DOMOV Magazín MÁJ 2023 Štyri krátke vychádzky ako z rozprávky

Štyri krátke vychádzky ako z rozprávky

Zdravíme vás, priatelia, rybári a nerybári, pozdravuje vás opäť rybárska rodinka z východného Slovenska – Ramšakovci family fishing Slovakia. Sme nesmierne radi, že nám dala redakcia Slovenského RYBÁRA možnosť sa s vami opäť podeliť o nádherné chvíle, ktoré sme prežili pri vode.

Ing. Miroslav Ramšak 25.04.2023 (5/2023)

info

Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: MÁJ 2023
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 38
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 26.10.2023.

Šírava je našou srdcovkou, strávili sme tam nádherné chvíle a priniesla nám niekoľko nádherných rýb. Pravidelne podnikáme na túto majestátnu a krásnu vodu rybárske výpravy. Niekoľko z nich sme uskutočnili aj v sezóne 2022 a podarilo sa nám na nich uloviť množstvo kapitálnych rýb. Poslednú, rozlúčkovú výpravu, ktorá pripadla na koniec novembra, som už však absolvoval sám, resp. s manželkou. V podstate to nebola ani výprava, ale séria štyroch po sebe idúcich krátkych rybačiek.
Plán bol spočiatku iný. Na výpravu mal ísť so mnou kolega a mali sme tam stráviť niekoľko dní. V práci sa mu to však skomplikovalo a nedokázal si vybaviť voľno. Vymyslel som to teda takto: keďže ja nemám Šíravu ďaleko, nejakých 25 km, rozhodol som sa, že tam strávim tri dni štýlom – ráno prídem a večer to pobalím a odídem. Keďže som ráno nosil deti do školy, tak príchody neboli skoré a večer som to taktiež neťahal do 21. hodiny, ako to zákon povoľoval. Poväčšine som balil okolo pol ôsmej až ôsmej večer. Potreboval som totiž každý deň všetko z auta vyložiť, aby nasledujúci deň mali drobci kde sadnúť a ja ich odviezť do školy, spraviť nákup s manželkou a po príchode domov všetko zasa naložiť a vyraziť k vode. Každý, kto sa venuje kaprárine, určite vie, koľko vecí je na to potrebných, tak zrejme ani nemusím rozpisovať, aká to bola každodenná makačka aj napriek tomu, že som sa snažil chodiť naľahko. Všetko toto úsilie však stálo za to.

Detail šíravského „kormidla“.

Prvý deň

Najprv som premýšľal, ktoré miesto by bolo na také krátke rybačky najvhodnejšie. Jasné som mal v tom, že ich chcem absolvovať na južnej strane nádrže, v lokalite Lúčky, poprípade Zalužice. Vyrazil som teda hľadať potencionálne miesto. Počasie bolo niekoľko dní po sebe dosť vlhké, preto som tušil, že s prístupom k týmto miestam bude problém, keďže ja nemám auto so 4 × 4. Cestou som preto postupne vylúčil oblasť Zalužice, ktorej miesta sú cez pole, a taktiež začiatok oblasti Lúčky, kde to bolo na prejazd ešte horšie. Ostávala už iba jedna možnosť, a to Lúčky 1 alebo 2, resp. po novom 10 a 9. Na tieto miesta vedie panelová cesta, takže sú prejazdné aj počas dažďov. Problém však bol v tom, že tieto tzv. top miesta sú takmer po celý rok plne obsadené a dostať sa na ne je takmer nemožné.
Na miesto som dorazil okolo 11. hodiny s malou dušičkou, či bude voľné. Keď som zbadal, že 10. aj 9. sú voľné, nechcel som veriť vlastným očiam. Super! Zhruba za trištvrtehodinku som mal všetko nachystané a udice vyvezené. Našiel som si sonarom pekný zlom, kde som položil ľavý prút. Pravý prút som dával trocha bližšie. Bol tam dlhší úsek medzi hranami, tak som to skúsil položiť tam. Trocha som to pocukroval pri oboch prútoch a na obidva išla jedna 24-ka korenistej príchute, ale rôzneho druhu. O necelú hodinku od vyvezenia prišla na ľavý prút jazda. Neveril som vlastným očiam. Keď som vyrážal ráno na ryby, v aute som si v duchu hovoril – ak by som spravil aspoň jeden záber počas týchto krátkych rybačiek, bolo by to super – a on prišiel za taký krátky čas! Moja radosť bola o to väčšia, že mi po zdolávaní skončil v podberáku nádherný šupináč. Po zvážení 14 kg plus – krásny začiatok! Naplnený pocitom spokojnosti som spravil pár fotiek, niečo natočil a šupinatý krásavec putoval naspäť do vody. Sadol som do auta. Pocity boli neskutočné, super začiatok. V hlave mi prebiehali myšlienky, či to bol nejaký zblúdilec alebo sú ryby ešte pri chuti a ja som možno našiel dobré miesto, na ktorom sa zdržujú. Okolo pol tretej poobede prišiel ďalší záber, jemný padáčik. Po pár minútach som z vody vylovil krásneho asi 7 kg vážiaceho lysca, sfarbeného v krásnom jesennom šate. Večer prituhlo, začalo mrznúť, niečo pred siedmou som to išiel stiahnuť. Domov som odchádzal spokojný a nemohol som sa dočkať, kedy sa sem opäť vrátim.

Lúčky 10, teplota klesla na necelé 3 °C.

Kapor 11,20 kg prišiel na tretí, najchladnejší deň.

Druhý deň

Na miesto som dorazil tesne po desiatej hodine. Bolo opäť voľné, čo bolo super. Ako prvý deň, tak aj teraz som to všetko vybalil. Dal som dole čln zo strechy auta, ktorý som počas týchto dní nosil vkuse na streche. Aj cestou ráno do mesta, keď som nosil deti do školy. Proste klasické vybalenie so všetkým, čo k tomu v kaprárine patrí. Ľavý prút som vyviezol podľa GPS na približne rovnaké miesto a s pravým prútom som troška experimentoval, resp. zmenil som miesto. Sadol som do auta a plný očakávania som čakal, čo deň prinesie.
Bolo niečo pred 13. hodinou, práve som telefonoval s kolegom, keď sa ozval príposluch. Jazda ako parník. Rýchlo som ukončil hovor, nasadil som si prsačkya vyrazil na vodu. Cestou som premýšľal, čo za ryba môže byť na konci. Jazda po zábere bola krásna. Na toto ročné obdobie až veľmi razantný záber. Pokojne to však mohol byť nejaký dorastenec, avšak aj ten by potešil. Niekoľko desiatok metrov od bójky som sa dostal konečne na kontakt s rybou. Ťah bol parádny, čo znamenalo iba dve možnosti – buď je „ryba pekná, alebo to má s odpadávačkou“ nejaká menšia ryba a tá jej pomáha ťah dole znásobiť. Po chvíli som ju zazrel – krásny šupináč, ktorý však bol chytený aj s neodpadnutým odpadávacím kameňom. Hrozilo preto, že si háčik v dôsledku toho vyreže z papule. Už sa mi to párkrát stalo. Našťastie, po pár minútach zdolávania sa mi rybu podarilo podobrať. Bol to vyše 14 kg vážiaci krásavec s neskutočne obrovskou papuľou. V duchu som si vravel: „Ak táto ryba niekedy prekročí hranicu 20 kg, čo to bude za papuľu?“ Nasledoval opäť klasicky rituál, pár fotiek a ryba šla späť do vody.
Cez deň sa už nepodaril žiadny záber. Po zotmení, keď som to chcel sťahovať, ozval sa opäť ľavý prút. Záber bol však úplne jemný. Párkrát to píplo, tak som to šiel s čelovkou skontrolovať. Všimol som si, že špičku mierne ohýba. Mal som to v pláne aj tak už sťahovať, nuž som nasadol do člna a vyrazil na vodu. Čo ma čakalo na konci po zdolaní, bolo niečo neskutočné. Ďalší kapor šupináč z kategórie 14 kg plus, konkrétne 14 600 g. Bola to prvá ryba, ktorá zabrala po zotmení. Radosť bola obrovská! Spravil som si pár fotiek pri provizórnom osvetlení s autom a rybu šetrne vrátil vode. Hneď potom som stiahol aj druhý prút, no v hlave mi už behali myšlienky, čo prinesie ďalší deň a hlavne – kde budem loviť?

Zakončenie sezóny - 21 kg plus.

Tretí deň

Bol štvrtok, a preto som bol celý napätý, či bude miesto voľné. Pretože, ak by si niekto chcel spraviť taký predĺžený víkend na rybách, tak by už voľné nemuselo byť, keďže som neprichádzal skoro ráno. Preto som bol nesmierne rád, keď som zbadal, že miesto je voľné. Opäť nasledovala klasika – vybalenie, vyvážka, mierny zákrm, ak sa to dá tak nazvať, skôr také pocukrovanie. Tento deň bol zatiaľ z tých troch najnáročnejší. Teplota klesla na necelé 3 stupne, navyše do toho fúkal vietor, takže pocitová teplota bola ešte nižšia. Prvé dva dni mi prišli prvé zábery okolo 12., resp. 13. hodiny. Tento tretí deň však ostali aj po 13. hodine prúty hluché. Z auta sa mi veľmi vychádzať nechcelo, aj keď som chcel ešte pofotiť a hlavne natočiť nejaké videozábery. Po 14. hodine to však prišlo, opäť ľavý prút. Piaty záber, to isté miesto, ten istý prút a jemný záber. Nasledovala klasika – vhupol som do chladných prsačiek, nasadol do člna a uháňal k bójke. Nasledovala krátka zdolávačka a na moju veľkú radosť to bola opäť ryba, ktorá prekonávala hranicu 10 kíl plus. Po zvážení 11,2 kg. Radosť bola neskutočná! Päť rýb, z toho štyri ryby 10 kg plus a z nich tri ryby 14 kg plus. V tento chladný deň sa už nič viac, čo sa rýb týka, neudialo. No pri odchode večer som ešte netušil, že plány sa zmenia a na ďalší deň budem na štvrtej neplánovanej vychádzke. Práve tá spontánna bonusová vychádzka bola najkrajšia z tých štyroch vychádzok, ktoré boli všetky doslova ako z rozprávky.

Šíravská papuľa z kategórie 14 kg plus.

Bonusový deň

Bol piatok ráno, koniec týždňa. S manželkou sme mali voľno. Odniesli sme deti do školy a potom sme premýšľali, čo s načatým dňom. No nemohlo padnúť iné rozhodnutie ako to, že ideme spolu na Šíravu. Opäť nasledovala klasika, ale teraz s tým rozdielom, že som konečne mal na ryby parťáka.
Po príchode na miesto som začal všetko vybaľovať. Išlo to hladko ako dni predtým, až po zapnutí sonaru nastali prvé problémy. Nejakým zázrakom, dodnes neviem prečo a ako, vymazali sa mi všetky GPS body. Teda aj bod, na ktorý som vyvážal po minulé dni. Vedel som však približnú diaľku, tak som pravý prút vyviezol tak odhadom. Bral som to s rezervou, veď už len to, že som bol na Šírave opäť, bola pre mňa obrovská výhra, keďže plány na piatok boli iné. Ako sa vraví, aj „zlý deň na rybách je lepší ako dobrý deň v práci“. Trocha som to okolo montáže pocukroval a šiel vyviezť aj pravý prút, ktorý mi zatiaľ nedal ani jeden záber. Krúžil som s ním na vode dobrú trištvrtehodinu, akosi mi nič nepasovalo. Našiel som iba niečo také ako potopený strom. Nechcel som to však dávať blízko toho miesta, aby som o potenciálnu rybu neprišiel. Nakoniec som našiel nenápadnú tvrdú plošinku v bahne. Hneď som vypol motor a už dosť premrznutý som to spustil na miesto.
Došiel som k brehu, našponoval šnúru. Všetko bolo nachystané, a tak vravím manželke, že si idem sadnúť do auta, trocha sa zohriať. V tom momente „pip“. Pozreli sme na seba a manželka vraví: „To bol záber?“ Vravím: „Ja neviem.“ Zrazu opäť: „Píp“. Bol som fakt dosť zmrznutý, no nedalo mi to. Nasadol som do člnaa vyrazil k miestu. Keď som bol približne nad rybou, začal som ju priťahovať. Prv som si myslel, že to je niekde zavadené, pohyb som necítil takmer žiadny. Napadlo mi, že je to pleskáč alebo malý kapor s nejakým konárom alebo prekážkou. Pomaly som to priťahoval hore. Po chvíli sa pohyb trocha zintenzívnil, no aj tak to nebolo nič silné. Priťahoval som ďalej a neznáma ryba sa približovala stále viac ku hladine. Keď som ju prvýkrát zazrel, myslel som, že sa mi sníva. Krásny lysec, doslova ako guľa. V tej chvíli mi bolo jasné, že ak toto úspešne dobojujem, s najväčšou pravdepodobnosťou budem prepisovať svoj osobák. Keď som ju úspešne podobral a dostal do člna, prepukla vo mne obrovská radosť. Uháňal som na breh ukázať to krásne čudo manželke a hlavne som bol zvedavý, čo ukáže váha. Čísla sa zastavili na 18 700 g. Osobák bol prekonaný! Radosť sa ešte znásobila, a to som ešte netušil, že tento osobák bude platiť iba necelé dve hodiny.
Rybu sme zdokumentovali. Sadli sme si do auta a nechápavo sme krútili hlavami, čo sa to tento týždeň s rybami deje. Samozrejme, v pozitívnom zmysle. Medzitým dorazili na Lúčky 9 rybári, trocha sme pokecali a šli sa rozložiť. Zrazu to prišlo. Neskutočné sa stalo realitou: ozval sa prvýkrát aj pravý prút, miesto z plošinky. Opäť jemný zaber. S pocitom, že už to asi nemôže byť lepšie, sadal som do člna a vyrazil. Šnúru počas navíjania vystriedala šokovka a po pár návinoch som zacítil tupý odpor. Pritiahol som – „to snáď nie je možné“ – pomyslel som si. Nemohol som rybu odlepiť od dna. Myslím si: „Je pod nejakou prekážkou?“ Trocha sa pohla od dna, ale nič výrazné sa nedialo, pomalý pohyb tesne nad dnom. Zdolávačka snov začala.

Jediný záber, ktorý prišiel po zotmení.

Tromfujem čerstvý osobák

Po niekoľkých minútach sa mi podarilo rybu dostať približne podľa hrubého odhadu do stredu vodného stĺpca. Svojimi výpadmi si však opäť zobrala niekoľko metrov šokovky a putovala späť do hĺbky. Zdolávanie trvalo dobrých 15 minút a začali vychádzať bubliny. To bolo pre mňa ďalšou indíciou, že tento nádherný deň bude zrejme ešte viac okorenený. Tep sa mi zvyšoval, srdcová činnosť naberala na obrátkach. Keď som rybu prvýkrát zazrel, úplne celý som sa rozklepal. Obrovský a nádherný šupináč! Nebolo však dobojované. Nedarilo sa mi ho stále dostatočne unaviť na podobratie. Odhadom asi po 20 minútach som rybu konečne podobral a bola neskutočne krásna! Jej dĺžka aj úsilie, ktoré som potreboval na jej vytiahnutie do člna naznačovali, že to bude topka týchto krátkych rybačiek a sezóny 2022 vôbec.
Dorazil som na breh, prišli aj susední rybári. Kapra sme odvážili na dvoch váhach a čísla za zastavili na oboch nad 21 kg. Pocity boli neskutočné. Magická hranica aj osobák boli prekonané. Štyri roky chodíme s rodinkou na Šíravu a po štyroch rokoch sa stal náš sen skutočnosťou. Po zdokumentovaní som stiahol aj druhý prút. Pobalili sme veci a maximálne spokojní so zážitkom na celý život sme sa z východniarskeho mora pobrali domov – osláviť krásne zavŕšenie sezóny 2022.

Lúčky 10, pohľad spredu, ticho pred „búrkou“.