V ostatných rokoch získava medzi rybármi zameriavajúcimi sa na dravé ryby stále väčšiu a väčšiu pozornosť Holandsko. Je to kvôli veľkým prívlačovým pretekom, ktoré sa tam organizujú, ale aj vďaka rozmanitosti vodných plôch, kvalite rybej obsádky a v neposlednom rade aj pre dĺžku sezóny, keď sa môžu loviť dravé ryby.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: MÁJ 2023
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 46
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 26.10.2023.
Prípravy sú základ
Rovnako ako vlani, aj tento rok sme výpravu smerovali na marec, ideálne až do jeho druhej polovice. Z jedného prostého dôvodu. V tomto období sú ostrieže pred trením a dosahujú najväčšiu hmotnosť. Opäť sme cielili na ryby cez 2 kg a túžili sme pokoriť magickú hranicu 50 cm. Mne sa túto dĺžku nepodarilo prekonať minulý rok o jeden centimeter, ale boli aj takí, ktorí sa ostrieža nedočkali vôbec, takže sme boli odhodlaní zmeniť to tohto roku.
Prípravy začali už v skorej jeseni predovšetkým rezervovaním ubytovania. Tentoraz bolo všetko jednoduchšie, lebo sme presne vedeli, kam chceme vyraziť a aké konkrétne ubytovanie chceme rezervovať. Opäť sme mali krásny, plne vybavený apartmán pre 8 osôb. Apartmán sa nachádza v tesnej blízkosti jazera a prístavu, kde sme mali po celý čas ukotvené naše člny. Stačilo ich teda iba raz spustiť do vody a raz naložiť. Nielenže je to pohodlné, ale šetrí to aj čas.
Zariadiť kotviská nebol po skúsenostiach z minulej výpravy žiadny problém, stačilo si pripraviť rozmery jednotlivých člnov, ich registračné čísla a poslať jeden e‑mail. Kotvenie bolo zaistené vrátane zdroja elektriny na nabíjanie batérií.
Musím povedať, že mať čln pár metrov od ubytovania neustále pripravený je luxus, na ktorý by si človek veľmi rýchlo zvykol. Vyplávanie na vodu je otázka niekoľkých minút a navyše sme mohli kedykoľvek lov prerušiť a ísť si dať pauzu bez toho, aby sme čokoľvek z člna odnášali, pretože sme nemuseli mať strach o svoje veci.
Ubytovanie sme mali teda zaistené a zostávalo už len čakať na odchod v polovici marca.
Ako je to s povolenkou – kde, ako, za koľko?
Podobne, ako je to u nás na Slovensku alebo takmer v akejkoľvek inej krajine Európy, aj v Holandsku je na legálne chytanie rýb potrebná povolenka. Po tom, čo som si vybavoval povolenku už v niekoľkých rôznych štátoch, musím povedať, že v Holandsku je to absolútne najjednoduchšie. Nemusia sa skladať žiadne skúšky ani nikde fyzicky povolenku kupovať, hoci aj táto možnosť v Holandsku existuje, pretože vo väčšine rybárskych obchodov ju môžete zakúpiť.
Najjednoduchší spôsob je však vybaviť povolenie na internete. Stačí na to pár minút pri počítači alebo smartfóne s platobnou kartou, ktorou je možné platiť na internete, a so základnými znalosťami angličtiny alebo nemčiny.
Holandská povolenka sa volá VISpas a kúpiť sa dá na stránkach vispas.nl. Zvolíte si základnú povolenku – VISpas, ktorú následne môžete rozširovať napríklad o povolenku na tretí prút alebo nočné chytanie. Denný čas lovu v Holandsku nie je presne stanovený, ako je to napríklad v Čechách alebo na Slovensku, a závisí od východu, respektíve západu slnka. Denný čas lovu začína hodinu pred východom slnka a končí hodinu po jeho západe. Ak budete chcieť vyskúšať aj nočný lov, keď je čas lovu neobmedzený, tak si treba zakúpiť rozšírenie Night VISpas. Ďalšie rozšírenie, ktoré je možné dokupovať, je na špeciálne vody. V zásade platí VISpas takmer na celé Holandsko s výnimkou oných špeciálnych vôd. Prirovnal by som to k revírom miestneho významu, na ktorých môžu loviť len členovia konkrétnej miestnej organizácie. Podobne je to v Holandsku – aj tu funguje systém miestnych klubov či organizácií, ktorých členovia môžu chytať na vodách, ktoré organizácia spravuje. Z tohto dôvodu je dobré si vybrať pri kúpe povolenky organizáciu, ktorá je v okolí vášho miesta pobytu.
Po výbere a zaplatení VISpasu dostanete e‑mail s potvrdením a dočasnou povolenkou, ktorá platí okamžite od zaplatenia jeden mesiac. Zhruba do štrnástich dní nájdete vo svojej schránke list z Holandska s VISpasom v podobe plastovej kartičky veľkosti klasickej platobnej karty. Pokiaľ ste si priplatili aj povolenie na noc, tak sa nezľaknite, že neprišlo spoločne s kartičkou; povolenie má totiž podobu malej nálepky, ktorá sa lepí na zadnú stranu VISpasu a príde osobitne v ďalšom liste.
Sústredenie na lov a na kontakt s nástrahou.
Praktická aplikácia pre rybára
Dôležitou súčasťou VISpasu je tiež buď aplikácia VISplanner, alebo tzv. súpis revírov, ktorý je možné zakúpiť spoločne s VISpasom. Jednoduchšou alternatívou je aplikácia, ktorú stiahnete v Google Play alebo App Store a zadáte do nej číslo VISpasu. Od toho momentu sa už dá legálne chytať. VISpas samotný totiž umožňuje chytať ryby, ale až v kombinácii s aplikáciou alebo tzv. súpisom revírov je možné legálne vstupovať na pobrežné pozemky a na vodu. Ďalšou skvelou funkciou aplikácie je, že na mape zobrazuje všetky vody, na ktorých váš VISpas platí; ak je voda na mape označená tmavomodrou farbou, tak sa tu dá chytať. Okrem toho aplikácia ukazuje tiež zjazdy na vodu pre člny, rybárske obchody a mnoho ďalšieho. Musím povedať, že by som si veľmi prial, aby sme sa niečoho podobného dočkali raz aj v našich končinách.
Čo sa týka ceny VISpasu, tak samotný stojí približne 40 € a platí celý kalendárny rok. Spoločne s rozšírením na nočné chytanie sme platili 50 €, cena je teda veľmi priaznivá.
Rád by som sa pozastavil aj pri pravidlách, ktoré v Holandsku platia. Loviť dravé ryby je možné na umelé nástrahy od tretej soboty v máji až do 31. marca. Dôležité je, že cudzinec nie je oprávnený privlastniť si akúkoľvek rybu a môže teda chytať len štýlom „chyť a pusť“. V tomto roku sme mali kontrolu a musím povedať, že bola veľmi dôsledná a okrem iného sme sa dozvedeli, že jeden rybár môže mať pri sebe maximálne päť prútov pripravených na lov, teda naviazaných. Aj toto stráž dôsledne kontrolovala a tiež ju zaujímalo, či nemáme ponechané nejaké úlovky a zmienili sa o pokute 1000 €. Je teda dobré všetky pravidlá naštudovať a striktne ich dodržiavať.
Radosť z úlovkov bola vždy obrovská.
Ako je to s člnom?
Pokiaľ sa rozhodnete do Holandska vyraziť s člnom, tak musíte mať na mysli pár vecí. Tou najzákladnejšou je asi poistenie člna – mali by ste byť vybavení tzv. modrou kartou, ktorú dostanete, keď si poistíte čln na zodpovednosť za škodu. Dalo by sa povedať, že ide o povinné ručenie, ale pre čln. Cena poistenia na rok sa pohybuje v závislosti od veľkosti člna a výkonu motora. My sme platili za čln s 20-koňovým motorom cca 100 € a máme poistenie zodpovednosti za škodu vo výške 15 mil. €. Ďalšia vec, ktorá by nemala byť podcenená, je povinná výbava člna. Aj to nám totiž rybárska stráž kontrolovala a chcela vidieť všetko od dokladov k člnu cez poistenie až po detaily, ako sú hasiaci prístroj, laná alebo klaksón. V zásade sa teda výbava nijako nelíši od tej, ktorú potrebujeme v našich vodách, avšak v Holandsku môžu byť nedostatky tvrdo pokutované, takže je vhodné nič nepodceniť a nenechať si tak výpravu pokaziť…
Ak veríte farbe, je potrebné mať typy do rôznych hĺbok.
Na čo sme chytali?
Podobne ako vlani, aj tohtoročnej výprave predchádzali dôkladné prípravy. Veľkou výhodou bolo, že sme boli bohatší o vlastné skúsenosti a nevychádzali sme iba z toho, čo sme sa dočítali alebo videli vo videách. Tento rok sa potvrdilo, že čas strávený pri vode sa naozaj nedá ničím nahradiť.
Na tohtoročnej výprave sme opäť spoliehali najmä na Carolina rig, jerkbaity (voblery na twitchovanie), prípadne rôzne finesy techniky, ako je v ostatnom čase veľmi populárny Ned rig.
Popisu montáží Carolina rig a jerkbaitom som sa dôkladne venoval vo vlaňajšom článku, a preto by som teraz spomenul skôr základy a obohatil ich o naše postrehy, ktoré sme získali počas týždenného pobytu na vode.
Ostriež 47 cm na jerkbait vo farbe ostrieža.
Carolina rig
Carolina rig je metóda, kde záťaž v tvare guľky (projektilu) je umiestnená mimo nástrahy a nástraha samotná je na nadväzci dlhom 40 – 80 cm. Spoločne s guľkou tvorí celý nadväzec aj sklenená korálka slúžiaca na produkovanie cvakavého zvuku, ktorý by mal rybu zaujať. Pokiaľ by som mal nadväzec v rýchlosti popísať, tak v smere od špičky prúta vyzerá takto: kmeňová šnúra je spojená s fluorocarbonom priemeru 0,40 mm, na tom je najskôr gumová zarážka, následne záťaž, korálka a obratlík.
K obratlíku je naviazaný slabší fluorocarbon s priemerom medzi 0,20 mm a 0,28 mm, ktorý je zakončený offsetovým háčikom. Ako nástrahy sa najčastejšie používajú gumové nástrahy v podobe rakov, dážďoviek alebo iných tzv. creature baits.
Vedenie Carolina rigu by malo byť v studenej vode pomalé a mali by sa dávať pauzy aj niekoľko sekúnd. Záber je spravidla opatrný a so zásekom treba byť trpezlivý, pretože nástraha sa musí ostriežovi nechať dobrať. Naším tohtoročným poznatkom bolo, že dôležitý je tiež smer, v ktorom sa Carolina chytá. Na našich vodách sme zvyknutí, že spravidla chytáme smerom z plytčiny na hĺbku. S Carolinou treba chytať obrátene, aby nedochádzalo k nadvihovaniu nástrahy z dna. Ryba totiž neberie nástrahu v pohybe, ale keď leží na dne.
Prvý zubáč výpravy
a zároveň jeden
z tých najväčších.
Jerkbaity
Druhým typom často chytaných nástrah boli jerkbaity. Pod pojmom jerkbait si mnoho rybárov predstaví veľké nástrahy bez lopatky, určené na šťuky. Jerkbaity, ktoré sa používajú na lov ostriežov, sú však úplne odlišné. V zásade ide o štíhle voblery s úzkou lopatkou, ktoré pri ťahaní takmer nič nerobia. Pre ich správnu prezentáciu je potrebné ich oživovať pohybom prúta tzv. twitchovaním, voblery potom získajú agresívny pohyb zo strany na stranu. Dôležité však je medzi twitchovaním dávať pauzy, napríklad aj niekoľko sekúnd. Mne osobne sa najviac osvedčilo urobiť dva twitche za sebou a následne dať pauzu 2-3 sekundy. Práve v týchto pauzách prichádza 90 % všetkých záberov. Nemenej dôležité je tiež byť neustále v kontakte s voblerom a zároveň s ním nepohnúť, pretože aj najmenší pohyb môže rybu odradiť od záberu. Neustály kontakt s nástrahou je však alfa a omega pri love s jerkbaitmi, pretože zábery môžu byť naozaj veľmi opatrné, ale na druhej strane môžete zažiť aj zábery podobné tým, aké vám dá zubáč do gumy pri prepade. Všetko závisí od aktivity rýb, resp. od ich zvedavosti.
V súvislosti s jerkbaitmi by som ešte rád spomenul prúty, ktoré sú na tento lov vhodné. Úplne najideálnejším prútom na jerkbaity je prút, ktorý je pre túto techniku priamo vyvinutý. Tieto prúty majú špeciálnu akciu blanku, keď špička prúta musí byť veľmi tvrdá, aby pri twitchovaní nepohlcovala rázy pohybov. Za špičkou by mal byť prút pomerne mäkký, aby nedochádzalo k padaniu rýb pri zdolávaní a posledná časť prúta by mala byť opäť tvrdá kvôli záseku a sile pri zdolávaní. Žiaľ, takýchto prútov nie je – najmä na európskom trhu – práve veľa.
V zásade by sa však dalo povedať, že prút s dĺžkou okolo 2 m a tuhšou špičkou bude veľmi dobre použiteľný. Ja osobne uprednostňujem pred klasickým prútom s preklápacím navijakom prút baitcastový, ale tento výber závisí od osobných preferencií konkrétneho rybára. Baitcast je podľa môjho názoru pre všetky pohyby pohodlnejší, ľahší a zaťažuje zápästie oveľa menej ako prút s preklápacím navijakom.
Posledným poznatkom, ktorý by som rád spomenul v súvislosti s jerkbaitmi, je zásek. Musíme myslieť na to, že na nástrahe máme trojháčiky, ktoré odvádzajú väčšinu práce za nás. Aj zábery sú často opatrné, a preto nie sú potrebné razantné záseky, ako sme zvyknutí napríklad pri chytaní zubáčov na gumu. Mne osobne sa najviac osvedčilo iba pootočenie sa s prútom. Pri twitchovaní mám prút pred sebou neustále tak, aby prút a šnúra zvierali cca 90° uhol a pri zábere sa pootočím zhruba o 45°. Pre lepšiu predstavu sa pokúsim celú situáciu ešte raz popísať pomocou hodín. Povedzme, že chytám smerom doprava, stojím tak, že prút mám pred sebou na 12. hodine a v momente záseku sa s prútom pootočím na cca 10. hodinu. Celkovo je chytanie s jerkbaitmi pomerne veľká „veda“ a je potrebné sa tejto technike venovať a trénovať ju. Aj tu opäť platí, že čas strávený pri vode sa nedá ničím nahradiť.
Jeden z prvých ostriežov tohtoročnej výpravy.
Prvé hodiny na holandskej vode
Na cestu sme vyrazili vo štvrtok večer a miestom stretnutia celej rybárskej partie bola čerpacia stanica pri Plzni. Spoločne s tatkom sme dvaja vyrážali z Prahy, Peter, Michal a David z Písku, no a Tomáš, Martin a Lukáš z Hostomíc. Po tom, čo sme sa všetci stretli a prehodili aspoň pár slov na privítanie, tak sme vyrazili na približne 800 km dlhú cestu. Išli sme cez noc a po necelých 12 hodinách vrátane prestávok sme dorazili do našej cieľovej destinácie v Holandsku. Ja som rýchlo na recepcii vybavil nutné papierovanie a s kartičkami umožňujúcimi nám zložiť člny na vodu, vydali sme sa na spust. Začali sme rýchlymi raňajkami, prípravou člnov a hoci sme takmer nespali, pohľad na vodu nás nesmierne nabudil a všetci sme sa tešili až prvýkrát nahodíme.
Posádky člnov boli rovnaké ako v autách. Ja s tatkom jeden čln, ďalší Peter, Michal a David, v poslednom člne boli Tomáš s Martinom a Lukášom.
Na úvodný deň sme mali krásne počasie. Teplota v ten deň dosiahla takmer 18 °C, a to bol oproti minulému roku veľký rozdiel, lebo vtedy sme prišli za mrazu a v podstate celý pobyt nás sprevádzalo chladné počasie, aj keď slnečné.
Teplota vody sa pohybovala v závislosti od miesta od 7,5 °C do zhruba 8,5 °C a vzhľadom na to, že takéto teplé počasie bolo na mieste už viac ako týždeň, boli sme zvedaví, ako sa to prejaví na aktivite rýb. Postupne sme sa rozišli na miesta, ktoré nám v minulom roku priniesli buď rybu, alebo aspoň záber.
Tento zubáč takisto neodolal jerkbaitu.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
