Keď som bol malý, od štyroch rokov som chodil s dedom na ryby. Vďaka nezabudnuteľným zážitkom som si rybárčenie a prírodu ihneď zamiloval a dnes je to môj krásny koníček aj životný štýl. Hovoril som si, že by som aj ja rád ukázal nádheru tohto športu svojim potomkom a myslím, že sa mi to podarilo.
nezadaný
06.05.2024 (5/2024)
0
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: MÁJ 2024
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 30
Článok si môžeš prečítať zadarmo.
Už dnes vo svojich šiestich rokoch je môj syn Šimon do rýb rovnaký blázon ako ja, ak nie ešte väčší...!
Môj dvojročný parťák
Šímu som prvýkrát vzal na ryby, keď mal asi dva roky. Aj keď to ešte úplne nechápal, už som videl, ako sa mu v prírode páči a každú rybu si chcel pohladiť. Aby sa na rybách neustále niečo dialo, tak sme zo začiatku chodili spolu len na feeder, pri ktorom je o zábavu postarané stále. Chytanie bielej ryby a kaprov je zábava a deti to najviac ocenia. Ako však malý rástol, tak som skúšal trochu pritvrdiť a vzal ho na našu prvú spoločnú výpravu pod stan. Videl som na ňom nadšenie z nového dobrodružstva a hneď mi bolo jasné, že ryby miluje. Myslím, že rybárčenie nie je len o úlovkoch, ale aj o splynutí s prírodou a hlavne sa naučiť, ako sa k prírode správať. Po niekoľkých neúspešných dňoch sa dostavili prvé zábery a my sme sa radovali z veľkých kaprov, lieňov, plotíc i pleskáčov. Kaprárina, feeder aj plávaná sú super začiatok, ale cítil som, že je načase zase skúsiť zmenu a ukázať mu tiež, aké to je zapriahnuť aj dravú rybu.
Zážitky na celý život
Hoci už po troch rokoch vedel celkom slušne nahodiť s prívlačovým prútom, predsa som chcel, aby mal rovnaké zážitky ako ja v mojom detstve, a preto sme vyrazili s jedným prútikom, „kačenou“ a pár rybičkami skúsiť šťastie okolo rybníka. Netrvalo dlho a Šíma si zdolal svoju prvú rybu so zubami. Bojovná „kudla“ v ňom zanechala množstvo emócií a hneď bolo jasné, čo ho bude baviť najviac. Samozrejme, to bol aj môj cieľ, aby ho chytanie dravcov bavilo raz rovnako ako mňa, a to sa myslím podarilo!
Šťuka je moja najobľúbenejšia ryba, ale máme aj veľa ďalších krásnych rýb, čo bolo potrebné malému ukázať, preto sme vyrazili aj na zubáče, ostrieže alebo napríklad bolene. Tešilo ma, že má radosť z každého úlovku a bolo úplne jedno, či je to metrová ryba alebo napríklad plotička na červíka. Snažil som sa mu ukázať, že ryby aj iné zvieratá si treba vážiť a správať sa k nim šetrne. Asi úplne najviac to pochopil, keď zapriahol svoju prvú mrenu, a to hneď životnú cez 70 cm. Po niekoľkominútovom súboji v silnom prúde, keď mu ryba nedala ani meter zadarmo a ja som ho musel držať, aby ho neutopila, si myslím, že si naozaj uvedomil, ako každé zviera bojuje o svoj život a za to si zaslúži slobodu. Verím, že tento zážitok bude mať do konca života rovnako ako ja.
Na člne je to niečo iné!
Po tejto ťažkej skúške bolo načase ukázať, aké to je chytať z člna. Mať deti na člne a udržať ich pozornosť nie je vždy úplne ľahké, ale nejako sme sa s tým popasovali. Keď nebrali ryby, tak som Šímu nechal napríklad triediť krabičky s nástrahami. Bolo však dôležité vždy ho zabaviť. Niekedy sme išli po hodine domov a niekedy zase vydržal celý deň. Ale keď sa podarila ryba, vždy to bola super odmena a radosť bola obrovská. Šíma zistil, že prívlač nie je nič ľahké, ale dostať kopanec od zubáča je zase niečo nezabudnuteľné. Keď mal za sebou veľa hodín s prívlačovým prútom a už celkom solídne dokázal vodiť aj rôzne nástrahy, mal som veľkú radosť, že všetka tá snaha nebola márna a jeho zlepšovanie s občasným úspechom to len dokazovalo!
Robím všetko správne?
V minulom roku sme spolu prvýkrát vyrazili cez noc na sumce, a to bola ďalšia neskutočná výprava. Počas jednej noci a rána sa nám podarilo niekoľko parádnych sumcov a malý poznal, aká dokáže byť ryba naozaj silná. Sumce nás veľmi bavili a ich aktívny lov s vábničkou sme si užili obaja na maximum. Uvedomil som si, že máme krásne spoločné zážitky a Šimon už má za sebou aj veľké ryby, o ktorých sa mne v jeho rokoch ani nesnívalo. Avšak, je to dobre? Došlo mi, že je potrebné trochu spomaliť a nepreháňať to. Stále je to ešte dieťa a na rekordné ryby má celý život pred sebou! Nerád by som, aby mi napríklad v pätnástich rokoch povedal, že už ho to nebaví a nemá čo ďalej chytať.
Trochu rybárskej teórie
Vrátili sme sa preto zase o krok späť a začali spolu chodiť na menšie ryby a začali si ukazovať skôr to, ako ryby hľadať a ako na ne zacieliť. Naučili sme sa ľahké uzly, ako naviazať háčiky, plaváky, karabínky a pripraviť napríklad správne kŕmenie. So správnym prístupom je aj toto zábavné, a pritom je to veľmi dôležitá časť rybačky!
Šťuka pre radosť
Za jeho snahu a výdrž sme tento rok v zime niekoľkokrát spolu vyrazili chytať na dierky. Bola to ďalšia náročná skúška, ktorú zvládol na jednotku. Rybárčiť v mínusových teplotách celý deň mnohokrát nezvládne ani dospelý a ja som bol rád, že jeho nadšenie bolo väčšie ako únava a mrznutie. Odmenou za to bolo niekoľko krásnych šťúk a sivoňov amerických. Čerešničkou na torte bola metrová šťuka, ktorá nám obom urobila obrovskú radosť!
Očakávanie jari
Rybolov je nádherná záľuba a ja mám to šťastie, že ju môžem prežívať so svojou rodinou a synom. Verím, že mi raz moju snahu a nadšenie vráti a odovzdá napríklad aj svojim deťom. Od tohto roku má prvýkrát rybárske papiere a už sa nemôžeme dočkať jari, keď sa začne príroda prebúdzať a my zase vyrazíme s feedrom na pleskáče a plotice.
Miroslav VOJTEK, otec 6-ročného Šimona
PrihlásenieRegistrácia 
