Raz je mojím cieľom Váh pod Bešeňovou s očakávaním veľkých pstruhov, inokedy moja domáca Rajčianka či Varínka. Len keď to prietoky v riekach nedovolia, končíme na tzv. vyrovnávačke v Bešeňovej, na Dedinkách (Palcmanskej Maši) alebo v krásnom prostredí nádrže Čierny Váh.
nezadaný
06.05.2024 (5/2024)
0
info
Kategória: Muškárenie
Vyšiel v čísle: MÁJ 2024
Počet strán v magazíne: 6
Od strany: 20
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 07.11.2024.
N a našich najkrajších úsekoch riek, popri love pstruhov, mal som možnosť veľakrát zaregistrovať tmavé tiene rýb naozaj pekných veľkostí, niekedy aj cez 45 cm. No neboli to pstruhy – išlo o krásne, majestátne a neuveriteľne sfarbené jedince lipňa tymiánového v neresovom šate.
Jedinečné prírodné divadlo
Tieto ryby nevedia, že sme si rieku rozdelili na tzv. pstruhové a lipňové vody. Hľadajú tie najvyhovujúcejšie miesta pre svoj neres a samce zvádzajú medzi sebou boje o najlepšie pozície. Často sa mi stalo, že stretnem rybárov na začiatku sezóny, ako sa pri honbe za pekným pstruhom snažia čo najrýchlejšie preloviť tzv. dobré miesta, celé prebrodiť v snahe o čo najlepší hod a rýchlo sa posunúť na ďalšie. Zabúdajú na tieto neresiská, neuvedomujú si, že lipňov je čoraz menej a menej a taktiež lokalít s ich prirodzeným neresom. Pre mňa je toto jedno z najkrajších „divadiel“, ktoré nám príroda na riekach ponúka. Áno, musím spomenúť, že aj jarný neres hlavátky podunajskej a jesenný neres pstruha potočného k takýmto úchvatným prírodným divadlám patria, no zmena sfarbenia samca lipňa a až neuveriteľné dúhové zmeny na jeho chrbtovej plutve sú nezameniteľné a pre mňa jedinečné.
Ohrozený druh
Po otvorení pstruhovej sezóny, po niekoľkých našich výpravách za pstruhmi si ani neuvedomíme, ako tých pár týždňov ubehlo a je tu otvorenie lipňových vôd. Očakávania sú vždy veľké, všetky úseky riek, teda pstruhové (od 16. 4.) aj lipňové (od 1. júna) sú lovné. No musím opäť pripomenúť, že za posledných pár rokov je lipňov čoraz menej. Viem, že to, že ich je menej, veľa z vás vie, že sme si to mnohí pri vode všimli, že tých nasucho z hladiny zbierajúcich lipňov všade ubudlo. A nejde len o tie rekordné jedince cez bájnych 50 cm, ale aj kedysi bežné 40 cm ryby. Nejde o zmenu za posledný rok či dva, či tri. Túto zmenu môžem osobne vyhodnotiť za posledných päť až desať rokov. Je na mieste povedať, v tzv. ochranárskej terminológii, že tento druh je ohrozený a v blízkej budúcnosti mu hrozí vyhynutie. Tak ako vydre, volavke či chránenému kormoránovi, ale tento problém nechám radšej Jarovi a Rišovi...
Lipňové staré dobré časy
Ja osobne muškárim už skoro 40 rokov a môžem napísať, že lokalít, kde s istotou ešte aj dnes nájdem jedince lipňov cez 40 cm a možno zopár cez 50 cm, je už len pár. A tých zopár nemyslím len u nás na Slovensku, ale celkovo v Európe. Keď si spomeniem na Oravu pred desiatimi a viac rokmi, ako sme mohli nad Krivou na pláni sledovať podvečerný zber podeniek lipňami z hladiny, alebo rekordné lipne z Váhu, hrubé, v perfektnej kondícii, mnohé väčšie než 50 cm. Spomeniem si aj na Rajčianku, ako na jednu z najlepších lipňových vôd na Slovensku, kde nebol problém uloviť niekoľko desiatok lipňov a zopár aj cez 40 cm (samozrejme, potom pustiť). Teraz musím priznať, že mi z Oravy, Rajčianky aj z Váhu zostávajú už len – tie staré spomienky.
Ale aby som bol aj trochu pozitívny. Treba uznať jedno, že chlapcom hospodárom sa na hornom Hrone ešte aj dnes darí populáciu lipňa udržať na veľmi dobre úrovni. Taktiež rieka Revúca a spodný úsek Turca a horná Orava sa čoraz viac zlepšujú a mali by sme sa poďakovať nielen hospodárom, ale aj miestnym zanieteným rybárom.
Stavy v stredoeurópskych vodách
Aby sme si nemysleli, že problém s lipňom máme len u nás na Slovensku... Pozrime sa hneď vedľa do Česka, kde miest s akou-takou populáciou lipňa je už len pár. Tieto lokality radšej nespomeniem, lebo kamaráti z Čiech by mi to mohli potom vytknúť. Zato Slovinsko navštevujeme pri našich potulkách za rybami asi častejšie ako Česko. No aj tu pri rozhovoroch s domácimi zisťujem, že stavy lipňov klesajú.
Tak ako sme začali pred dvadsiatimi rokmi chodiť na rieku Sáva Bohinjka či veľkú Sávu, alebo na druhej strane Triglavu na rieky Soča, Idrijca a Tolminka za veľkými zlatožlto sfarbenými lipňami s niekoľkými až oranžovými bodkami na bokoch (občas ulovíme podobné doma na Belej).
Asi najväčšieho lipňa (okolo 60 cm) som mal pred rokom na Idrijci, keď sa mi nepodarilo zdolať ho do podberáka, no zostalo mi pár minút zo zdolávania na GoPro. Každá rybka, lipeň nad 50 cm je aj tu považovaná za trofejnú, a tak ako u nás, aj oni domáci sú radi, keď muškári zdolajú zopár jedincov nad 40 cm. Tak teraz aj tam v Slovinsku majú evidentne menej a menej lipňov.
V minulom roku som objavil zopár pre mňa nových lokalít s lipňami aj v Rakúsku. Asi najviac ma fascinovala ich populácia na rieke Ybbs. Na jeseň skutočne neopísateľná rybačka na sucho s lipňami okolo 50 cm v krištáľovo čistej vode – to vo vás zanechá pocit, že sa sem musíte opäť vrátiť. Ďalšie výborné rieky sú Goiserern Traun, Steyr alebo Mura.
Kráľovské lipne zo strednej Ázie
V posledných rokoch som mal možnosť navštíviť aj Mongolsko. Loviť tam muškárením nielen tajmeny, lenoky, ale aj lipne, bol pre mňa nezabudnuteľný zážitok. Ako je táto krajina obrovská, tak aj druhové zastúpenie lipňa je v Mongolsku násobné. Jedince lipňa mongolského (aj nad 70 cm), lipňa jenisejského, bajkalského, krátkoplutvého a určite aj ďalších druhov, tu vynikajú nielen veľkosťou a tvarom tela, ale aj sfarbením a dĺžkou chrbtovej plutvy. Presne podľa tejto plutvy mi lipeň pripomína tak trochu kráľa a jeho kráľovskú korunu. Preto som cesty za ním nazval hľadaním kráľa lipňov. Ak by som to mal celé zhrnúť, tak mi nejde len o jeho celkovú dĺžku tela či hmotnosť, ale o akýsi celkový vzhľad, jeho silu, majestátnosť a tiež krásu chrbtovej plutvy. Objaviť takúto rybu, ako zbiera hmyz z hladiny, preľstiť ju vlastnou napodobeninou, to je presne to nutkanie, ktoré nás muškárov ťahá buď na nové miesta, alebo sa opäť vrátiť domov a hľadať ich na osvedčených starých miestach.
Doma je len doma!
Áno, lipne z Mongolska sú skutočne veľké, silné aj nádherne sfarbené, s mohutnými plutvami, aby prežili v ešte nespútaných prudkých tokoch tejto krajiny. Avšak za tie dlhé rybárske roky a mnohé výpravy po svete si aj tak budem pamätať najkrajšie ryby ulovené doma... Môjho rekordného lipňa 53 cm z Váhu v Liptovskom Mikuláši, Jarovu päťdesiatku z Ružomberka či Igorovho 57 cm lipňa z Váhu v Ivachnovej.
Ako zastaviť úbytok lipňov
Neviem s určitosťou povedať, čo spôsobilo celkový úbytok populácií lipňa. Bude to asi súhrn viacerých na lipňa negatívne pôsobiacich faktorov. Trochu rozdielne boli roky na Orave, kde sa po náletoch kormoránov v zime už nepodarilo stav populácií vrátiť späť ani intenzívnym zarybňovaním. Iné faktory musia vplývať na stavy lipňov napríklad na Rajčianke, kde sme nálety kormoránov nemali.
Opatrenia sú teoreticky jasné
Asi by bolo dobré znovu oživiť závery z konferencie „Súčasnosť a perspektíva lipňa tymiánového“ z roku 2018, organizovanej Radou SRZ. V jej záveroch sa uvádza, že je potrebné presadiť viaceré opatrenia na ochranu lipňa, ako napríklad upraviť lovné miery a tým chrániť generačné stáda lipňa. Taktiež znížiť denný limit privlastnených lipňov a zvýšiť ochranu neresísk lipňa, a tak podporiť ich prirodzenú reprodukciu. V oblasti odchovu sa odporúčalo zabezpečiť dostatok kvalitnej násady lipňa, preferovať prírodné prostredie a násady z lokálnych liahní v rámci jednotlivých povodí. Pri zarybňovaní násadami zarybňovať všetkými vekovými kategóriami a prispôsobovať násadu miestnym podmienkam s cieľom čo najväčšej adaptability mlade lipňa na nové prostredie. Odporučilo sa tiež na vhodných úsekoch rybárskych revírov vyhlasovať „chránené rybárske oblasti“ a „neresiská a zimoviská“ a tiež podporovať vznik úsekov s režimom „chyť a pusť“.
Mohli by sme povedať, že niektoré z týchto opatrení už jednotlivé organizačné zložky prijali. No z oblasti opatrení, ktoré musí užívateľ riešiť v spolupráci s ostatnými štátnymi inštitúciami – ako napr. bolo odporučené „v spolupráci s kompetentnými vyvinúť snahu o cielenú reguláciu rybožravých predátorov na lokalitách s výskytom pôvodných druhov rýb“ – sa toho veľa nepodarilo. Skôr môžeme vidieť ďalšie kŕdle čajok morských na mnohých pstruhových a lipňových úsekoch alebo čoraz viac a viac potápačov veľkých hlavne v úsekoch pod priehradnými múrmi, o vydrách už ani nehovorím...
Odporúčalo sa tiež zefektívniť spoluprácu so správcami vodných tokov a podporovať myšlienky komplexnej revitalizácie poškodených úsekov vodných tokov, ako aj tvorbu umelých neresísk a podporovať opatrenia na spriechodňovanie migračných bariér.
Treba urobiť niečo viac
Opatrení bolo prijatých viac, no za tých päť rokov od konferencie, ktoré ubehli ako voda, sa stav populácií lipňa nezlepšil, a to určite stojí za ďalšie zamyslenie.
Peter BIENEK
PrihlásenieRegistrácia 
