Dnes je to už vyše sedem rokov, čo s prútom hľadám rybí život v potoku, na ktorom vyrastal môj dedo. Za jeho mladosti pri brodení potokom narážali do nôh húfy pstruhov, lipňov, dokonca aj mrien. Tie časy sú, žiaľ, dávno preč. Práve preto by som chcel v tomto článku popísať dlhú cestu za ulovením vysnívaného pstruha.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: MÁJ 2023
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 68
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 26.10.2023.
Vždy, keď sa pri potoku s dedom prechádzam a on mi rozpráva, ako to tu vyzeralo za jeho mladosti, mám to veľmi rád, no zároveň je mi dosť smutno. Bolo po vojne, vody bolo toľko, že sa tu chlapci kúpali, a keď ste šli vodou, lipňov, pstruhov a dokonca aj mrien tu bolo toľko, že plávali všade naokolo, až vám normálne narážali do nôh. Dnes sa toho naozaj nemusíte báť, pretože zarybnenie potoka možno najlepšie vystihuje nasledujúca historka… Chodím na potok chytať už viac ako sedem rokov a za celé to obdobie som tu stretol iba jedného jediného rybára. A ako som už stačil poznať, kde nie sú ryby, nie sú ani rybári. Na druhej strane, pre mňa je to vždy poriadna výzva a v prípade úspechu aj veľmi vzácny úlovok.
Znečistenie a nedostatok vody
Dlho som premýšľal, prečo sa situácia v potoku tak veľmi zhoršila, prečo tu už neplávajú lipne a pstruhy, ktoré by mi pri brodení narážali do nôh. Samozrejme, môžu to mať na svedomí kormorány alebo vydry. Vinu na tom má určite aj miestna organizácia Českého rybárskeho zväzu, ktorá sa už o revír niekoľko rokov vôbec nestará. Ale myslím si, že mi to prvýkrát naozaj vysvetlil až vlani pri spoločnom natáčaní môj kamarát, skvelý rybár a aj parťák v natáčaní Pavel Tomi. Podľa Pavla za to môže predovšetkým zmena klímy a výrazné znečistenie vôd, čím trpia predovšetkým lososovité ryby. Okrem toho trpia toky nedostatkom vody v lete, ale hlavne – voda sa zásadne otepľuje. Napríklad práve minulý rok na jeseň bol potok prakticky bez vody.
Mám jasný cieľ
Neviem, či niekedy v budúcnosti zažijem aj ja to, čo zažíval môj dedo, keď pôjdem potokom a uvidím kŕdle pstruhov a lipňov, až mi budú narážať do nôh. Veľmi by som si to prial. Ale to neznamená, že na revíri, kde je málo rýb, sa nedá zažiť parádne dobrodružstvo – ba naopak. A ja som chcel zažiť veľké dobrodružstvo, takže som si pre pstruhovú sezónu 2022 zvolil jasný cieľ. Dostať na háčik veľkého pstruha potočného a dokázať tak sám sebe, že tento potok ešte nie je stratený.
Začal som na začiatku sezóny
Lovil som dvoma rybolovnými technikami – prívlač a muškárenie. Aj keď som s lovom na umelú mušku začal len na jeseň 2021, podarilo sa mi nájsť štýl, ktorý mi tu na potoku fungoval. Vzhľadom na šírku potoka (okolo 5 metrov) a množstvo stromov nad vodou bola voľba jasná. So suchou alebo mokrou muškou by som asi pohorel, takže som stavil na francúzsku nymfu.
Začiatok prebehol tragicky, ako už každý rok. Preto som si radšej počkal, kým sa voda viac oteplí a medzitým som doma vymýšľal správnu stratégiu pre lov.
Nebude to malá ryba…
Bola polovica mája a mne došlo, že to je ten správny čas. Vyrazil som na stredný úsek potoka s muškou. Bolo to neuveriteľné. Prakticky po chvíľke lovu som dostal záber pod podomletým brehom uprostred prúdu. Bolo mi jasné, že to nebude malá ryba. Nádherný lipeň! Aj keď to nebol môj vysnívaný pstruh, vôbec mi to neprekážalo. Takému lipňovi som venoval na potoku celú sezónu 2021, ale uloviť sa mi ho nepodarilo. A teraz som ho mal v podberáku. Veľká radosť a lipeň mazal späť. V duchu som ho prosil, aby mi poslal poriadneho pstruha potočného.
Berú, musím to využiť!
Bolo len krátko pred poludním, a tak som si povedal: „Toto predsa nemôže byť náhoda, dnes ryby berú, a to musím využiť!“ Odišiel som domov na obed a pripravil som si prút na prívlač. Na ultraľahkú prívlač na pstruhy používam krátky 2 m prút s 10 g vrhacou záťažou, malý navijak a vlasec s priemerom 0,16 mm. Na konci už len malý obratlík s karabínkou a rotačka – nástraha, ktorá sa mi pri love pstruhov osvedčila najviac. Na malých potokoch, ale aj na veľkých riekach, ako je u nás napríklad veľmi populárna Otava.
Väčšie pstruhy sa mi vždy na jar darilo hľadať na hornom úseku potoka. Na úseku, ktorý je už taký malý, že by na ňom väčšine rybárov ani nenapadlo nahodiť. A to sú práve tie miesta, kde sa môže uloviť trofejný kus. Raz sa mi tu dokonca za nástrahou otočil taký veľký pstruh, až som zabudol zaseknúť a o rybu som prišiel. Dodnes mám tú scénu v hlave, a preto som veril, že práve tento malý úsek dokáže nesmierne prekvapiť.
Darí sa, ale nie je to „ono“
Takže sme hneď po obede s bratom vyrazili. Ja som teda použil prívlač a brat francúzsku nymfu. Asi som ho zabudol varovať, koľko je tam stromov, takže sa počas celého lovu pasoval s veveričkami. Začal som prehadzovať tôňu, ktorá sa mi vždy osvedčila, aj keď iba na menšie pstruhy. Ani záber. Hútal som o tom, či ten lipeň nebola fakt len náhoda. Ale pokračoval som a dorazil k hlbokej, najväčšej tôni celého úseku. Nahodil som rotačku do vracáka a okamžite prišiel záber. Nádherný potočák! A hneď potom ďalšie a ešte o trochu väčšie. Na samom konci lovu sa mi podaril ešte jeden nádherný kus. Žiaľ, žiadny z nich nebol taký veľký, ako som si svoju životnú rybu z potoka môjho deda vysníval.
Škodoradostný pstruh
Došiel som k miestu, ktoré bolo hádam najužšie z celého úseku – zhruba okolo jedného metra. Brácha sa mi ešte zozadu smial, čo to tam skúšam, že mám ísť radšej na iné miesto. Ale aj tak mi to nedalo. Bum! Rana do prúta a nástrahu mi atakoval obrovský pstruh. Priplával mi až k nohám, avšak bol múdrejší ako ja a na háčik sa nezachytil. Opäť som zažil ten pocit ako vtedy, keď som prišiel o svojho životného pstruha skôr, než som sa vôbec stihol spamätať zo záberu. Dlho som skúšal, či ryba znova nezaberie, dokonca mi prišiel pomôcť aj brat s muškárskym prútom, ale bolo to márne. Pstruh sa určite schoval niekde medzi koreňmi. Do tretice už to musí vyjsť!
Ryby v potoku som nechal trochu oddýchnuť a radšej som sa pár dní venoval lovu svojich milovaných lieňov na rybníku. Liene brali krásne, ale stále som nemohol prestať myslieť na obrovského pstruha, ktorý sa mi priplával ukázať asi len preto, aby sa mi vysmial.
Neopísateľná radosť!
Naviazal som si opätovne prút na prívlač, zmenil farbu rotačky a vyrazil, tentoraz dopoludnia, opäť na horný tok potoka. Postupoval som rovnako – len v brodiacich nohaviciach, ticho proti prúdu a čo najviac som sa snažil chodiť mimo vody. Na takýchto malých lokalitách je to dôležité, aby sme ryby nevyplašili. Tentoraz bolo väčšie teplo a dusno. Opäť som sa ticho priblížil k tej veľkej tôni, kde sa mi minule podarilo prekabátiť dva nádherné pstruhy. Nahodil som k veľkému balvanu vo vode a ihneď dostal veľkú ranu do prúta. Lenže to bolo všetko. Okamžite som nahodil znova a konečne to prišlo. Obrovský pstruh mi zaútočil na nástrahu a začal boj. Ryba sa bránila ako o život, skákala vysoko nad hladinu a môžem povedať, že takého silného pstruha som na prúte ešte nikdy predtým nemal. Používal som iba jednoháčik bez protihrotu, takže som mal obrovský strach, aby som o rybu neprišiel. „JO!“ – vykríkol som, keď pstruh skončil v mojom podberáku. Tá radosť sa nedá popísať slovami na papieri. Pstruh bol vypasený a sotva som ho udržal jednou rukou. Prekvapilo ma, že mal zakrpatené obe prsné plutvy, určite od narodenia, ale pravdupovediac, pri súboji to nebolo vôbec poznať. Pstruhovi som naposledy poďakoval a pustil ho späť domov. Nemohol som sa dočkať, až fotografiu ukážem dedovi a poviem mu, že som to dokázal!
Úspech v cieli stojí za to!
Verte mi, aj tá najmenšia voda skrýva niekde v hlbinách svoje tajomstvá. Choďte si za svojím cieľom, aj keď vás to bude stáť veľa síl. Jedine tak totiž budete môcť zažiť taký pocit, aký som zažil ja pri ulovení svojho životného pstruha v potoku môjho deda…
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
