Keď sme vlani v septembri odchádzali z Holandska, z pretekov na kajakoch, netušila som, že sa čoskoro vrátime. Už o pár týždňov prišlo pozvanie od chlapcov z Rakúska, že v marci sa chystajú na ostrieže a sľubovali, že tie veľké budú pri chuti. To ma veľmi motivovalo, tak sme sa dohovorili s Ferim, že sa pridáme.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: MÁJ 2022
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 60
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 28.10.2022.
Slovo dalo slovo a začali sme ladiť plány ohľadom ubytovania, cesty, rybárskeho vybavenia a iných nevyhnutností. Začali sme odpočítavať dni do odchodu. V jedno pekné piatkové ráno sme sa konečne dočkali, naložili sme veci do auta a mohli sme vyraziť.
Mission Perch 50+
Cieľom našej cesty bolo mestečko Oude‑Tonge, ktoré sme už poznali z minulej návštevy Holandska. Po príchode nás milo privítali ostatní členovia výpravy, ktorí dorazili už pred nami. Boli sme teda v zložení štyroch kajakárov – Edi, Hannes, Feri a ja. Ďalší dvaja členovia – Daniel a Herbert mali čln, s ktorým prešli veľkú časť oblasti Haringvliet, čo bola voda, ktorá sa stala epicentrom nášho záujmu na niekoľko nasledujúcich dní.
Naša výprava mala názov „Mission Perch 50+“. Mať polmetrového ostrieža na prúte a potom v podberáku bolo dlho mojím snom. Nešla som však so žiadnymi veľkými predstavami a mojím najväčším cieľom bolo predovšetkým si tento výlet poriadne užiť.
Fotenie vo vlnách a na kajaku nie je jednoduchá záležitosť.
Prvá „lastovička“
Sezóna dravcov v Českej republike sa skončila 31. decembra, a tak som po dvoch mesiacoch cítila už trochu rybársky absťák, takže v prvý deň na vode som bola celkom pochopiteľne plná očakávania. Vyšli sme z prístavu Stellendam a prešli sme veľkú časť vody. Prvé nadšenie vystriedala po pár hodinách ľahká frustrácia, pretože to bol prvý deň úplne bez kontaktu a ani na sonaroch sme ryby nevideli. Svätý Peter však videl, že som sa ráno rozdelila s holandským vodníkom o rum, a preto mi na konci dňa poslal krásne vyfarbeného ostrieža s nádhernými červenými plutvičkami. Do magickej hranice 50 cm mu ešte nejaký centimeter chýbal, čo mi však vôbec nevadilo a mohla som sa radovať z prvého úspechu.
Takmer celý čas nás sprevádzalo veterné, ale slnečné počasie.
Veterné počasie
Takmer každý deň sme išli na iné miesto. Museli sme hľadať vhodné lokality na rybárčenie z kajaka, pretože pri vetre sa na takej veľkej vode vedia urobiť mohutné a nepríjemné vlny. V žiadnom prípade sme nechceli riskovať nejaký karambol, ktorý by mohol viesť k pádu do ľadovej vody, navyše ďaleko od brehu. Takmer po celý čas nášho výletu fúkal celkom silný vietor, ale vždy sme si nejako poradili. Veľká vďaka patrí chalanom, ktorí každý deň zisťovali nové možnosti a sledovali silu a smer vetra. Ja som sa v tomto iba viezla a vždy išla tam, kam rozhodli oni.
Pre mňa boli raky jasná voľba.
Uver svojej nástrahe
Z môjho pohľadu sa ďalšie dni niesli v duchu neuveriteľnej pohody na vode. Nechytili sme veľké množstvo rýb, ale keď už sa nejaká tá rybka podarila, boli sme veľmi radi. Skúšali sme naše „osvedčené“ aj nové nástrahy, rôzne spôsoby ich vedenia, chytanie na gumové nástrahy s klasickou jigovou hlavou alebo s montážami drop‑shot aj Carolina rig. Ja som zostala verná gumovým nástrahám v tvare rakov od značky Savage Gear. Pretože som mala prvý úspech práve na raka, začala som mu veriť a menila som iba farby, veľkosti a spôsob vedenia. Opäť som sa presvedčila o tom, že nie je zas až také dôležité to, či má nástraha svetlozelenú alebo tmavozelenú farbu. Z mojich skúseností je najdôležitejšie veriť svojej nástrahe.
Daniel a jeho nový osobný rekord, ostriež ktorý meral 48 cm.
Kameň sa mi rozbehol!
V čase našej návštevy sme sa sústredili hlavne na ostrieže a pri ich love sa nám podarilo chytiť aj niekoľko zubáčov. Pri každom zábere sa mi v žilách rozlial adrenalín a netrpezlivo som čakala, čo sa mi objaví pod kajakom. Na jeden záber vari nikdy nezabudnem. Ten záber som totiž vôbec necítila…
Zrazu mi oťažel prút a ja som myslela, že sa nástraha zasekla za kameňom. Z ničoho nič sa ten kameň rozbehol a začal sa správať ako ryba. Vôbec sa jej nechcelo ku hladine, a tak som si užila pomalé a pokojné zdolávanie, pretože som mala také tušenie, že by to mohlo byť niečo lepšie. A veruže aj bolo! Po niekoľkých výpadoch som mohla podobrať nádherného ostrieža. Nemohla som uveriť svojim vlastným očiam a svitla vo mne nádej, že by mohol prekonať tú magickú hranicu. Keď som na metri uvidela, že jeho chvostová plutva končí pri čísle 51, myslím, že som v tej chvíli bola najšťastnejšia rybárka na svete! V tom momente sa mi splnil môj veľký sen a v ten deň som už ani nepotrebovala chytať. Jednoducho som si užívala kajakovanie, rumík, dobrú náladu a perfektných ľudí okolo seba.
Streetfishing v Amsterdame bol príjemným spestrením výletu.
Ďalší rybársky dôvod na radosť
Za zmienku určite stojí aj krásna šťuka, ktorú chytil Edi pri love ostriežov, takže to musel byť na jemný prútik pekný zážitok. Práve som fotila Feriho so zubáčom, keď mi volal Edi s prosbou, či by som ho nemohla prísť vyfotiť. V tej chvíli som si pripadala ako osobný fotograf. Rýchle fotky zubáča, rýchly prejazd a keď som videla, že v podberáku má krásnu šťuku, tušila som, že to bude okolo metra. A trafila som sa… Krásnych 101 cm peknej a zdravej šťuky, to je radosť pozerať! Šťuka už asi takú radosť ako my nemala, a tak Edimu nechala na pamiatku kus zuba v jeho palci. Po rýchlom vyfotení putovala, samozrejme, späť do svojho kráľovstva a my sme mali ďalší dôvod na radosť.
Nechytala som šťuky cielene, ale je jasné, že mi robili radosť.
Daniel nás tromfol
To sme však ešte netušili, s akou skutočnou kráľovnou vody sa Daniel a Herbert v jednom z nasledujúcich večerov stretnú. V ten deň boli s člnom na inom mieste ako my, a tak sme sa o ich úspechu dozvedeli až neskôr. Daniel chytil neskutočného „krokodíla“ – krásnu, hrubú a zdravú šťuku s dĺžkou 134,7 cm! Keď nám to prvýkrát povedal, rozhostilo sa medzi nami ticho, pretože sme tú informáciu museli vstrebať a zmohli sme sa len na vzájomné neveriacke pohľady. Druhý moment prekvapenia nastal vtedy, keď nám ukázal fotky! Telefón koloval medzi nami, rozvírila sa nadšená debata a naša radosť nepoznala hranice. Tento úspech, s veľkou pravdepodobnosťou aj životnú rybu, bolo treba poriadne osláviť.
Naša výprava sa niesla v duchu „chyť a pusť“. Vidieť odplávať rybu späť do svojho kráľovstva patrí medzi pekné okamihy.
Parádna spoločná dovolenka
Dalo by sa povedať, že sme si každý deň našli dôvod na radosť. Počas našej dovolenky sme štyrikrát navýšili svoje osobné rekordy. Daniel okrem šťuky tiež chytil svojho rekordného ostrieža, ktorý mal 48 cm a Herbert v posledný deň chytil 50-centimetrového ostrieža. Tomu hovorím – parádne zavŕšenie rybárskej dovolenky!
Uvedomila som si, že najkrajšia radosť je tá úprimná a taká, o ktorú sa delíme s blízkymi ľuďmi. Tu bolo tej spoločnej radosti naozaj dostatok a ani malá jazyková bariéra nám nebránila v tom, aby sme si výlet poriadne užili.
Pri love ostriežov sa nám podarilo chytiť aj niekoľko zubáčov.
Vďaka vám, chalani!
Chcela by som sa všetkým zúčastneným poďakovať za parádnu atmosféru, špeciálne Edimu za to, že nás prizval do partie a Ferimu za bezpečný odvoz aj dovoz a za skvelého parťáka po celý čas výpravy!
Všetkým slušným rybárom prajem pekné momenty pri vode a nech sa vám tiež plnia rybárske sny. Petrov zdar!
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
