Mať bohatú rieku neďaleko od domu ešte neznamená, že automaticky budem dokonalým lovcom už po pár rokoch strávených s prútom v ruke. Stále sa je čo učiť. Napríklad aj od začiatočníkov. Vidia totiž vodu, ktorú ja beriem od detstva ako samozrejmosť, trochu inými očami.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: MÁJ 2022
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 40
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 28.10.2022.
Ak prejavujú dnešní začínajúci rybári rešpekt, ak majú ryby a iné tvory v úcte (a máme si čo povedať na prvej, tretej aj piatej rybačke), takým treba odovzdať čo najviac skúseností. Jeden môj priateľ vraví: chlapa po päťdesiatke už v rybačke ťažko niečo naučíš. Tak na osemdesiat percent s ním súhlasím… Dnešní juniori prídu k vode viditeľne dokonale vybavení náradím aj teóriou, často stačí málo a máte seberovného parťáka. Talent sa prejaví v prvých momentoch. Závidím im dnešnú dobu, čo sa týka možností: bohatú ponuku informácií, náradia, všetko poruke, len si vybrať správnu cestu. Je pravidlom, že ich zaujímajú naše začiatky: ako vyzerala rieka, aká bola, či skôr nebola ponuka nástrah a náradia…
Podustva neodolá zeleným smáčikom alebo muškám, pripomínajúcim riasy, ich základnú potravu.
Moje rybárske začiatky
Pochádzam z Hlohovca, ale vyrastal som v dedinke Zemianske Sady, v kopčekoch neďaleko od Hlohovca. Veľkolepý vodný tok zvaný Jác, široký asi meter, plný hrúzikov a pĺžov veru nestačil uspokojiť moje vášne. Ochotne brali na kúsok červíka, končili na dvore, v bazéne pre kačice, do hodiny bolo po nich… Neďaleký rybník v susednej dedine bol kaprová klasika, ale bolo treba lístok, čo bola pre nás zložitá vec, tak sa riskovalo bez. Ale nebolo to ono. Keď prišlo nákladné auto plné odpadu zo seredských pečivární a vyklopilo obsah do rybníka, tak bolo po záberoch, lebo zmes až podozrivo podobná dnešným mix & baits ohromne chutila miestnej obsádke.
Prázdniny u babky
Iné parametre to nabralo, keď sa blížili letné prázdniny. Vysvedčenie som diskrétne položil na stôl, bez odozvy, s pozdravom „veď život ťa naučí!“ som si bleskovo zbalil trenky a tričká, dostal som symbolickú stovku (nie za známky, ale vreckové), čo je dnes čosi cez tri eurá na dva mesiace… Dobre čítate, násťroční! A šup na prvý autobus, k babke do Hlohovca. Vlastne bývala na druhej strane Váhu, v malej dedinke Šulekovo, a to bol pre mňa vtedy pupok sveta! Na každej uličke bývali minimálne dvaja‑traja rybári, väčšinou klasickí štuplikári, chytali najmä na starých mŕtvych ramenách alebo jazerách, ktoré boli pozostatkami ramien rieky. Bagroviská vtedy väčšinou vznikali, žiadne bohatstvo v nich okrem násady nebolo, avšak Váh bol dačo úplne iné… Len nie rieka, ako ju poznáme teraz.
Mikrosmáčik s preťaženým jigom do silnejších hlbokých úsekov je počas prítomnosti poteru okolo brehov vďačná nástraha.
Premenlivý tok Váhu
Navštevovali ho poväčšine lovci bielej ryby a korenári, lovci zubáčov na kombináciu plávanej na dne, na živú rybku. My sme mali prísny zákaz priblížiť sa k rieke a ani ma to nelákalo. Rýchly, zákerný tok s vysokými brehmi, nevábnej vône, v podstate si nespomínam, že by som tam v detstve vôbec chytal. Keďže voda denne pravidelne klesala a stúpala, doslova podľa hodiniek, miestni veľmi obľubovali v zátokách stavanie hrádzí z kameňov a konárov. V takýchto pasciach zostali ryby, ktoré lovili (lepšie povedané utĺkli) s kovovými tyčkami. Občas im to rozobrali rybári alebo stráž, ale bol to boj s veternými mlynmi.
Bolene tiahnu každý rok podľa počasia, čím miernejšia zima, tým menšie kusy vyhľadávajú zimujúci poter. Exempláre luxusných veľkostí zostávajú v prúde.
Laminátové „špičkové“ náradie
Náradie bývalo v znamení laminátu, ťažké, bez akcie, väčšinou dvojdiel do troch metrov, o dákych špeciáloch sme mohli len snívať… Hoci už vtedy firma Sona dala do obehu dáke teleskopy. Môj prvý slušnejší prút bol hotový poklad. Bol to dvojdiel sovietskej produkcie, dačo do troch metrov, plnolaminát bez povrchovej úpravy, s jednoduchými drôtenými očkami, s kvalitne spracovanou drevenou rúčkou a prekvapivo štíhly. Osedlaný bol Rexom, určený výhradne na plavačku – iný spôsob sme nepoznali a ani neuznávali. Získal som ho od dakoho v škole, výmenou za veľmi vzácnu vec, vojenský bodák.
Nadšený chovateľ – amatér
Nástraha bol výhradne veľmi kvalitný červík, ktoré sme hľadali v zmesi starého popola a hliny na miestnom smetisku. Plotice, liene, karasy, ostrieže – to bolo denné menu našich úlovkov. Občas sme si spestrili deň lovom do sieťky zo starej záclony. Všelijakú drobotinu sme potom skúmali celé hodiny, zaujímavé druhy ako pĺže, číky, ale i raky sme si brali domov. V tieni pod múrom som mal zo starej vane spravené jazierko, kde som tieto rybky celkom úspešne choval celé prázdniny.
Prvá dokonalá rybačka
Jeden raz sme na našom jazere stretli staršieho pána s vnukmi, našimi rovesníkmi. To už bol trochu iný level! Nové prúty, teleskopy úžasnej dĺžky, Shakespeare, tie s tým metrom na prvom diele. Takisto navijaky, hádam Sigma to bola, chytal na ťažko, s krmítkom, na jeden prút, na druhom mal plavák, angličák, v sieťke krásneho kapra… Okamžite nám prerobil prúty na podobné plaváky, ako mal on, len o niečo menšie, ako nástrahu používal krikľavo žlté jemné cesto, z ktorého nám dal, a začal sa festival. Obrovské červenice, karasy, kapor, ktorý mi dokázal, čo nedokáže navijak REX… Asi moja prvá dokonalá rybačka, na ktorú si aj po toľkých rokoch spomínam!
Extra veľký ťažký jig z marabu kontra dokonalý jalec, biela je u nás magická farba.
Moje detstvo kontra súčasnosť
Takéto bolo naše detstvo – dobrodružstvá sme zažili naozajstné a nemuseli sme za ne platiť. A teraz? Pri terajšom návale informácií mi veľmi chýbajú tie detské prekvapenia, keď som bol doslova hotový zo všetkého nového, čo ma len trochu zaujímalo. Teraz ma nemôže prekvapiť absolútne nič, za pár drobných sa dá dostať na druhý koniec sveta behom pár hodín, kúpite si okrem zdravia a šťastia všetko…
Teraz sa tej rieke, ktorá mi bola v detstve taká cudzia, venujem naplno. Jazierka zanikli z dôvodu regulácie rieky, ktorá nemá odkiaľ gúľať štrk, ktorý sa bagruje, a v podstate v dôsledku priehrad skončili prirodzené posuvy štrku a piesku, preto rieka meandruje a zarezáva sa do reliéfu a spojenie spodnými priesakmi sa prerušilo.
Nastupujem cestu prívlače
Zo všetkých rybolovných techník, ktorým sa v našom kraji oplatí cielene venovať, oslovila ma prívlač, hlavne vo svojej najľahšej a strednej verzii. Začiatkom deväťdesiatych rokov sa postupne otvoril trh s veľmi bohatým sortimentom náradia, nástrah, ale aj s informáciami o rybolovných technikách z celého sveta. Slovenskí rybári reagovali v podstate bleskovo, vybrali si z ponuky to najlepšie, vytvorili dokonca športové družstvá na svetovej úrovni a zopár rokov na čele svetovej špičky v prívlači udávali tón.
Marabu jig mi zostal z morského lovu na blue runnery, zišiel sa aj tu.
Mikado Feeling ma nakopol
Jedného dňa som natrafil na túto skoro úplnú partiu u priateľa na súkromnom rybníku v susednej dedinke. Cieľová ryba bol zubáč a šťuka, takže som tam mával dákym baitcastom – prútom, s ktorým som neskôr v pohode lovil sumce – a s úžasom som sledoval ich jemné zostavy. Keďže som mal vtedy zamestnanie, kde slovné spojenie „idem do práce“ znamenalo ísť hoc aj na rok dakde do Afriky, nebol som absolútne v obraze o dianí prívlačovej scény u nás. Ale rozhodnutie padlo a o týždeň bol doma Mikado Feeling, s odstupom času (vari aj spolu s Shimano Diaflash) legenda vo svojej kategórii. Mal ho azda každý a vedel by isto aj teraz podať výkon. Ďalšie napredovanie u mňa bolo len v tomto leveli.
Zásada, ktorou sa riadim doteraz, že ryba má zakódované, čím sa živila v mladosti, sa do bodky spĺňa a na UL sa dá uloviť nepomerne viac rýb ako s ťažším vybavením. Hlavne v dnešnej rýchlej dobe, keď veľakrát nie je čas prejsť veľké úseky a stopovať ťažšie kalibre.
Roky ubehli…
Zachytal som si postupne v divízii, druhej lige, povíril trochu vody v jazerných pretekoch alebo v rybárskych firmách ako tester, takže mám na čo spomínať. Naďalej sa venujem jemnej a strednej prívlači a teraz lovím vyslovene fotografie hlavne mojich srdcoviek, ako sú boleň a jalec, ktoré sú veľmi početné a vďačné úlovky v našom Váhu. Rád sa podelím s rozumnými ľuďmi o informácie o ich love, návykoch, o funkčných nástrahách, čase lovu.
Nesmrteľná nymfa Berkley.
Koniec prívlačovej sezóny – aká bola?
Kto chce, môže si nahodiť na dúhakodrome alebo na súkromnej vode, ja presadnem na muškárenie, ľahkú plavačku alebo feeder – čo by bolo škoda nevyužiť v našej bohatej rieke – a o chvíľu sa môžeme tešiť na aprílové pstruhy.
A aká bola táto sezóna? Ako obyčajne – plná nových príbehov, žiadna rutina. Čo platilo minule, teraz bodovalo málo alebo vôbec. Stačí, že je o pár stupňov miernejšia zima, neprší, fúka v kuse zopár týždňov, rieka vytvorí nové zákutia a sme na začiatku. V posledných dňoch to bolo tentoraz o nových nástrahách, dosiaľ to bola poväčšine zimná klasika ako smáčik, rôzne gumky typu banjo, hitman, najmenšie ripper bass, ale i pstruhové plandavky, hlavne na ďaleké náhody, z čoho smáčik teraz fungoval ledva pár dní. Totálny hit bola nástraha typu tanta, a to v bielej farbe, prekvapivo aj povrchový vobler do šesť cm a absolútna novinka, ťažký marabou jig, ktorý som používal na mori na menšie bluefish, tu určený na zubáče na dne, ktorý jalce atakovali ihneď pri dopade. Rôzne dokonalé imitácie vodného hmyzu, ako sú larvy vážok, ryby poznajú, takisto drobné štádiá podeniek. Absolútny nezáujem o marmyšku, patentku, ktoré sú akčné v najväčšej zime, svedčí o postupnom otepľovaní, ktoré nás asi naozaj neminie. Ryba sa dala nájsť i v hlavnom toku, predovšetkým bolene. A prekvapením roka sú šťuky luxusných rozmerov, čiže isto cez stodesať, ktoré občas sprevádzali môj vobler k brehu. Bez záujmu, ako obyčajne, lebo sú zamerané na drobotinu. Párkrát do roka nečakane zoberú gumku alebo vobler určený ostriežom, dopadne to väčšinou 1:0 pre ne, ale občas sa zadarí. Posledného ostrieža som chytil okolo Vianoc a odvtedy ani stopy, pritom ich je stále viac. Kormorány ich isto rozohnali, tak si našli iné lokality.
Nosáľ vôbec neprekvapí v každom ročnom období, dravec ako každý iný.
Prívlač – každý rok iná
Takže tu je malá ukážka, ako je to s prívlačou u nás každý rok. Stále sa dačo mení, úspech prinesie pozorovanie vody, počasia, trochu šťastia, ale i dobrá rada od priateľa…
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
