď som na domácej vode s kaprovým prútom dokázala uloviť svojho najväčšieho sumca so 162 centimetrami. Z ničoho nič a úplne ohromená som tam stála tesne po polnoci v teplej júlovej noci. Samozrejme, v hlave mám aj moje prvé kapry 20+, na ktoré rada spomínam. No nielen moje najväčšie úlovky boli najkrajšie zážitky. S radosťou spomínam na nespočetné množstvo krásnych rýb, ktoré moji priatelia, moja rodina a môj partner dokázali uloviť. Spoločne strávené hodiny pri vode – bez ohľadu na to, či ide o pekný zážitok alebo celé dlhé dni bez ulovenia jedinej ryby – sú tie krásne chvíle!
Môj prvý kapor nad 20 kg, chytený v Maďarsku.
Aký je tvoj najväčší rybársky sen?
Rybárskych snov je veľa. Jasné, že snívame o veľkých rybách, ale pre mňa sú rybárske sny skôr o destináciách, ktoré chcem ešte dosiahnuť… Francúzsko, Španielsko alebo tiež napríklad Chorvátsko. Veľkým snom by bolo jednoducho zbaliť veci do karavanu a odviezť sa preč na tri alebo štyri týždne. Povedala by som: smerom na juh. Jednoducho ísť a ostať tam, kde sa mi to zapáči. Bez harmonogramu, ktorý ma dostáva pod tlak. Ak sa mi to miesto už prestane páčiť, tak jednoducho pokračovať v jazde. To by bol môj sen. Samozrejme, že mám na zozname aj lov sumcov v Taliansku na Páde alebo v Španielsku na Ebre.
Rada cestuješ za rybami aj do zahraničia? Kde všade si už chytala ryby a kde sa ti najviac páčilo?
Áno, veľa najazdíme. Dovolenkové týždne väčšinou plánujeme na vodných plochách. Navštívili sme už napríklad Maďarsko, Bosnu a Českú republiku. V zahraničí sme boli naposledy v roku 2019, keď sme boli v Bosne. Nevybrali sme si najlepšie obdobie. Málo rýb a veľké horúčavy nás sprevádzali 8 dní. Ale aspoňže ryby, ktoré sa nám podarilo zdolať, boli veľké kusy. Tento rok ideme do Maďarska opäť dvakrát. Posledné roky sme strávili v Rakúsku. Samozrejme, aj nás ovplyvňovali coronové obmedzenia, ale hlavným dôvodom bolo naše stavenisko doma. Rekonštruovali sme dom, takže rybolov sa dostal do úzadia. Ale tento rok to už naozaj zase roztočíme a veľmi sa na to tešíme!
Zmenilo ťa nejako toto hobby, dalo ti niečo?
Samozrejme, že sa v priebehu času meníme. Ale myslím, že ma to zmenilo k lepšiemu. Stala som sa uvoľnenejšou a pokojnejšou. Čas strávený pri vode mi dodáva silu. Tiež, samozrejme, nie sme veľa doma a musíme si nájsť čas na rodinu a priateľov.
U nás doma
v Rakúsku sa mi podarilo chytiť aj môjho prvého koi kapra.
Riešiš nejako aj svoj zovňajšok a outfit, keď ideš na ryby?
Áno, v každom prípade. Keď idem na ryby, mám pohodlné oblečenie, tepláky a mikina sú nevyhnutnosťou. Čo sa topánok týka, musí to byť niečo „rýchle“, takže najlepšie sú šľapky. Rýchlo sa vyzúvajú a obúvajú a ak musíte ísť rýchlo, sú vhodné aj na beh.
Máš nejaké tetovanie súvisiace s rybačkou?
Tetovanie nemám. A nebudem ho mať ani v budúcnosti. Iste sú aj krásne veci, ktoré sa mi páčia, ale v tomto smere som konzervatívna.
Chodíš na ryby v zlom počasí, keď aj väčšina mužov zostane radšej v teple pri pivku?
Áno, v každom prípade. U mňa to väčšinou začína v marci. Hneď ako ľadová pokrývka zmizne z domácej vody, ide sa na to. Nech už je vonku vietor, sneh alebo dážď, voľný čas sa musí využiť naplno! Jasné, že aj ja preferujem slniečko, ale počasie si nevyberieš a existuje predsa oblečenie do každého počasia…
Tak sa snáď zase niekedy uvidíme.
Máš priateľa, s ktorým chodíš na ryby, alebo ideš radšej sama?
Mám partnera, ktorý so mnou začal chytať ryby. Je to naša spoločná vášeň. Chodíme na ryby s priateľmi a rodinou. A keď nikto nemá čas, nezdráham sa ísť k vode sama. Ako som už skôr spomínala, som pri vode rada aj sama a užívam si pokoj a pohodu rybačky.
Myslíš si, že medzi ženami panuje predsudok, že rybačka je výhradne pre mužov?
Ženy môžu byť pri vode rovnako úspešné ako muži. Nevidím dôvod, prečo by som niekedy povedala, že som v nevýhode. Žijem svoj život bez ohľadu na to, ako ťažko alebo koľko síl ma táto cesta stojí. Ak niečo chcem mať alebo dosiahnuť, dokážem to. Dôležité je, že si veríme a nezáleží na tom, čo si myslia ostatní.
Ako na teba ako na rybárku reagujú muži?
Väčšina si myslí, že je to skvelé. Samozrejme, sú aj takí, ktorí niekedy reagujú zvláštne. Zatiaľ na mňa všetci reagovali pozitívne a nevidia problém v tom, že som žena.
Čierny amur patrí tiež k mojim netradičným úlovkom.
Čo odkážeš našim čitateľom a hlavne čitateľkám?
Veľa šťastia na vode všetkým tam vonku! Prosím, dávajte pozor na prírodu a buďte ohľaduplní. Sme len hostia na tejto planéte a aj generácie po nás by mali mať nedotknuté miesta v prírode tak, ako ešte stále máme aj my.
Chcela by som odkázať všetkým rybárkam: ak chcete loviť, urobte to. Nebojte sa a verte si! Každý môže dosiahnuť svoje ciele, len si treba veriť a nevzdávať sa hneď, ak sa niečo nepodarí. Vaša Babsi!
Ďakujem za rozhovor, Babs, a prajem ti, aby si za kaprami necestovala len v tom tvojom vysnívanom karavane, ale aby sa to stalo skutočnosťou!
Ak aj vy poznáte šikovné rybárky, neváhajte a dajte nám vedieť. Radi s nimi urobíme rozhovor a predstavíme ich v našom časopise. Kontakt posielajte na e‑mail:
clanky@slovenskyrybar.sk
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
