DOMOV Magazín MÁJ 2023 Ako vytrhnúť žralokovi stoličku (spod zadku)

Ako vytrhnúť žralokovi stoličku (spod zadku)

Umelá gumená chobotnica nadskakuje za loďou a rozprskáva vodu pred sebou. Michal prečkáva dlhý presun medzi atolmi na spôsob delfína – ľavé oko spí prižmúrené, pravé sleduje trollingové udice. „Tŕŕŕ...“ – rozrapčí sa udica s hlboko potápavým voblerom. Po výskoku zo stoličky nasleduje zásek. Multiplikátor pridal na otáčkach. Po dvesto metroch nekontrolovateľného úniku prichádza neuvážené rozhodnutie. Na krv zatiahnutú brzdu navijaka chce Michal spomaliť palcom. Pľuzgier, do uzlíka stiahnutý obratlík, natiahnutý krúžok v tvare dvoch písmen „c“ a otvorený neotvoriteľný háčik. To je všetko, čo nám zostalo po útoku ryby. Spoza kormidla vykríkol kapitán Ibi: „Marlin!“

Peter Hájik 25.04.2023 (5/2023)

info

Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: MÁJ 2023
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 34
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 26.10.2023.

Na oceán s najbližšími

Ako každý rok, aj tento začínam cestovateľskú sezónu „Orbis – za rybami do sveta“ na Maldivách. Prvé tri skupiny sa už chvália kamarátom s fotkami úlovkov, no ja čakám na lodi tú poslednú a najdôležitejšiu partiu. Neviem, kedy je ten správny čas zasvätiť dorastajúceho syna do tajov morského rybolovu, ale viem presne kde. Tu na lodi, uprostred koralových rífov som oslavoval svoju šesťdesiatku. Tu som bol aj keď sa narodil syn Matej, takže posádke pripadalo prirodzené, že na lodi opäť budem oslavovať narodky, ale tentoraz aj so synom a jeho mamou.

Spoločné ryby, spoločná večera.

Rybárske safari

Keď som doma Zdenke prvýkrát oznámil, že prídu za mnou na Maldivy aj s desaťročným Maťom, nevedel som, či to budú považovať za trest alebo naletia na závistlivé reči svojich kamarátov: „To by sme chceli zažiť, to bude super oddych (v reči mladých ‘kúl‑čiling’)“. Iba ja som vedel, že predstava maldivského rezortu je na hony vzdialená tomu, čo im podsúvam vo forme rybárskeho safari:
• nevoľnosť pri presune cez oceán z atolu na atol (absolvovali ju aj so zvracaním – obaja),
• nocľah štyroch osôb v malej kajute na poschodových, nenormálne úzkych posteliach, s jedným záchodom (Maťo spadol v noci z hornej postele až na šiesty deň, potom spal na zemi s obavou, kto na neho stúpi, pri preskakovaní kufrov, idúc v noci na záchod),
• možnosť vypadnutia z lode, keďže tá hrozí aj nepozornému dospelému, pre podnapitého je to skoro istota (Maťo sa len tak‑tak zachytil zábradlia lode, keď naberal vodu do vedra pri trollingu, ale vedro blúdi oceánom doteraz; na ospravedlnenie: ešte nemal fyziku),
• zdravá strava = každodenná ryba základ výživy (ešteže prsty z wahoo vyzerajú ako kuracie prsty, dokonca Maťo odprisahal, že aj tak chutia),
• keď na palube príjemne fúka, tak to neznamená, že sa nespálite na uhol (Maťo sa nechcel natierať, ale pochopil hneď na začiatku, že časť ksichtu, kde si krém zle rozotrel, zostala o poznanie červenšia ako ostatok, no „upokojil“ nás tým, že aj jeden pikaču tak vyzerá…),
• nepláva sa v bazéne s umelými vlnami a živočíchy sa tu živia živočíchmi (Prvé kúpanie bolo mimo ostrova, nad koralovým rífom. Zdenka dostala strach z temna sálajúceho z neznámej vody pod sebou a chcela späť na loď, ja som zas dostal strach, ako vylezie na čln, keď sa nemôže odraziť od dna, ale nielen Red Bull nám dáva krídla… Maťo so mnou vydržal aj potom, keď zbadal veľkú raju a pochopil, že nie je pred telkou. Dokonca pri poslednom šnorchlovaní ma prehováral, aby sme zostali dlhšie.),
• nemôžem byť tlmočníkom pri každom rozhovore s posádkou (na počudovanie komunikácia po prvotnom ostychu nadobudla rodinné parametre a – nikomu to nepovedzte – pri lúčení a mávaní sa Maťovi stiahlo hrdlo a v tme odchádzajúcej lode povedal „mami, mne bude smutno“. Obaja mladí pomocníci zo Srí Lanky mu prirástli k srdcu. Zdenka už predtým skonštatovala, že sú to ešte deti. Hrali sa spoločne na mobiloch, súťažili medzi sebou a dokazovali, že xenofóbia nemá na lodi miesto).
Napriek tomu som ani raz nepočul ponosu na čokoľvek, až sa mi to zdá neuveriteľné, a cítil som sa akosi zvláštne šťastný, asi nezaslúžene.

Miro, wahoo a banány.

Aké to bolo? Fantastické!

Až doma, keď som Maťa odprevádzal do školy, som sa ho spýtal: „Aké, to bolo?“ Povedal, že fantastické, ale povedal to akosi inak než o dovolenkách, na ktorých sme boli predtým. Vnútorne povyrástol, ale on o tom ešte nevie. Zdenky som sa na to ešte nepýtal, na to som ešte nedorástol ja.

Žralok útesový chytený na pilker.

1. deň

Vyzdvihol som tretiu skupinu na letisku a hneď po prípitku na uvítanie začíname s trollingom. Udice zostali v držiakoch po predchádzajúcej skupine, iba sa pripli nové nástrahy. Jednou z nich je chemlonová nástraha bez háčika, ktorú som nazval vrkoč. Nikto jej neveril až do chvíle, kým sa na ňu nechytila morská ihlica (110 cm), ktorej zuby sa zamotali do rozčesaných vlákien nástrahy. Zjedli sme ju. Prekvapili nás jej kosti zelenej farby. Dobrý nápad prírody. Vyberali sme ich ako ihličie zo snehu. Počas nočnej rybačky na mäso sa chytilo zopár štítovcov, lodivodov a chobotnica. Posledným úlovkom bol žralok „opatrovateľka“ s úctyhodnými 253 cm. Fotili sa s ním len tí odvážnejší.

Wahoo – jedna z najchutnejších rýb.

2. deň

Na vertikálnu prívlač – jigging sa chytil iba kranas amberjack a tri malé groupery, ale večer bol skvelý. Veľa koralových rýb na kúsky mäsa, grouper, red snapper, žralok útesový, raja a opäť žralok „opatrovateľka“. Maťo nabral odvahu a fotil sa prvýkrát so žralokom útesovým. Podvihol som mu sebavedomie, lebo veľa ľudí pozná žraloka len z „Čeľustí“ a už vôbec nemajú možnosť držať ho v rukách a potom pustiť na slobodu.

Nerozluční priatelia – Karol so svojou „pestúnkou“!

3. deň

Na trolling sa chytili tri wahoo a Matej zdoláva svoj prvý úlovok na multiplikátor. Cez deň pozorujeme stovky delfínov, ktoré priplávali k lodi a predvádzajú sa ako pubertiaci. Predlžujeme si kúpanie na neobývanom ostrove počas obeda o dve hodiny. Večer sme sa oddali nočnej prívlači. Chytilo sa osem kranasov veľkookých, jeden kranas strieborný (85 cm) a zo desať barakúd. Prvýkrát sa na jig chytil žralok útesový.

Náš domáci miláčik.

4. – 8. deň

Rybársky dobré dni striedajú vynikajúce. Každý pochopil svoju úlohu v kolektíve. Miloš a ja každý večer pripravujeme zostavu s balónom na lov žralokov, Miško a Miro stíhajú popri prívlači chytať ryby aj na mäso, Karol s Bystríkom strácajú rybu za rybou a Zdenka s Maťom sa naučili v tomto chaose orientovať. Výnimkou bol iba narodeninový večer s tortou, keď som pochopil, že dvorný cukrár Franz Sacher sa vyučil na Maldivách.
Sashimi z tuniaka hodinu po jeho ulovení, večera z vlastnej chytenej sépie alebo hnusná šťava z kokosových orechov, po ktoré vyliezli naši lodníci – to sú zážitky, na ktoré v rezorte nenarazíš.

Hrdý rybár.