Svetobežník a dobrodruh, no hlavne jeden z najznámejších rybárov na svete. Napriek tomu, že je toto meno v našich končinách notoricky známe a myslíte si, že o ňom už viete takmer všetko, dovolím si vám v tomto rozhovore dokázať opak.
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: MÁJ 2022
Počet strán v magazíne: 6
Od strany: 10
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 28.10.2022.
Ako každá iná známa osobnosť, aj Jakub Vágner má okrem svojich verných prívržencov aj takých, čo ho „nemusia“. No každému odporúčam najprv človeka spoznať a až potom si vytvoriť nejakú vlastnú mienku. Možno vám pritom pomôže aj tento rozhovor…
Dovolím si tvrdiť, že počas dlhoročného pôsobenia v rybárskom svete si zo svojho mena vybudoval značku. Napriek tomu, že si s prútom v ruke precestoval celý svet a nachytal množstvo rôznych kapitálnych druhov rýb, keď sa povie Vágner, každý si hneď vybaví sumčiara. Čím ti učarovala táto ryba a sumčiarina vôbec?
Ako chlapec som vyrastal s rodičmi v Průhoniciach neďaleko Prahy. Vtedy to bola ešte malá dedinka s hlineným námestím. Detstvo som tu trávil v Průhonickom parku. Asi ako mnohí, aj ja som začínal ako pytliak s klbkom vlasca schovaným vo vrecku a dážďovkou vytiahnutou spod kameňa. Môj prvý prút bol plnolaminátový žltý prútik
od Tokozu – starší rybári si určite pamätajú. Tokoz, navijak Rexík alebo Roen a kto mal Shakespeare, tak to bol veľký frajer! Chytal som, čo šlo, hlavne jalce, kapry, šťuky a úhory. V tom čase a ešte dlho potom bol sumec tajným snom väčšiny rybárov.
Sladkovodný kráľ, ktorého však chytil málokto. Neexistovalo špecializované vybavenie, žiadni sprievodcovia, vyhlásené zahraničné lokality a hlavne chýbali všeobecné znalosti o love tejto ryby. Neexistoval internet, YouTube, žiadne sociálne siete a dokonca ani DVD! Lov sumcov tak, ako ho poznáme dnes, jednoducho, neexistoval. Keď sa tak niekde chytil 150-centimetrový sumec, bola to veľká udalosť a ešte dlho sa o tom hovorilo.
Ja som svojho prvého sumca chytil úplnou náhodou, keď som mal deväť rokov, a to je už dnes 31-ročná história. Prvýkrát v živote som zacítil ťah ryby, ktorý bol nezvládnuteľný. Triasli sa mi kolená a vôbec som nevedel, čo mám robiť. Po tomto zážitku som sumcom úplne prepadol. Vtedy som musel mať neustále na rybách sprievod a o veľkých fúzatých rybách som skôr iba sníval. Od mojich pätnástich som sa ale sumcom začal venovať naplno. Bolo to krásne obdobie pokusov a omylov, keď ešte v Európe bola len hŕstka sumčiarov. Nebolo veľmi od koho sa učiť a práve preto ma to asi tak pohltilo. Potreba a nutnosť objavovať nové vybavenie, ktoré si človek vtedy musel často vyrábať. Objavovať a zdokonaľovať techniky lovu a preskúmavať lokality, kde sa sumce nikdy cielene nelovili. Bola to jednoducho panenská doba, ktorá sa už nikdy nebude opakovať. Bol to začiatok modernej sumčiariny. Pionierska doba, ktorá ma fascinovala svojím kúzlom!
Navštívil si úžasné miesta na tejto zemeguli, napriek tomu si zostal žiť a podnikať v Čechách. Čo ťa k tomu viedlo, keď všetci veľmi dobre vieme, že rybársky chlebík je tu predsa len o niečo tvrdší než u našich západných susedov a sumčiarsky raj tu tiež nie je?
V živote som dostal veľmi lukratívne ponuky, aby som išiel za svojou prácou, teda kvôli rybám do zahraničia. Hlavne v dobách, keď som točil pre National Geographic Channel alebo Dsicovery Channel. Peniaze však pre mňa nikdy neboli hnacím motorom. To by som neopustil školu, otec by ma nevyhodil z baráku, nespával by som mesiace na lavičkách v parku a nejedol zvyšky z odpadkových košov ako regulárny bezdomovec. Vlastne by som sa nevenoval ani rybárčeniu, pretože to nie je práve segment, ktorý by bol finančne zau jímavý ako mnohé iné odvetvia.
Rybárčenie ma ale robilo vždy šťastným a zakaždým, keď som ako chlapec utekal k vode, oči mi žiarili šťastím. Aspoň tak mi to vždy hovorila moja mamička. Dnes už k vode určite neutekám tak rýchlo ako kedysi, ale ten pocit šťastia vo mne je úplne rovnaký. A to je celkom iste tiež jeden z dôvodov, prečo som sa nikdy z Českej
republiky neodsťahoval. Naša krajina a kultúra sa mi asi nejako zapísala do duše. Mám to tu rád a myslím si naopak, že mnohé nám môže celý svet závidieť.
Ako sa ti podarilo presvedčiť o tom aj Claudiu?
Rodičia Claudie pochádzajú z Poľska, takže to nebolo také zložité. Naše kultúry od seba nemajú zas až tak ďaleko. Vyrástla síce v Nemecku, ale ako sa hovorí – gény nevyčúraš.
Kedy a prečo si sa rozhodol založiť novú sumcovú značku Vágner?
Za posledných dvadsať rokov som pomohol mnohým firmám. Konštrukčne som pre ne vymýšľal prúty a následne aj celé portfóliá produktov, teda hlavne na sumce. Či už to bol Sportex, Penn, WFT alebo Madcat, všetkým týmto spoločnostiam a hlavne ľuďom v nich som nesmierne vďačný. Predovšetkým za to, že mi dali šancu zdokonaľovať sa a napredovať v takom krásnom odbore, ako je rybárčina. Samozrejme, nie vždy sa mi darilo, napokon, tak to býva aj v živote… Niečo sa podarí a niečo nie. Lenže akákoľvek skúsenosť, a to aj negatívna, je v mojich očiach s odstupom času veľmi pozitívna, pretože mi dáva nové životné poznanie. Tak sa učíte zo svojich vlastných chýb, ktoré potom už neopakujete. Alebo sa o to minimálne snažíte. Sumcový brand mi v hlave ležal dlho a k akcii ma rozhojdal až ďalší sumcový brand na trhu, do ktorého som vkladal veľké nádeje. Mladá krv bola predpokladom nového poňatia, nových myšlienok i produktov… Ibaže to sa nestalo a všetko sa opäť zviezlo len na vzájomné kopírovanie, keď všetci majú rovnaké produkty, len v iných farbách a s iným logom. To bol pre mňa moment, keď som sa rozhodol pre veľmi tŕnistú a ťažkú cestu svojej sumcovej značky.
V čom je a bude táto značka iná? Nie je už všetko dávno vymyslené…?
Určite v celom prístupe k ľuďom a myšlienke, s ktorou túto značku vytvárame. Veľmi sa mi prieči bezostyšné vzájomné kopírovanie produktov v Ázii. Otvorte si katalógy rybárskych firiem a po chvíľke sa stratíte. Nebudete totiž schopní nájsť ani vysvetliť identitu jednotlivých značiek. Naozaj len máloktorý brand dnešnej doby je známy pre svoj vlastný vývoj a inovácie. No a prečo? Pretože niekoho obtiahnuť je oveľa jednoduchšie, lacnejšie a rýchlejšie. Vlastná cesta bolí a predovšetkým v dnešnej dobe je na hrane realizovateľnosti. Táto značka stojí hlavne na priateľskom duchu celého môjho tímu, ktorý „sedí“ pri okrúhlom stole. Každý z nich má právo a dokonca aj povinnosť zasahovať do vývoja jednotlivých produktov a všetkých jeho fáz. Tento tím tvoria významní sumčiari Čiech, Slovenska a ďalších európskych krajín. Prinášame svoje vlastné inovácie a trúfam si tvrdiť, že mnoho z našich produktov, ktoré budú prichádzať, doteraz na rybárskom trhu neexistujú. Pokiaľ existujú, ako napríklad prúty a navijaky, potom sa snažíme využívať nové technológie, materiály a hlavne implementovať skúsenosti z praxe. Rovnako pristupujeme aj k testovaniu jednotlivých produktov. Ešte predtým, než sa akýkoľvek výrobok dostane do rybárskych predajní a k ľuďom, celý tím ho testuje počas minimálne šiestich mesiacov. Tak máme istotu, že s produktom budú rybári spokojní. Sme partia nadšencov a chceme ukázať ľuďom aj trhu, že sumčiarinu je možné posunúť ešte oveľa ďalej.
Tak teda v roku 2022 uzreli svetlo sveta dve tvoje deti. Bude to ťažké tromfnúť. Ale máš ešte nejaký nesplnený rybársky sen?
Snov mám určite veľa, ale tým hlavným je zostať zdravý a šťastný. Nič podstatnejšieho aj tak neexistuje. To všetko ostatné príde s prácou, snahou a časom…
Vie sa o tebe, že si veľmi aktívny a spontánny. Jeden deň si u seba na Katlove, na druhý deň už na inom konci Európy a na ďalší na úplne inom kontinente. Kde berieš inšpiráciu a energiu na nové výzvy, projekty, cestovanie? Našiel si nejaký recept ako spraviť z 24-hodinového dňa 48-hodinový, keď to všetko stíhaš?
Je pravda, že som v tom asi trošku blázon a na túto otázku sa rozhodne nepýtaš prvý. Celý život sa snažím žiť absolútne naplno. Sme tu na takej krásnej, ale veľmi krátkej návšteve a nikdy nevieme, kedy sa skončí. Už len to, že polovicu života prespíme, ma celkom štve… (myslím, že toto sa príchodom dcérky Kayi v nasledujúcich mesiacoch zmení – pozn. red.)
Kedy sa stal z teba maniak do rybačky?
Asi som sa tak už narodil. A hrozné je to, že ma rybačka baví čím ďalej tým viac. Čo nakoniec môže potvrdiť každý, kto ma naozaj pozná. Jeden ľudský život na tento koníček nestačí.
V živote človeka sú situácie, zážitky, prípadne ľudia, ktorí ho formujú, menia. Sú tzv. míľnikmi v jeho živote. Kto alebo čo bolo v tvojom živote najväčším míľnikom?
Za všetko vďačím určite svojim rodičom. Ako otec, tak aj mamička sú úžasní, dobrí a veľmi pokorní ľudia. Rovnako som mal šťastie na dobrých i zlých ľudí v priebehu života. Zámerne hovorím o „šťastí na zlých“, pretože aj negatívne stretnutie a emócie vám ukážu, kadiaľ už nabudúce ísť nechcete a kým sa nechcete stať ani sa s takým stretávať… Vo svojom živote som stretol naozaj mnoho úžasných ľudí, ktorí mi pomohli buď z profesijného, alebo ľudského pohľadu. A čo ma formovalo? Určite neúspechy, ale aj vôľa nevzdať sa a ísť ďalej za svojím snom.
Prezraď nám svoj životný úlovok. Dobre si teraz premysli svoju odpoveď, lebo by mohla zmeniť tvoj život…
To je predsa jasné! Sú dva. Ani jeden som nepustil a obidva mám doma… Sú to moja žena Claudia a dcéra Kaya.
Všetci ťa poznáme ako svetoznámu rybársku osobnosť, ale máš aj nejaký koníček (štrikuješ, háčkuješ, maľuješ, záhradníčiš alebo podobne), ktorý ti pomáha vyčistiť hlavu a odbúravať stres?
Keby som mohol, tak koníčkov mám veľa, lenže na to jednoducho nie je čas. Respektíve by ma nebavilo robiť niečo len tak napoly. Venujem sa rybárskemu športu a všetkému okolo neho. Keby som si mohol vybrať ďalšieho koníčka, potom by to bolo určite pátranie s detektorom kovov. To je tiež koníček plný adrenalínu. No a to tvoje háčkovanie si nechávam až na dôchodok. Na druhej strane mi aj rybačka ukazuje oblasti, o ktorých som nevedel nikdy nič. Napríklad stavebníctvo. Minulý rok som s mojou sestrou Terezkou dostavoval Katlov Homes, krásne ubytovanie pre rybárov a ich rodiny priamo na brehu jazera Katlov. Musím povedať, že som sa mnohému priučil, ale ak mám byť úprimný – nebolo to celkom dobrovoľne. Nájsť dnes šikovných a spoľahlivých remeselníkov nie je minimálne v Česku žiadna sranda! Rovnako to potom dopadlo tak, že som kontaktoval kolegov rybárov z jednotlivých oblastí a tí ma v mnohých prípadoch naozaj zachránili.
Si známy tým, a vidieť to aj z tvojich videí a filmov, že ťa rybačka stále neskutočne baví, užívaš si to a si ustavične pozitívne naladený. Bola v tvojom živote chvíľa, keď si toho mal plné zuby a chcel si s tým nadobro seknúť?
Azda len v časoch, keď som začal byť viac videný v médiách ako rybár. Bolo mi -násť, veľa vecí som ešte nevedel a zle som niesol kritiku. Nie oprávnenú, za tú som bol vždy rád. Zle som znášal kritiku zlých ľudí. Až po rokoch mi jeden veľmi múdry človek poradil. Povedal mi: „Vieš, prečo sú niektorí ľudia takí zlí? Pretože sú nešťastní.“ Tým múdrym človekom bol Karel Gott a dnes viem, že mal veľkú pravdu.
Čo ťa najviac vytáča na rybárskych výpravách?
Určite neúcta iných rybárov či turistov k prírode. Predovšetkým pokiaľ nachádzam odpadky okolo vody a s istotou viem, že je to po rybároch.
Na záver nám ešte prezraď, kde sa s tebou najbližšie môžu osobne stretnúť tvoji fanúšikovia? Čo chystáš v dohľadnom čase?
Veľmi som sa tešil na rybársky veľtrh do Trenčína, ale hádam sa dočkáme v budúcom roku. Momentálne organizujem dve veľmi zaujímavé akcie…
Prvá sa koná 21. mája a ide o stretnutie česko‑slovenských sumčiarov. Táto akcia sa uskutoční v Prahe v Tróji priamo pri Vltave. Bude tu neskutočne nabitý celodenný program. Prednášky tu budú mať sumčiarske esá od nás, ale aj zo zahraničia. Za zmienku stojí napríklad francúzsky sumčiar Charly Dally, ktorý dnes patrí k absolútnej sumčiarskej elite. Na stretnutí sa návštevníci priučia všetkým rybolovným technikám, trendom aj novinkám v love sumcov. Ak ste sumčiari alebo s lovom sumcov chcete začať, bude to pre vás fantastická akcia. Viac o tomto podujatí nájdete na www.vagnerfishing.com
Druhou akciou sú juniorské majstrovstvá Európy v love kaprov, ktoré každoročne prebiehajú u mňa na jazere Katlov. Dnes už je to najväčšia akcia svojho druhu v Európe, zúčastňuje sa až 16 juniorských tímov z celej Európy a na posledný ročník sa prišlo pozrieť vyše dvadsaťtisíc ľudí. Súčasťou tohto juniorského šampionátu je aj Detský deň rybárskych slávností, ktorý sa koná 28. mája. Ako každý rok, bude tu veľké množstvo atrakcií pre deti aj ich rodičov, vrátane podvečerného koncertu Anny K. Celá akcia je pre pretekárov aj všetkých návštevníkov úplne zadarmo, a to vrátane celého programu aj parkovania. Táto akcia nám robí obrovskú radosť a budem rád, ak s deťmi dorazíte. Všetky potrebné informácie nájdete na www.katlovlakes.com
Keby si mal možnosť položiť svojim fanúšikom jedinú otázku, čo by to bolo?
Ste v živote šťastní? Pokiaľ nie, zmeňte čokoľvek, aby ste šťastní začali byť.
Jakub, ďakujem za rozhovor a hlavne za tvoj čas, ktorý si si pre mňa a hlavne pre našich čitateľov našiel v týchto hektických, ale krásnych dňoch. Pretože okrem toho, že rozbiehaš novú značku, počas prípravy tohto rozhovoru sa udiala asi najkrajšia vec v živote človeka a priviedol si na svet svoje prvé dieťa. Narodila sa ti dcérka Kaya. Takže teraz si istotne vieš predstaviť oveľa krajšie strávený čas než so zarasteným redaktorom zo Slovenského RYBÁRA...
Za redakciu ti prajem to najpodstatnejšie
a najdôležitejšie, čo človek potrebuje, a to je zdravie pre celú rodinku. Keď budete zdraví, tak zvládnete všetko na svete a budete si môcť užívať spoločné chvíle plnými dúškami.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
