Priznávam, trochu uletený názov pre článok v rybárskom časopise. Pripomína mi rozprávky, ktoré deťom čítam pred spaním. Tento príbeh však nebude rozprávka.
Bude to príbeh a zamyslenie sa nad osudom jednej ryby, nad tým, či má zmysel loviť ryby systémom chyť a pusť, nad
podstatou moderného rybárčenia.
nezadaný
06.05.2024 (5/2024)
0
info
Kategória: Feeder
Vyšiel v čísle: MÁJ 2024
Počet strán v magazíne: 5
Od strany: 38
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 07.11.2024.
Každý máme svoj obľúbený revír. Vodu, kam radi chodíme. Či už z dôvodu kvalitného zarybnenia, príjemného prostredia alebo preto, lebo sme na tom či onom revíri prežili niečo pekné. Aj ja mám takúto „srdcovku“. Venoval som sa jej už v predchádzajúcich článkoch, preto len v krátkosti zhrniem, o čo ide...
„Moje“ štrkovisko blízko Váhu
Na ryby chodím rád. Rád ich lovím, a to nielen na začiatku sezóny, keď je to o niečo jednoduchšie z pohľadu zarybnenia, ale aj počas celého roka. Vieme, ako to chodí. Násadové ryby sa pomerne rýchle „míňajú“ a potom je rybačka trochu zložitejšia. Loviť ryby tam, kde je ich málo, nie je med lízať, a preto svoju pozornosť upriamujem na revíry s režimom chyť a pusť. Nerád sa pozerám na to, ako pekné ryby s potenciálom končia inde ako vo vode. V našej organizácii takýto revír máme. Pred niekoľkými rokmi vedenie miestnej organizácie, ktorej som členom už viac ako tridsať rokov, „obetovalo“ malé štrkovisko v záujme uspokojenia menšiny vyznávajúcej tento rybolovný štýl. Niežeby sme nemali na výber aj iné revíry, ale rozhodlo sa tak, ako sa rozhodlo. Toto štrkovisko je blízko rieky Váh. Pri vysokej vode ho rieka pravidelne vyplaví. Niektoré ryby zoberie, iné „posunie“ na štrkoviská nižšie po prúde. Povedali by ste si: žiadny problém. Veď predsa nie je zložité pri každoročnom zarybňovaní zopár rýb nasadiť aj sem. Nie je to však pravidlom. Občas organizácia zopár kaprov „uvoľní“ aj pre tento revír, ale sú to ryby doslova za tri koše. Veľkostne nespĺňajú účel revíru chyť a pusť, o kvalite ani nehovorím. Ale niečo sa ujde aj sem.
Komplikácie mi vyhovujú
Ďalší problém je prístup. To, že tento revír je od mesta, kde väčšina členov žije, vzdialený pätnásť kilometrov, je jedna vec. Ďalšia je prístup k tomuto štrkovisku. Opäť by ste si povedali, že žiadny problém. Sú tu predsa brigády a organizácia, ktorá disponuje členskou základňou mierne nad tisíc rybárov predsa nemôže mať problém raz za čas upraviť brehy a prístup k tomuto revíru. Opäť platí, že sa tak nedeje. Brigády sú zvyčajne o niečom inom, ale tomuto sa dnes nechcem venovať...
Výhodou v nevýhodách je, že z uvedených dôvodov tento revír navštevuje pomerne málo rybárov. A presne takéto miesta mi vyhovujú. Zároveň, čím náročnejšie podmienky, tým skôr mám možnosť otestovať naše produkty. Ak fungujú na miestach, kde je málo rýb, kde ryby nie sú zvyknuté na rybárov a ich krmivá, tam, kde sú podmienky doslova extrémne, potom fungujú aj inde.
Vždy čakám na záber od neho...
Navštevujem tento revír pravidelne. Aj v čase, keď ešte nebol v režime chyť a pusť som sem chodil rád. Je to pre mňa zvláštne miesto. Prežil som tu svoje najkrajšie rybárske zážitky. Nachytal som tu svoje najkrajšie ryby. Najmä nádherne sfarbené lysce ma doslova fascinujú a vždy potešia. Občas som tu prežil aj sklamania. Navždy si zapamätám, ako som v zime stratil svadobnú obrúčku. Hľadal som ju v chladnom počasí a v daždi niekoľko hodín. Domov som sa vrátil smutný a sklamanie, ktoré som prežil, som dlho oplakával. Inokedy som tak nešťastne zapadol s autom, že ma museli ťahať pomocou lana. Odniesli si to preliačené dvere. Napriek tomu som na toto miesto nezanevrel a vždy sa rád vraciam. Každý rok na začiatku sezóny, keď opadne voda, čakám na záber od neho... Od ryby, ktorú už dôverne poznám. Vždy, keď voda stúpne, myslím na to, či zostane alebo odpláva. Stretnutie s ním mi vždy poriadne rozbúcha srdce.
Dnes som s rybačkou nepočítal
Mám rád výzvy, ale s pribúdajúcimi šedinami uprednostňujem skôr pohodové rybačky. Občas sa však vo mne prebudia chute na extrém. V prvej polovici marca som cestoval okolo tohto štrkoviska. Bolo ráno a ja som išiel na obchodné stretnutie. Mal som dostatok času, a tak som sa tu zastavil. Voda klesala a jedno jediné miesto bolo
ako-tak chytateľné. Popadané stromy od vyčíňania bobra komplikovali situáciu, ale chytať by sa dalo. Pri návrate zo stretnutia som sem akosi automaticky zabočil. V aute som mal svoju výbavu z minulej vychádzky. Obul som si čižmy. Všade bolo šmykľavé blato, počasie nič moc. Silný vietor a ochladenie mi veľké šance nedávali. Príjemné teploty predchádzajúcich dní vystriedala zima. Vlastne zima ani nie, počasie sa len priblížilo dátumu v kalendári. Auto som tentoraz nechal na ceste. S rešpektom, ale aj s ohľadom na to, čo sa stalo naposledy. Veci som na dvakrát odniesol. Pripravil som si drobné peletky a zalial som si ich len vodou. Bol by lepší method mix, ale ten zostal doma. Nepočítal som s tým, že dnes skončím na rybách. Kým mi peletky ideálne zmäkli, rozbalil som si prúty. Stojan som umiestnil medzi popadané stromy a nahodil som...
Rybárske jarné radosti
Začal som teda čistiť lovné miesto. Konáre, ba dokonca dva stromy sa mi podarilo vytiahnuť z vody. Veď čo keby náhodou zavadzali pri zdolávaní. Párkrát som skoro spadol, lebo terén bol naozaj klzký. Počas ťahania posledného konára z vody sa mi roztočila cievka navijaka. Na druhom konci prúta bol pekný pleskáč. Do dvoch kilogramov mu veľa nechýbalo. Potešil ma. Nasledoval ďalší a ďalší. Vďačná ryba rozbiehajúcej sa sezóny. Inokedy by mi prekážal, teraz potešil. Razantné zábery od týchto statných jarných bojovníkov vystriedalo jemné potrasenie špičky mojich feedrových prútov. Jemne som zasekol. Prvý kapor bol onedlho na brehu. Rýchla fotka a už nahadzujem na rovnaké miesto. Method feedrové krmítko naplnené peletkami, pod háčikom sedemmilimetrová popka, na jednom prúte biela, na druhom oranžová. To celé posilnené fluo gélom. Príchuť cesnak dnes fungovala.
Mesiačik žije!
Na ďalší záber som nemusel dlho čakať. Opäť kapor. Zdalo sa, že som ich našiel. Počas zdolávania tejto ryby sa mi cievka navijaka opäť roztočila. Omnoho razantnejšie ako predtým. To dávalo tušiť, že ide o krajšiu rybu. Súboj s ňou som si naplno užil až pri brehu. Ryba dokonale poznajúca každý konárik vo vode mi dala zabrať. Musel som s ňou manévrovať raz doľava, potom doprava. Na jej bezpečné zdolávanie som mal len niekoľkometrový priestor. Tu som využil skúsenosti z mnohých absolvovaných pretekov, keď sme lovili viacerí pretekári len pár metrov od seba. Konáre vo vode aj nad vodou mi robili starosti. A vtom som ho zazrel. Mesiačik! Kolená sa mi roztriasli, napätie by sa dalo krájať. Ani neviem prečo, vyventiloval som sa tým, že som skríkol krátke „žije“. Netúžil som po ničom inom, ako opäť si ho podržať nad vaničkou a znovu sa s ním vyfotografovať. Nakoniec sa všetko podarilo a ja som bol zaplavený radosťou.
Jednoducho legenda...
Pre mňa je táto ryba legendou. Prvýkrát som ju ulovil v roku 2020. Odvtedy ju lovím pravidelne, chutí jej. V roku 2023 som sa s ňou stretol niekoľkokrát, dokonca som ju ulovil aj dvakrát v priebehu víkendu. Má typické znamenie na jednej strane tela – šupinu v tvare mesiaca, preto jej hovorím Mesiačik. Tento pekný lysec už zrejme nepriberá. Jeho hmotnosť sa pohybuje okolo desať kilogramov. Zďaleka nepatrí medzi moje najväčšie úlovky. Na svojich method feedrových prútoch som už viackrát mal ryby aj dvakrát také ťažké. Ale on je jednoducho legenda.
Chyť a pusť má zmysel
Potešilo ma, že žije. Že si opäť vybral moje nástrahy. Že neodplával pri nedávnej povodni, vyhýbal sa neporiadnym rybárom aj pytliakom. A opäť ma utvrdil v tom, že štýl, ktorý preferujem, má zmysel. Chyť a pusť. Len ryby, ktoré pustím, môžem znova chytiť. Zamýšľam sa nad tým, ako by to bolo fajn, keby takýchto revírov bolo viac. Nie je to nič zložité. Veľakrát ľudia, ktorí o tom rozhodujú, hľadajú desiatky dôvodov, ako a prečo sa to nedá, ale nenájdu jeden jediný, ako to urobiť.
Dnes som sa vrátil domov s hlavou hore. Tentoraz štrkovisko nebralo, ale dávalo. Prežil som len pár hodín pri vode, ale pocit, ktorý sa mi zapísal do srdca, mi vydrží niekoľko rokov. Milujem toto miesto. Pre všetko dobré aj zlé, čo som tu prežil. Mesiačik žije a ja verím, že ešte dlho žiť bude. Dávaj na seba pozor, kamarát!
Marián VRBA
Method Feeder Fans
PrihlásenieRegistrácia 
