Prvú sériu otázok pre tajomníka Slovenského rybárskeho zväzu Ing. Bohuša Cintulu sme končili jeho názorom na aktuálny pomer ceny rybárskeho povolenia k množstvu možných privlastnených rýb. Odpovedal, že terajší stav sa mu nepáči. V ďalšom pokračovaní otázok sa zameriame predovšetkým na hospodárenie v rybárskych revíroch.
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: MÁJ 2023
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 76
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 26.10.2023.
Pán tajomník, ako by podľa vás mal vyzerať priaznivý pomer medzi cenou povolenia na rybolov a množstvom možných privlastnených rýb?
V prvom rade by sme si všetci mali uvedomiť, že výkon rybárskeho práva vykonávame v zmysle ustanovenia Zákona o rybárstve č. 216/2018 Z. z., ktorý podľa § 4 ods. 1 hovorí úplne jasne: „Rybárske právo je oprávnenie chrániť, chovať a loviť ryby vo vodách určených ako rybárske revíry a ulovené ryby si privlastňovať, ako aj oprávnenie užívať na to v nevyhnutnej miere príbrežné pozemky.“ Následne sa môžeme pozrieť na prvý odsek § 1, kde zákon jednoznačne uvádza: „Tento zákon ustanovuje podmienky ochrany rýb, chovu rýb a lovu rýb tak, aby nedochádzalo k narušeniu vodných ekosystémov a k ohrozeniu genofondu pôvodných druhov rýb, práva a povinnosti fyzických osôb, fyzických osôb – podnikateľov a právnických osôb pri využívaní vôd na ochranu rýb, chov rýb a lov rýb, štátnu správu na úseku rybárstva a zodpovednosť za porušenie povinností na úseku rybárstva.“
Z týchto riadkov je zrejmé, že už zákon, ktorý bol schválený v roku 2018 nám tieto povinnosti ukladá. Tu sa treba pozrieť, akým smerom sa momentálne rybárstvo uberá. Uchýlili sme sa len k bezbrehému zarybňovaniu a lovu rýb v rybárskych revíroch, bez akéhokoľvek sledovania vodného ekosystému. Úlohou Slovenského rybárskeho zväzu je začať sa aj touto problematikou zaoberať a vytvárať trvalo udržateľné podmienky v rybárskych revíroch. Ďalšou úlohou je aj udržanie genofondu pôvodných druhov rýb.
K týmto potrebným veciam, samozrejme, treba zabezpečiť aj finančné zdroje. Niektoré sa dajú získať z projektov, ktoré sú momentálne vypisované v operačných programoch v rámci rôznych oblastí. Avšak tieto zdroje nemôžu byť použité na všetko, a preto veľa činností budeme musieť uhradiť z vlastného rozpočtu. S týmto je úzko späté tiež množstvo privlastnených rýb na jedno povolenie. Tu pracujeme s viacerými alternatívami, ako sú celkové zníženie počtu privlastnených rýb alebo zníženie počtu privlastnených rýb vybraných druhov (zubáč, šťuka, sumec). Rysuje sa alternatíva predávať povolenia na rybolov s obmedzeným množstvom úlovkov, trebárs 20 kusov za stanovenú cenu. Určite sa budeme zaoberať cenou povolenia, ktorá sa musí zvýšiť, ak chceme vynaložiť viacej financií na ochranu rybárskych revírov, ako aj manažment týchto revírov a výskum.
Vo svojej poslednej odpovedi v minulom čísle časopisu ste uviedli, že spracovávate dotazník ohľadom privlastňovania si rýb. Môžete nám prezradiť, o aký dotazník ide?
Dotazník sa bude týkať množstva privlastnených rýb v jednotlivých OZ SRZ. Chceme získať údaje o množstve privlastnených rýb v rôznych rozpätiach. Zaujíma nás koľko percent rybárov si napríklad neprivlastňuje ryby a koľko si ich privlastní práve okolo možnej hranice. Len na základe takýchto údajov môžeme správne rozhodnúť o cene povolenia a množstve privlastnených úlovkov.
Ing. Bohuš Cintula.
Z vašich odpovedí vyplýva, že momentálny systém hospodárenia na rybárskych revíroch si vyžaduje radikálne zmeny. Zníženie počtu privlastňovaných rýb určite bude znamenať aj zníženie množstva rýb potrebných na zarybnenie. Neohrozí to chovateľov rýb na Slovensku?
Nemyslím si, že by k tomu prišlo. Podľa môjho názoru sa revíry niekde až prerybňujú. S meniacou sa klímou sú to časované bomby, ktoré sa môžu kedykoľvek ozvať. Pri nedostatku vody, vysokej teplote a silnej eutrofizácii je len otázkou času, kedy budeme zaznamenávať masívne úhyny rýb. Tu je preto potrebné spraviť nejakú bonitáciu revírov a stanoviť únosné množstvo rýb na ten‑ktorý ekosystém. A to sa bavíme možno len o stojatých vodách… Lenže kde sú naše rieky a potoky? Aj tie si zaslúžia našu pozornosť, lebo tiež trpia – či už malými vodnými elektrárňami, drastickými reguláciami, rozkolísaním hladín a v poslednom období aj znečistením z čistiarní odpadných vôd.
Úlovok jalca hlavatého.
Spomínate potrebu vykonania bonitácie rybárskych revírov. Čo to znamená?
Aby si to vedeli aj obyčajní rybári predstaviť, je to akoby také zmapovanie prostredia. Zistíme kvalitu vody, zabahnenie, zarastenie, vykonáme ichtyologický prieskum druhov rýb, ktoré žijú v konkrétnom rybárskom revíri, zmapujeme posledné zarybnenia a úlovky a budeme sa snažiť stanoviť optimálne hospodárenie. Či už v druhoch vysadených rýb alebo aj v množstve vysádzaných rýb. Tak ako som to popísal to vyzerá, že by to bolo veľmi jednoduché, ale skutočnosť bude náročná.
Odlov rýb v Číčove pre zarybnenie rybárskych revírov Slovenského rybárskeho zväzu.
Má na zmeny prebiehajúce v rybárskych revíroch vplyv aj globálne otepľovanie?
Určite. Ako som už uviedol, znižujú sa nám prietoky, zrážky a zvyšujú sa teploty. Revíry sú často vysoko eutrofizované. Dosť na to vplývajú aj teplé zimy bez zrážok, ktoré potom následne chýbajú v kolobehu vody.
Rybári počas výkonu rybárskeho práva vo VN Liptovská Mara.
Hovoríte o potrebných zmenách, ktoré je nutné urobiť pre správny život ichtyofauny v rybárskych revíroch. Tie ale určite narúša výkon rybárskeho práva. Podľa našich informácií má Slovenský rybársky zväz v súčasnosti približne 120 000 členov. Nie je to na naše rybárske revíry priveľký tlak?
Podľa toho, ako sa na to pozeráme. Kedysi bolo rybárstvo formou obživy. Rýb bolo dostatok, ale ani vtedy nemohol loviť ryby každý. Teraz, keď sa rybárstvo javí ako športový rybolov, treba k nemu pristupovať inak. Určite pri 120 000 členskej základni sa to môže zdať ako neudržateľné, ale správnym rozložením v prostredí tejto členskej základne a správnym manažovaním sa to dá udržať. Zároveň, ako som spomenul vyššie, určite musíme zmierniť rotáciu rybej osádky v rybárskych revíroch a dbať tak na jej zvýšenú ochranu pred chorobami a podobne. Rovnako je potrebné pracovať aj s členskou základňou. Byť rybárom dnes môže byť prakticky ktokoľvek. O tom, či je to správne sa môžeme častokrát presvedčiť pri pohľade na rôzne zákutia našich rybárskych revírov. Áno, narážam na tú spúšť čo po niektorých z nás ostáva. Za posledné roky sa zo Slovenského rybárskeho zväzu stala doslova náborová organizácia. Sám som presvedčený, že pravý rybár by mal byť človek s kladným vzťahom k prírode, malo by mu záležať predovšetkým na ochrane živočíchov a prostredia, v ktorom žijú a podľa toho by sa mal aj správať. Nehovoriac o ochrane rýb v rybárskych revíroch a s tým súvisiaca možnosť ich privlastnenia. Čo sa týka súčasného rozloženia členskej základne v štruktúrach SRZ - naše OZ majú častokrát aj niekoľko tisíc členov a naopak, niektoré doslova len niekoľko desiatok. Pri tých menších sa to negatívne prenáša na zarybňovanie rybárskych revíroch v ich obhospodarovaní. Je na škodu, keď hospodária na atraktívnych rybárskych revíroch a pre nedostatok financií do nich nie sú schopní zabezpečiť adekvátne množstvo kvalitných násad. Organizácie s nadmerným počtom členov vo vzťahu k rybárskym revírom, ktoré obhospodarujú naopak mávajú problémy s už spomínaným prerybňovaním. Skrátka, súčasný systém si vyžaduje správne nastavenie v zmysle poslania Slovenského rybárskeho zväzu - chrániť, chovať a loviť ryby.
Úlovok peknej šťuky. Z fotky jasne vyplýva, že táto už žiadnemu rybárovi radosť neurobí.
Kedy by k týmto zmenám mohlo reálne prísť?
Už sa tak malo stať dávnejšie, avšak SRZ sa tomu príliš nevenoval. Určite sa tým budeme zaoberať v tomto volebnom období.
Ďakujeme za rozhovor. Prajeme vám, aby ste úspešne napredovali v nastúpenom trende. O dianí nielen na Rade SRZ Žilina, ale aj v SRZ samotnom budeme našich čitateľov priebežne informovať.
Vyschnuté koryto rieky Rajčianka počas obdobia sucha v roku 2022.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
