Pamätám si spred dvadsiatich rokov, ako som sa v škole nevedel dočkať každého voľného dňa, ktorý by som mohol stráviť na rybách s otcom alebo s kamarátmi. Ak sa z nejakého dôvodu nedalo ísť k vode, začítal som sa do rybárskych časopisov, kde sa v článkoch písalo o gigantických zlatých „lopatách“.
info
Kategória: Feeder
Vyšiel v čísle: MÁJ 2023
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 30
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 26.10.2023.
Spomínané časy boli pre mňa plné prehnanej frustrácie. Tešil som sa síce z každého uloveného pleskáča, ale popravde môj vtedajší rekordný kus meral 40 cm. Rybiek s dĺžkou 30-35 cm som nachytal naozaj veľa. Malé pleskáče boli takmer všade a moja 15-ročná myseľ stále nechápala, ako sa dostať k tým väčším kusom. Mal som toho dosť načítaného, ale napriek znalostiam, ktoré som z časopisov aktívne nasával, aj tak sa mi nedarilo. Úspechy autorov som si vtedy vysvetlil klasicky po našom – so žiarlivou a nevyzretou úvahou: „Majú lepšie vybavenie, lepšiu vodu, drahšie nástrahy, na ktoré nemám peniaze.“ Po 20 rokoch sa vraciam k tajomstvám odhaleným v týchto článkoch a môj rekordný pleskáč meria 69 cm. Ryby nad 60 cm som prestal počítať už dávno. Je to záležitosť drahej modernej výbavy, tajných návnad a nástrah a oveľa lepších revírov? Myslím, že nie.
Začiatky
Od začiatku ma fascinoval predovšetkým lov s plavákovým prútom. Ovplyvnený radami z rybárskej tlače som si kúpil dlhé wagglerové plaváky, aby som lepšie videl nadvihnuté zábery. Každý rok som trávil s rodičmi 3 týždne dovolenky na jednom z Mazurských jazier, kde som kotvil loďkou pri trstine a 3-4 dni som trpezlivo lákal pleskáče varenou kukuricou a jačmeňom. Nikdy som nemal trpezlivosť nahodiť až na štvrtý deň (ako sa písalo v článkoch), takže som od prvého dňa sedel na tomto mieste a pozeral na dva plaváky. Už na druhý deň som chytal množstvo rýb, ale neboli také veľké, ako som chcel. Medzi pleskáčmi sa objavovali aj plotice a všadeprítomné piesty a podľa mojich predtým načítaných poznatkov, to nebolo dobré znamenie. Potvrdila sa teória, že keďže mám dočinenia len s malými rybami, tie veľké na vnadenie nezareagovali a kŕmnemu miestu sa vyhli. Sledoval som vodu za úsvitu aj neskoro večer a pátral som očami po akýchkoľvek známkach výskytu väčších rýb. Neúspešne.
Ako viem, že v jazere vôbec nejaké veľké pleskáče boli? Rybári – pytliaci ich vtedy potajomky a precízne chytali do sietí. Neraz som videl obrovské lopaty, ktoré vďaka prekvitajúcemu pytliactvu kšeftári ponúkali priamo pred neďalekým obchodom a tam si ich turisti veselo kupovali priamo z pultu. Mal som vtedy 15-16 rokov a nulové povedomie o dianí okolo mňa. Viac som sa sústredil na to, čo robím zle…
Prvý na zahriatie.
Chyby
Aby som sa pohol z miesta, musel som postupovať krok za krokom. Najprv som si prebral v hlave výber lovného miesta. Vtedy som chytal na okraji tŕstia, pri vtoku neďalekej rieky alebo dokonca popri brehu, z móla vybudovaného pre rybárov. A pritom od júna a celé leto boli pekné ryby ďalej od brehu, zdržiavali sa prevažne na vyvýšených kopčekoch blízko migračných trás. Po druhé, nesprávne som sa predtým zameral na množstvo vnadenia hodeného do vody, nie na jeho kvalitu. Nakoniec po tretie, nepoužíval som selektívne nástrahy. Napríklad červy boli veľmi zlou voľbou, pretože už pri klesaní plavákovej zostavy na ne útočili ryby z polovice stĺpca a veľakrát prišli zábery pri tomto klesaní. V dôsledku toho som chytal malé ryby stojace v stĺpci – od malých pleskáčov cez piesty až po plotice.
Po takmer 20 rokoch som sa vrátil k cielenému lovu pleskáčov, zobral som si to do hlavy ako výzvu. Úplne som zmenil spôsob, akým tieto krásne ryby lovím. Dnes sa sústreďujem na method feeder a využívam skúsenosti, ktoré som naberal pod dohľadom niekoľkých výborných feedristov. Krok za krokom sa so mnou delili o svoje neoceniteľné poznatky. Vďaka nim viem, aké košíky si vybrať, aké vlasce použiť, či vyrobiť nadväzce z monofilových vlascov alebo pletených šnúr a mnoho ďalších mimoriadne cenných informácií.
Svitanie má neopakovateľné čaro.
Skúsenosti
S odkazom na to, čo som napísal vyššie, krok za krokom som naprával omyly, ktoré som robil. Po prvé, pleskáče v teplejších mesiacoch roka majú svoje migračné trasy. Väčšinou sa vyskytujú na vrcholoch vyvýšenín alebo zlomov, kde je hĺbka o niečo väčšia ako v plytších častiach nádrže či rieky a v prípade mojich obľúbených lovísk je to približne v hĺbke od 3 do 5 metrov. Po druhé, snažím sa vnadiť pravidelne, bodovo, no nejdem na kvantitu, ale na kvalitu. Používam peletky bohaté na rybiu múčku s vysokým obsahom bielkovín. V lete ich doladím ovocnými peletkami so sladkými vôňami: jahoda, ovocný mix alebo slivka. Po tretie, používam selektívne nástrahy – najlepšie wafters alebo vyvážené peletky, ktoré eliminujú zábery malých rýb a na dne sa dobre vizuálne prezentujú. Sú to nástrahy vyznačujúce sa miernym vztlakom, takže sa vznášajú tesne nad dnom medzi pomaly sa uvoľňujúcimi peletkami.
Voľba method feedrovej techniky má ešte jednu výnimočnú výhodu. Umožňuje nám dostať sa na vzdialenosti ďaleko od brehu. Pomocou klasických prútov sa bez problémov dostaneme aj na 50-60 metrov. Pomocou dištančných prútov môžeme loviť aj vo vzdialenosti 100 metrov od brehu, aj to s veľkou presnosťou. Vďaka tomu je oveľa jednoduchšie nájsť aktívne ryby a dostať sa na miesta, ktoré nie sú dostupné s klasickým plavákom.
Hlina je dôležitá – typ závisí od množstva menších rýb.
Podstata veci
Teplé jarné a letné obdobie je ideálny čas na lov veľkých pleskáčov, pretože dni sú dlhé a počasie stabilné a teplé. Veľkým plusom je to, že rybačku môžeme spojiť s rodinnou dovolenkou. Najlepší čas na pekné úlovky je, samozrejme, úsvit a neskorý večer, takže cez deň môžete pre svojich blízkych naplánovať aj iné aktivity než rybačku (podľa príslovia: „aj vlk je sýty, aj ovca celá“). Tri‑štyri hodinky venované rybolovu na svitaní alebo večer vám umožnia „vybudovať“ lovné miesto. Tým skôr, že na pár dní dovolenky bude možné nastaviť určitú pravidelnosť a navyknúť ryby na kŕmenie.
Ja mám najradšej veľké jazerá, a to nielen preto, že ich rybia populácia je zvyčajne lepšie rozvinutá a ryby majú šancu narásť do značnej veľkosti. Ďalším dôvodom je, že o veľkých jazerách je spravidla na internete množstvo informácií a dokonca aj detailné mapy dna. Na ich základe sa mi oveľa ľahšie vyberajú zaujímavé miesta, kde budem loviť. Hľadám zlomy a vyvýšeniny, najlepšie v blízkosti plytších zátok. Typicky otvorenej vode sa radšej vyhýbam. Konkrétne kŕmne miesta vyberám vždy dva: jedno bližšie, približne vo vzdialenosti 40 metrov a druhé o niečo ďalej, približne na 60 metrov. Vzdialenosť závisí od vášho konkrétneho revíru. Samozrejme, na obe miesta nahadzujem z rovnakého bodu.
Základom vnadiacej zmesi je klasická zmes kombinovaná s jemnou hlinou v pomere 1 : 2. Pleskáče milujú kalenie na dne (na rozdiel od kaprov). Ak počas prvých dvoch dní prichádzajú len menšie úlovky, zmením hlinu za ťažšiu. Pripravenú zmes dolaďujem melasou, sekanými červami a peletkami s priemerom 3 mm. Peletky sú rovnaké ako tie, čo idú neskôr do feedrového krmítka. Kŕmiť na dvoch vzdialenostiach prináša ešte jednu výhodu – môžeme skúšať dve rôzne zmesi a takto zistiť, ktorá funguje lepšie. Napríklad na bližšom mieste môžem použiť mix s menším množstvom krmiva, založený na ľahšej hline. Na druhom to urobím naopak – viac kŕmnej zmesi a menej ťažšej pevnejšej hliny. Existuje veľa variácií. Bez skúšania a experimentovania nemôžete očakávať skvelé výsledky. Dôležité je však prvé tri dni neľutovať „kilá“ hodené do vody a kŕmiť vždy v rovnakom čase. Pravidelnosť tohto ranného či večerného vnadenia bude základom dobre vybudovaného lovného miesta.
Jeden z tých mojich rekordných.
Zlaté pleskáče
Obrovskou výhodou chytania veľkých zlatých pleskáčov je to, že vždy plávajú v kŕdľoch. Nájdenie miesta ich výskytu a dobré kŕmenie vám umožní uloviť počas niekoľkodňovej rybačky aj niekoľko desiatok krásnych rýb. Ale okrem vyššie spomenutých zásad si musíme pripraviť aj adekvátny materiál. Vhodné prúty, navijaky a prvky montáží sú tiež veľmi dôležité. Na lov na veľké vzdialenosti používam prúty s dĺžkou 3,60 m alebo 3,90 m. Na krátke vzdialenosti je vhodný prút s dĺžkou 3,00 m alebo 3,30 m. Method krmítka úplne stačia v rozmedzí 20-40 gramov, aby sa nezasekli na dne alebo medzi podvodné prekážky. V prípade lovu na väčšie vzdialenosti musíme adekvátne tomu zväčšiť aj hmotnosť krmítka. Najdôležitejšia je v ich prípade kvalita, aby sa vnadiaca zmes uvoľňovala spoľahlivo a ľahko. Do krmítka používam prevažne vysokoproteínové peletky s ovocnou chuťou. Ak sú zábery pravidelné a časté, zostavu prehadzujem každých 8 alebo 12 minút. Aj pri dočasnej absencii záberov sa stále snažím túto pravidelnosť dodržiavať. Nahadzujem vždy so zaklipovaným vlascom, pričom lovnú vzdialenosť nameriam ešte pred ostrým lovom na dištančných tyčiach. Aj v prípade úlovku veľkej ryby, keď je nutné vlasec bleskovo odklipovať, dokážem si znovu namerať tú správnu vzdialenosť.
A čo to mám na háčiku? Peletky, keď chcem loviť na dne, a wafters, keď chcem, aby nástraha plávala tesne nad dnom, ak sú na ňom nejaké riasy. Nezabudnite skontrolovať, ako sa návnady správajú v kombinácii s háčikmi, ktoré používate. Stáva sa, že zle zvolené háčiky môžu „pokaziť prácu“ nástrahy. Napríklad pri príliš ťažkom háčiku v kombinácii s wafterskou sa stráca požadovaný efekt prezentovania nástrahy.
Čisté zlato.
Prijmete výzvu?
Zlaté pleskáče sú mimoriadne vďačné ryby, pretože keď dodržíme požadované zásady ich lovu, môžeme počítať s množstvom záberov a mnohými úspešnými zábermi. Okrem toho, čo sa dá porovnať s letnými ránami a pohľadom na záber signalizovaný špičkou našej feederky…?!
Pred nami je najkrajšie obdobie lovu kaprovitých rýb. Pleskáče sú možno pre niektorých rybárov v porovnaní s kaprami podceňované úlovky, ale kto z vás má na konte pleskáča s dĺžkou 70 cm a viac? Uloviť zlatú lopatu s takými rozmermi je pre väčšinu z nás ťažko dosiahnuteľná méta, ale nie neprekonateľná. Stačí len prijať túto výzvu…
Pri dobrej aktivite príde aj „double“.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
