Zdravím, priatelia! Rok 2024 je tu a s ním aj nová rybárska sezóna plná plánov a očakávaní. Táto zima bol naozaj slabá a krátka. Ani sa mi nesnívalo, že prvé kapry budem loviť hneď na začiatku januára. Vďaka vyšším teplotám a priaznivej situácii som začal svoju riečnu kampaň už vo februári.
nezadaný
06.05.2024 (5/2024)
0
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: MÁJ 2024
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 16
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 07.11.2024.
Jar je v podstate jediné obdobie, kedy sa venujem lovu riečnych kaprov. Ako mnohí, aj ja mám svoje obľúbené úseky rieky, kde sa snažím nájsť nejaké miesto na lov. Rovnako ako na stojacich vodách, aj na riekach sa nachádzajú „hotspoty“, ktoré produkujú viac záberov než iné miesta. Môžu to byť rôzne jamy, plytčiny alebo koryto. Presne týmto miestam som mal v pláne sa na jar venovať. Avšak informácie o prvých úlovkoch som od kamaráta získal už vo februári. Dlho ma nebolo treba prehovárať a o pár dní sme sa s Marekom dohodli na krátkej spoločnej vychádzke.
Zimný prieskum rieky
Voda bola vysoká a chladná, no aktivita rýb bola priam nadpriemerná. Sadli sme si pár metrov od seba, nech sa medzi nás nepostavia žiadni prívlačiari. Práve s nimi býva pri vode najviac komplikácií, pretože mnohí sú schopní sa postaviť k vášmu stojanu a prehadzovať cez vaše vlasce. Našťastie v ten deň nebol žiaden problém. Pre tento zimný prieskum rieky som zvolil na oba prúty atraktívne pop-up Mulbz s minimálnym kŕmením vo forme mikropeliet v PVA pančuške. Montáže leteli do vody a prvé zábery na seba nenechali dlho čakať. Takmer každú polhodinu sa ukázal v podberáku nejaký kaprík. Neboli to síce veľké ryby, ale vo februári si vyberať nemôžeme. Počasie bolo ideálne, akurát na tepláky a mikinu. Do 15. hodiny som mal na konte už 13 rýb, a tak sme to zbalili a spokojne šli ešte za svetla domov. V hlave som mal už myšlienku, že sa tu čoskoro vrátim, ale s úplne inou taktikou. Cítil som, že kde sa nachádzajú malé kapry, bude aj pár väčších. Už sa len treba na ne zamerať.
Hore niečo zafungovalo
Prišiel 1. marec a presne tento deň som chcel stráviť pri vode. Nie nadarmo sa hovorí: „Marec, poberaj sa k vode, starec.“ Poctivo som si na ráno o štvrtej nastavil budík, nech som pred šiestou v Michalovciach. Po príchode ma ešte čakala dlhšia prechádzka k vode s vecami na vytypované miesto. Na mieste sa nachádzal už jeden rybársky kolega, a tak som sa zložil o pár desiatok metrov nižšie. Stratégia bola jasná – pokúsiť sa spomedzi množstva malých kaprov a jalcov vyselektovať nejakého poriadneho „býka“. Pri vode som si doslova na kolene narýchlo naviazal dve selektívnejšie montáže s väčšou nástrahou na dlhšom vlase. Nič som nechcel nechať na náhodu a stavil som na osvedčený materiál. Háčiky Rigga CVR a obľúbený The Krill Active. K tomu len pár boilies na PVA páske a potichu čakať... Tam hore niečo zafungovalo a asi po dvoch hodinách dostávam prvý záber. Po krátkej zdolávačke mám v podberáku prvú rybu! Veruže mi môj plán vyšiel. Určite to mohla byť aj kombinácia náhody s kúskom šťastia. Čoskoro sa fotím s krásnym šupíkom a onedlho už pláva naspäť vo svojom domove. Uvidíme, čo sa bude diať ďalej...
Taktika mi vyšla
Na prút dávam novú montáž s nabrúseným CVR a čoskoro to letí do vody na to isté miesto. Onedlho prichádza ďalší záber, tentoraz od trochu menšieho kapra. Rýchlo prebrusujem háčik, k montáži pridávam pár boilies na PVA a opäť sa potichu vzďaľujem od prútov. Po hodine sa opäť ozval ten istý prút. Veľmi čudný záber, skôr ako od jalca. Po pridvihnutí prúta k sebe, pomaly priťahujem ťažkú váhu. Až pri brehu sa na mňa vynorilo masívne šupinaté telo. Trošku sa mi rozklepali kolená a kapor konečne začal klásť odpor. Dlho to netrvalo a bol v podberáku. Wau! Škoda, že kapor s takou obrovskou chvostovou plutvou dal taký slabý súboj. V teplejšej vode by to bolo určite zaujímavejšie. Na podložke sa kochám veľkým šupíkom a teším sa, že mi taktika vyšla. Po zdokumentovaní a ošetrení púšťam kapríka naspäť.
Maximálne spokojný s doterajším vývojom tejto krátkej rybačky si už len spokojne sedím pri nahodených prútoch. Do obeda ešte zdolávam dva menšie lysce a cítim, že je čas ísť. Voda mi dala až-až. Ako najlepší čas na lov sa ukázali ranné a obedné hodiny. Potom už aktivita utíchla. Poobede teda balím a vydávam sa na cestu domov. Už cestou splietam plány, kedy by som sa sem opäť vrátil.
Plán na dva dni...
Tretiu, relatívne úspešnú, výpravu som absolvoval druhý marcový týždeň. Počasie bolo veľmi premenlivé. Snažil som sa naplánovať aspoň dvojdňovú rybačku s priaznivejšími teplotami. Situácia sa však trochu zmenila. Veľká prikalená voda opadla. Rozhodne som sa neplánoval vzdať a plánoval som vybraný úsek rieky poriadne prechytať. Prvý deň bola aktivita rýb skvelá a od rána do večera som zdolal 12 rýb s výnimkou veľkých nenásytných jalcov. Dve rybky stáli za fotku. Zvyšok sa pohyboval v štandardnej veľkosti. Najväčšia aktivita bola opäť počas slnečných hodín. Večer som odpálený ľahol do bivaku a bol som úprimne rád, že sa nesmie v noci chytať. Pred spánkom som si nachystal ešte pár montáží a PVA na ráno. Vyspal som sa teda fakt dobre. Od polnoci začalo pršať a pršalo až do obeda. Tušil som, že kým nezasvieti slnko, záberu od kapra sa nedočkám. A veru to tak bolo. Po dvoch jalcoch som to zabalil. Cítil som, že to nebude mať zmysel.
Rieky sú nevyspytateľné
O týždeň som to šiel s malou dušičkou skúsiť ešte raz, ale opäť to bol boj s jalcami a malými kapríkmi. Už mi nepomáhali ani selektívnejšie montáže. Veľké ryby jednoducho z toho úseku zmizli. Zhodnotil som, že zrejme nemá zmysel sa trápiť s malými rybami a môžem byť rád aspoň za pár krásnych rýb, ktoré sa mi podarili v chladnej vode. Aj podľa informácií od kamarátov, ktorí to boli po mne ešte párkrát skúsiť, daný úsek rieky úplne „ohluchol“. Preto je na čase sa presunúť na iné miesta a ryby aktívne vyhľadávať. Niekde predsa byť musia. Rieky sú naozaj nevyspytateľné a každý deň je iný. To pravé obdobie riečnych kaprov ešte len prichádza s otepľujúcou sa vodou a veľmi rád sa im povenujem. Ale o tom niekedy nabudúce...
Martin BIRKNER