Začiatkom roka, ako už býva zvykom u mnohých rybárov, sme si s priateľmi začali plánovať výjazdy na tento rok. Ako prvý tohtoročný sme naplánovali rybársku výpravu na chorvátske jazero Tribalj...
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: MÁJ 2023
Počet strán v magazíne: 5
Od strany: 16
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 26.10.2023.
Prečo Tribalj? Jasná voľba! Leží južnejšie ako Slovensko a Česko a je tam začiatkom marca oveľa teplejšie počasie. To znamená, že miestne „šarany“ by už mohli byť pri chuti a my by sme tak mohli začať sezónu s peknými úlovkami a opálenými tvárami ako Winnetou.
Rybárska partia na päť dní
Na túto výpravu som vyrazil spoločne s mojím kolegom Mirom Leciánom a kolegami zo Slovenska – Matúšom Bučkom a Dušanom Schneiderom. Pred sebou sme mali päť dní päť a nocí na nádhernom jazere medzi skalnatými kopcami. S Mirom sme vyrazili na cestu spoločne už vo štvrtok večer okolo 20. hodiny, navigácia nám hlásila plánovaný príchod na Tribalj o 4. hodine ráno. Vďaka dobrej voľbe – cestovaniu cez noc – prebehla cesta bez najmenšieho problému.
Dokrmovanie a prehadzovanie prútov pred nocou.
Po povolenkách sme si dovolili…
Po príchode do cieľa sme vybalili z auta naše lehátka a na pár hodín sme si oddýchli len tak pod širákom, čakajúc na ranné svitanie. O siedmej hodine sme mali zraz s našimi slovenskými kolegami pred domom správcu jazera, kde sme si kúpili povolenky. Po zakúpení povoleniek s číslami 11 a 12, vyložení batožiny z áut a zaparkovaní pod hrádzou, prebehol zaslúžený „welcome drink“. Po vychutnaní „welcome drinku“ sme sa natešene vrhli na stavbu bivakov. S rovnakou rýchlosťou, akou sme sa zabývali, sme vytiahli aj prúty. Napätie z prvého nahodenia plného očakávania sa dalo krájať. Nadväzce sme už všetci mali pripravené z obdobia zimnej pauzy, s ktorými sme si krátili dlhé zimné večery pri televízii. Takže tie nás absolútne nezdržiavali. Stačilo len zaháknuť na rýchlovýmenný obratlík a navliecť nástrahy…
Stavili sme na mix kŕmenie boilies s partiklom.
Jazero Tribalj je odhodová voda
Boli sme teda odkázaní iba na naše nahadzovacie schopnosti. Čo vám budem rozprávať… Nie som príliš zdatný „nahadzovač“, takže som sa celkom potrápil. V priebehu výpravy som sa však ako‑tak rozhádzal… Ale to som odbočil. Pred lovom sme si prepátrali naše lovné miesta prehadzovaním a popoťahovaním samotného olova po dne na našich spodových prútoch. Spodové prúty sú tvrdé, takže vám skvele prezradia, aké podložie sa pred vami nachádza.
Small Seed Mix a Oily Hemp bola tá správna voľba do studenej vody.
Na akých miestach sme chytali?
Už vopred sme vedeli, že jazero je takzvaná „vaňa“ bez prekážok, nuž pred nami boli dve hrany na nejakých 50 m a 120 m. Všetci sme vytiahli dištančné tyčky a na spomínanej vzdialenosti sme si prúty odmerali. Všade bolo takmer tvrdé dno s hĺbkou 3 – 4 m. A áno, tie hrany tam skutočne boli. Týmto sme zistili informácie, ktoré rybár na lov pred lovom potrebuje.
Môj vysnívaný chorvátsky two-tone šaran.
Taktika lovu
Tá bola celkom jednoduchá: nahodiť prúty na vzdialenosť viac ako 120 metrov pod spomínanú hranu a zasypať toto miesto spodovým mixom. S Mirkom sme použili spodový mix Scopex Squid boilies s našimi novými partiklami Oily Hemp, Small Seed Mix, Sweet Tiger Nuts a plechovku s kukuricou z bežného obchodu.
A pretože sa na tejto vode môže loviť na tri prúty, zvolil som ako jediný lovné miesto aj na spomínanej prvej hrane. Bol som totiž posledný loviaci z pravej strany jazera. Prúty boli vo vode, lovné miesta zakŕmené, takže nastalo čakanie na „zapípanie“. Užili sme si ešte nádherný západ slnka a unavení po náročnom dni sme zaliezli s príposluchmi do bivakov, s očakávaním, že nás v noci nejaký kapor prebudí.
Matúšov krásny šupinatý šaran dosť cez 20 kg.
Úspech na striedačku
Ako sme s nádejou očakávali, tak sa aj stalo. Ako prvých prebudili zábery Dušana a Matúša na lovnom mieste 11 zhruba o 23.00 hod. Matúšov kapor mal okolo 12 kg a Dušanov asi 14 kg. Na prvé zábery to bolo viac ako slušné. Chlapci si tak mohli poťažkať svoje prvé tohtoročné kapry. Žiaľ, na našom lovnom mieste č. 12 sa celú noc o prúty žiadny kapor ani neotrel. Mne osobne to teda veľmi nevadilo, pretože som potreboval dohnať spánkový deficit z cestovania a Miro sa tiež nesťažoval.
Tá stavba tela bola fenomenálna.
Šarany sa ozvali
Do prvého rána sme sa prebudili ako znovuzrodení a čakal nás bezveterný a slnečný deň. Prebehla spoločná ranná káva a každý sme sa potom vydali na svoje lovné miesta. Začali sme dokrmovať a prehadzovať svoje prúty s čerstvými nástrahami, čakajúc, že vypukne kapria „ťažba“. Celý deň – nič! Len sme si vyhrievali svoje kosti na chorvátskom slnku. Ale ku koncu dňa to prišlo…! Okolo 18.00 hod. sa konečne do ticha „rozkričal“ Matúšov hlásič. Zdolal neskutočné „prasiatko“ s hmotnosťou 24 kíl. To už bol ten povestný miestny šaran, na ktoré sme prišli! Po pár hodinách, počas nášho večerného „carptalku“ sa opäť rozoznel Matúšov hlásič. Hovoril som si, že už to hádam ani nie je možné – Maťo má zase záber! Behom Matúšovho zdolávania zrazu začal revať Mirov príposluch vo vrecku. „Už sú aj u nás! Už konečne nabehli!“
Pohľad z vtáčej perspektívy na jazero Tribalj.
Konečne to vypuklo!
Naraz toho bolo toľko, že sme nevedeli, koho sledovať skôr. Matúš dotiahol k brehu kapra ako prvý a po podobraní sme sa nestačili čudovať, čo to Matúš chytil. Okamžite sme prebehli za Mirkom a šli sme mu pomôcť podoberaním. Yes! Dostali sme ho tiež. Prebehla otázka: „Borci, tak kto pôjde vážiť prvý?“ Výsledok: Matúš navážil rovných 25 kg. Wow! Mirkov mal 18 kg. Veľmi slušné. Konečne to vypuklo! Zvyšok večera sme si prezerali fotografie ulovených kaprov a očakávali, že teraz to konečne začne brať všetkým.
Dušanov ranný budíček.
Všetci okrem mňa
Po ďalšom rannom prebudení, po noci bez úlovkov, nás optimizmus pomaly opúšťal. Začínalo nám byť jasné, že ďalšie skvelé zábery už asi neprebehnú. Že každý z nás bude rád aspoň za dva kapry. Za nami bola takmer polovica výpravy a ja som bol stále bez úlovku. Ako jediný! Od rána som začal striedmo dokrmovať a prehadzovať montáže. Ležali tam 24 hodín bez pípnutia, tak som vymenil montáže za nové. Tentoraz som použil háčiky menšej veľkosti. Nástrahy som tiež zmenšil. Dal som tam 15 mm nástrahy nadľahčené popkou. Celé ráno a celé popoludnie zase bez záberu. Bolo jasné, že ryby tu berú iba večer a v priebehu noci. Že kapry sa počas dňa vyhrievajú pri hladine bez záujmu o naše kŕmenie a nástrahy. Slnko už zapadlo a záber stále nikde. Padla 23. hodina a my sme šli spať s nádejou, že sa to niekomu azda rozbehne cez noc. Dúfal som, že sa to konečne rozbehne mne.
Prichádza večer plný očakávaní.
Konečne!
Tretia noc bola pre mňa zlomová a konečne sa podarilo chytiť šupináča okolo 14 kg aj mne. Bol to neskutočný zážitok! Dosť mrzlo, všade bolo tej noci bielo, ale tá radosť z rozbehnutého „pípáku“ ma hnala zo spacáka k prútom. Mráz bol nepredstaviteľný a zarýval sa neskutočne pod kožu. Mrazivé teploty bolo poznať aj na súboji s kaprom. Takmer nebojoval a dotiahol som ho k brehu ako vrece zemiakov. Moja jazda zobudila aj Mir-ka, ktorý mi kapra na prvú dobrú podobral. Yes! Konečne sa zadarilo aj mne. Kolegovia zo Slovenska nachytali počas tej noci tiež ešte nejaké ryby v rozmedzí 12 – 14 kg. Bolo ale jasné, že k nim sa jazdili prikŕmiť pravidelnejšie ako k nám. Avšak to bolo asi tým, že kŕmili oveľa viacej ako my.
Slip D – zbraň, ktorá fungovala.
Štvrtý deň – nová taktika
Keď budem popisovať deň po dni, tak na štvrtý deň sme zvolili taktiku nedokrmovať. Skôr sme po úspešnej noci len „pocukrovali“ a prehodili prúty s čerstvými nástrahami. Povedali sme si, že necháme naše lovné miesta bez ruchu až do záberu. Sľubovali sme si od zmeny taktiky, že sa nám konečne podarí uloviť niečo aj cez deň. Lenže mohli sme taktizovať, ako sme chceli – záberu sme sa nedočkali. Dokonca ani v noci. Jednoducho 24 hodín ani záber. To znamenalo, že piaty deň výpravy sme si zakrmovanie pomocou Dot Spod rakety vynahradili a poriadne sme zakŕmili.
Mirov nafúknutý šupináč s hmotnosťou 18 kg.
Nevyspatá, ale parádna noc
Dušan zakŕmil ešte dôslednejšie a ono to zafungovalo. V priebehu poslednej noci sa to rozjazdilo. Ja som mal celkom štyri zábery, z čoho dve ryby boli okolo 70 cm, jeden kapor mal okolo 10 kg. Ďalšie niečo cez 17 kg. Bol to neskutočný „Two Tone“ lysec. Trúfam si povedať, že to je moja zatiaľ najkrajšia ulovená ryba. Dušan mal dva zábery, ktoré premenil a bolo z toho 14 kg a magických 20 kg! Bola to parádna noc, keď som sa veľmi nevyspal, ale stálo to za to. Ráno bolo unavené, ale so spokojným úsmevom na tvári.
Západy slnka sú tu ako v rozprávke.
Dojazd bez jazdy
Posledné popoludnie prebiehalo ako všetky predošlé popoludnia. Skrátka to „nejazdilo“. Len sme dokŕmili a užili sme si poslednú večernú grilovačku. Išli sme zavčasu spať, pretože pred nami bolo ranné balenie a dlhá cesta domov. Poslednú noc sa počasie veľmi pokazilo, čo malo na ryby negatívny dopad. Cez noc to nikomu ani „nepíplo“.
Moja prvá chorvátska šupina.
Aby som to nejako zhrnul…
Na začiatok marca nám to vyšlo celkom solídne. Každý z nás začal tohtoročnú rybársku sezónu pekným kaprom v podberáku. A ako bonus sme si domov odviezli ďalší zážitok, skúsenosti a opálené tváre.
Dušan to prišiel skontrolovať.
Prúty X-Series sprevádzali moju výpravu.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
