Aj keď sa venujem hlavne lovu dravých rýb na prívlač, občas sa stane, že zabŕdnem aj do kapráriny a idem si posedieť na brehy jazera či mŕtveho ramena rieky, kde vždy nájdem svoj pokoj a možnosť zregenerovať jednak telo a jednak ducha.
nezadaný
06.05.2024 (5/2024)
0
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: MÁJ 2024
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 26
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 07.11.2024.
Výber výstroja
Keďže sa nepovažujem za kaprára, tak nemám ani toľko – pre mňa veľakrát prebytočného – vybavenia. Volím klasiku a rýchly lov, to jest „čo si nabalíš, to si odnesieš“, lebo v jednoduchosti je krása. V mojom ponímaní sú to dva komplety pozostávajúce z dvoch prútov strednej dĺžky a gramáže, s navijakmi so silonmi 0,28 mm, stojan na prúty, podberák, nejaká tá bižutéria potrebná na lov a vedro s nástrahami. V prípade lovu kaprov to vedro predstavuje nejaké tie gule, o ktorých som presvedčený, že sú to tie správne nástrahy a celkom samozrejme mi dopomôžu ku krásnym jazdám od kaprích bojovníkov. Občas si vezmem aj kreslo, veď pohodlie si treba vedieť čo najviac užiť a čas pri vode si vychutnať v maximálnej možnej miere.
Nástrahy sú dôležité
Nástrahy používam väčšinou menšie, aspoň zo začiatku roka, a to klasického priemeru 20 mm. V čase horúcich letných dní a vyššej žravosti plynule prechádzam na priemery 24 až 30 mm, poprípade ich kombinácie. V letnom období sa mi osvedčili skôr tie veľké kalibre. Okrem samotného boilies zvyknem namiesto sypania partiklu využívať aj silu rybacích kŕmnych peliet do PVA pod háčik, tzv. halibut peliet ako vnadenie. Už viackrát sa mi osvedčili pri love kaprov, keďže nie som zástancom masívneho vnadenia a vábenia množstva bielych rýb a falošných záberov na kukuricu, repku a podobné zrnoviny... Za ten čas, ktorý venujem lovu kaprov, najviac ma oslovili pikantné či iné mäsové príchute, po našom povedané – riadne smrady... Aj keď veľa kaprárov má toho odskúšaného podstatne viac, od mäsa cez korenia či ovocie až po všemožné exotické príchute, ja sa snažím zostať pri mojich osvedčených príchutiach, prípadne urobím minimálne zmeny. Zatiaľ ma v štychu nenechali a ryba sa dostavila, hoci aj nie práve kapitálnych rozmerov.
Ryby mám rád...
Poteší ma každá ryba, ale beriem ju ako bonus pri tom relaxe, ktorý pravidelne pri vode zažívam. Aj keď nie som ortodoxným zástancom lovu chyť a pusť, rybu si občas doprajem a vezmem si ju, ale oslovila ma horná miera rýb, vďaka ktorej si aj ja nekaprár môžem chytiť kapra väčších rozmerov na zväzovej či miestnej vode miestnej organizácie. Myslím si, že to obohacuje naše vody a robí radosť aj ďalším športovým rybárom, nevysedávajúcim na brehu vôd kvôli mrazeniu a obohacovaniu sa rybími zásobami, lebo „povolenie je drahé a mne sa to musí vrátiť...“, „veľa som do toho investoval...“, ako občas počuť vyjadrenia hlavne od starších rybárov – česť výnimkám, samozrejme.
Najviac by ma však potešilo, keby sme nepozerali len jedným smerom a neuprednostňovali len kapry, ale aby sme sa zaujímali aj o naše pôvodné druhy dravých rýb, akými sú trebárs ostriež, šťuka, zubáč či naša najväčšia sladkovodná ryba – sumec. Takisto si zaslúžia rovnaký meter ako kapor, tiež majú nárok ukázať sa vo svojej maximálnej, kapitálnej veľkosti a tiež by potešili nejedného športového rybára, a to všade, na celom území nášho Slovenského rybárskeho zväzu. To sa týka aj zarybňovania nimi.
Petrov zdar a veľa krásnych chvíľ a zážitkov pri vode prajem všetkým!
Miro MUCHA