O jeseni a zime sa medzi rybármi zameriavajúcimi sa na dravé ryby vravieva, že sú to najlepšie časti roka. Podľa mňa je každé obdobie skvelé, chce to len vybrať si vhodné miesto a správnu cieľovú rybu. Našim pruhovaným dravcom ostriežom a zubáčom sa v lete venujem málo, o to viac si ich lov užívam v chladnom počasí.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: MÁJ 2022
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 32
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 28.10.2022.
Okrem ostriežov sa v jesenných a zimných mesiacoch dajú veľmi dobre chytať tiež zubáče. Možno by sa dalo povedať, že posledné dva mesiace v roku sú práve pre lov zubáčov najideálnejšie.
Zubáče
Na love zubáčov je asi najkrajší ich záber – len čo rybár dostane pár prvých zubáčových „kopancov“, tak nie je ťažké lovu tejto ryby prepadnúť. Ja osobne mám práve tie zábery najradšej, pretože zubáče spravidla nie sú žiadni veľkí bojovníci.
Pri love zubáčov rozlišujem dva základné prístupy – lov cez deň za svetla a v noci. Tomu nočnému som sa začal tento rok venovať viac a musím povedať, že sa mi naozaj zapáčil.
Lov na vertikál má svoj zmysel.
Chytanie za denného svetla
Lov zubáčov je pre mňa spojený predovšetkým s lovom z člna na priehradách. Na riekach to tiež občas skúšam, ale nezaznamenal som zatiaľ žiadne väčšie úspechy. Najskôr som si myslel, že rieka bude na lokalizáciu rýb jednoduchšia než veľká priehradná nádrž, ale už som zistil, že pravdou je opak. Rieky vyžadujú oveľa viac skúseností a väčšiu znalosť.
Pri love zubáčov z člna používam asi najčastejšie klasické gumové nástrahy s chvostíkom v tvare kopýtka. O tom, aká nástraha je správna, by sa dalo určite dlho polemizovať. Nemá asi zmysel uvádzať rôzne značky a farby. Toto rozhodnutie je na každom z nás a každý máme svoje preferencie tak vo farbe, ako aj vo výrobcovi. Skôr než na farbu by som sa preto zameral na veľkosť nástrahy a na spôsob jej vedenia, ktorý je z veľkej časti ovplyvnený predovšetkým hmotnosťou jigovej hlavičky.
Najskôr však k veľkosti nástrah. V tomto roku som sa prevažne zameral na lov s väčšími nástrahami vo veľkosti 6,5", čo je 16,5 cm. Niekomu sa môže zdať, že takáto nástraha je na zubáče až príliš veľká a musím uznať, že spočiatku sa mi to zdalo tiež. Avšak snažil som sa nástrahy tejto veľkosti používať častejšie a častejšie. Výsledky sa dostavili pomerne rýchlo, hoci nenaplnili moju predstavu. Moja prvá domnienka bola, že s veľkosťou nástrahy vzrastie aj veľkosť rýb. Nechcel som totiž „trápiť“ malé zubáče vo väčších hĺbkach a chcel som cieliť skôr na tie väčšie. Na moje prekvapenie som zistil, že ani zubáčom okolo 40 cm nerobí problém zaútočiť na takúto veľkú nástrahu a navyše ju trafiť tak, že ryba bola spravidla zaseknutá za jig a nie za stinger. Na budúci rok asi budem musieť ešte zväčšiť a dúfať, že sa mi selektovanie naozaj podarí.
Okrem veľkosti nástrahy zohráva veľkú úlohu aj to, ako je nástraha zaťažená. Ja osobne som skôr zástancom preťažovania nástrah a často sa mi to vypláca. Na druhej strane sú aj prípady, keď treba prepad nástrahy ku dnu spomaliť, pretože sa rybám nepáči rýchlosť ťažkej jigovej hlavičky. Kedy je dobré to a kedy ono, to je ťažko popísateľné. Tu sa ukazuje, kto je aký dobrý rybár a ako rýchlo sa dokáže prispôsobiť konkrétnym podmienkam a vyladiť zostavu podľa aktuálnej rybej nálady.
Zima, slniečko a zubáče.
Na zubáče za tmy
V tomto roku som si prvýkrát vyskúšal chytanie zubáčov za tmy aj v zimných mesiacoch. V poslednom období sa totiž lov zubáčov za tmy na voblery stáva veľmi populárnym, takže som nemohol zostať pozadu a musel som si to tiež vyskúšať. Pre lov v noci je minimálne na stojatých vodách dôležité dokázať nájsť miesta, kam zubáče vychádzajú na lov. Všeobecne je známe, že zubáče nie sú ryby len veľkých hĺbok, ale že s prichádzajúcou tmou sa vydávajú loviť do plytkých partií. Ako jedno z prvých miest, kde lov zubáčov vyskúšať, ponúkajú sa tak plytké pláže, na ktorých som začínal aj ja a kde som slávil svoje prvé úspechy s voblermi. Nepodarilo sa mi síce chytiť žiadne veľké ryby, ale početnosť záberov mi to vynahradila.
Na lov zubáčov v noci sa najviac hodia voblery, ktoré sú dlhé, štíhle, majú veľmi jemný chod a potápajú sa maximálne do hĺbky 1 meter. Často totiž zábery prídu aj z vody, ktorá je maximálne 20 cm hlboká. Áno, takto plytko som zubáče naozaj chytil a samotného ma to veľmi prekvapilo! Zistil som totiž, že na určitých miestach zubáče prichádzajú až do tesnej blízkosti brehu. Z tohto dôvodu je treba byť opatrný so svetlom a snažiť sa byť maximálne potichu.
Takých ostriežov nie je nikdy dosť.
Ranný double.
Pri chytaní s voblermi je alfou a omegou ich vedenie. Vobler by sa mal ťahať skutočne pomaly, až sa môže zdať, že nemá absolútne žiadny chod. Sám som bol k tomu v začiatkoch nedôverčivý a najväčší súboj som prežíval vo svojej hlave, kde som neustále pochyboval. Avšak len do prvého záberu, ktorý ma utvrdil v tom, že pracujem s nástrahou správne. Ďalším faktorom, ktorý je pri vedení voblera dôležitý, je plynulosť. Nespočetnekrát som sa pristihol, že v honbe vodiť vobler čo najplynulejšie, som si začal počítať, ako dlho mi trvá jedno otočenie kľučkou navijaka a snažil som sa robiť jednu otočku tak dlho ako druhú… A výsledky sa dostavili pomerne rýchlo. Niekoľkokrát som si takto overil, že sústredenie na plynulosť sa naozaj vypláca.
Aký je vlastne záber od zubáča v noci na voblera? Úžasný aj nijaký. Niektoré zábery sú také rany, až máte strach, že vám ryba priam vytrhne prút z ruky; niektoré ani nezaznamenáte a zrazu je na prúte ryba. Aj z tohto dôvodu je dôležité mať pomerne dosť povolenú brzdu, aby sa zubáč od voblera takzvane neodrazil.
Nočný lov zubáčov sa mi naozaj zapáčil, nielen pre ono kúzlo záberov z temnoty, ale aj pre svoju nenáročnosť v zmysle vybavenia. Stačí jedna krabička s voblermi, prút, podberák, rybárske doklady… Nie je potrebné so sebou ťahať celý arzenál nástrah a prútov.
Rozlúčka so sezónou 2021
Vlaňajší rok sme poňali lúčenie so sezónou spoločne s partiou trochu netradične. Zišli sme sa už 26. decembra v Písku a pred nami boli dva dni na člnoch na Orlíku. Mali sme v pláne prechytať dva úseky. Prvý deň sa štartovalo pri Podolskom moste a chytali sme zhruba po sútok Vltavy s Otavou a na druhý deň nás čakala ranná skorá jazda na Radavu, ktorá je pomerne blízko hrádze.
Ráno dvadsiateho siedmeho bolo pekne mrazivé a mráz mal vytrvať celý deň. Vedeli sme, že nás nečaká nič príjemné, prsty budú mrznúť a rovnako tak šnúry a očká na prútoch – a nemýlili sme sa. Po ceste na lovné miesta sme dokonca narazili aj na zamrznuté úseky, a tak sme sa museli podchvíľou hrať na ľadoborce. Prešli sme pár osvedčených miest, ale po rybách akoby sa zľahla zem, teda – voda. Prvý, kto sa dočkal ryby, bol môj otec. V jednej menšej zátoke nám ukázal, ako sa to robí, keď počas pár nahodení chytil tri krásne vypasené ostrieže. Skúšali sme ich tam ešte nejaký čas, ale nedočkali sme sa úspechu. Ďalšie ryby sa podarilo zdolať až zhruba o dve hodiny neskôr. A zase to bol otec, ktorý trafil krásneho zubáča. Po chvíli sa aj na mňa usmiala šťastena v podobe dvoch zubáčov, ktoré sa nechali zlákať na väčšiu gumu. Deň sa pomaly chýlil ku koncu, nás čakal polhodinový prejazd na miesto, kde sme dávali čln na vodu, a tak sme sa pomaly, ale iste chystali na odchod. Davidovi sa ešte podarilo prekabátiť dva zubáče a Peter bol až do poslednej chvíle bez ryby. Svoju rybársku česť ale zachránil a nakoniec si urobil fotku so zubáčom cez 60 cm.
Druhý deň bol iný. Pri vode sme boli oveľa skôr. Ešte za tmy sme už boli všetci pripravení na svojich flekoch v zátokách a čakali sme na prvé svetlo s vidinou pekných ostriežov. Žiaľbohu, ostrieže nedorazili. Mne a Robertovi sa síce podarilo jedného ostrieža prehovoriť, ale nebolo to ono, na čo sme čakali, preto sme sa preorientovali na zubáče.
Martinov ranný tlsťoch.
Po niekoľkých flekoch, kde sme boli bez úspechu a kde sme akurát odtrhli pár gúm, sme prešli na iné sľubné miesto. V priebehu prvých pár nahodení sa Davidovi podaril pekný ostriež. O čosi neskôr som sa dočkal záberu aj ja, opäť na 6,5 gumu. Nestačil som sa čudovať, keď som vytiahol z vody malého zubáča. Rýchlo som ho vyhákol, pustil a nástraha už bola znova vo vode. Po pár prískokoch po dne som dostal klasickú zubáčovu „kopačku“ a už som ťahal z vody zubáča zaujímavejšej veľkosti. Na tomto mieste sme ešte chvíľu vydržali a potom sme sa vystriedali s Robertom a Michalom. Len čo sme poslali chalanom do spoločného četu prvé fotky, boli sme zasypaní otázkami „kde sme“, pretože ostatní nemali od rána jediný kontakt. To tiež viedlo k tomu, že sme s Davidom zostali na vode sami. Chlapci to zabalili už okolo poludnia, Robertovi sa podarilo na „našom“ mieste ešte prehovoriť dva zubáče a urobiť pár ďalších záberov. Čakala ho však dlhá cesta domov, takže aj on okolo poludnia opúšťal Orlík. My s Davidom sme vydržali a naše snaženie aj napriek nepriazni počasia – v podobe dažďa a silného vetra – bolo odmenené. Celkom sa nám v ten deň podarilo dostať do člna 9 zubáčov a 3 ostrieže. Zhruba okolo pol šiestej sme odchádzali od vody s pocitom, že sme sezónu ukončili so všetkou cťou a že sa nemusíme za náš výsledok hanbiť.
Jesenný pankáč.
Tešíme sa na jeseň s dravcami
Ak by som mal zhrnúť túto dvojdňovú rozlúčku s dravcami v sezóne 2021, tak musím konštatovať, že sa vydarila viac ako skvele. Užili sme si veľa zábavy, pochytali nejaké ryby a strávili dva dni v príjemnej spoločnosti.
Teraz nás čaká polročná pauza, tak dúfajme, že to rýchlo utečie, aby sme sa mohli spoločne opäť stretnúť pri vode a užiť si rybačku dravcov.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
