Jarný mesiac apríl je sviatkom všetkých priaznivcov a milovníkov lovu pstruhov. Práve v tomto mesiaci sa nám konečne otvárajú brány pstruhových revírov a môžeme opäť zažívať vzrušujúce chvíle pri love tejto bojovnej a opatrnej ryby. Za ostatné roky však počty týchto lososovitých rýb majú stále klesajúcu tendenciu.
nezadaný
06.05.2024 (5/2024)
0
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: MÁJ 2024
Počet strán v magazíne: 5
Od strany: 86
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 07.11.2024.
Na Slovensku je možno situácia o niečo lepšia ako u nás v Českej republike, ale aj tu našich kolegov trápia stále sa zvyšujúce počty rybožravých predátorov, ktoré v kombinácii s úbytkom vody a nedostatkom prirodzených úkrytov pre ryby, spôsobenými reguláciami tokov, negatívne ovplyvňujú prirodzené populácie týchto rýb. Ak budeme celkom úprimní, na mnohých tokoch už pôvodné populácie rýb úplne vymizli. Veľa potokov, riečok a riek je preto buď jednoducho bez rýb, alebo sú úplne závislé od umelého dosadzovania. Väčšinou ide o pstruhy dúhové, ale stále častejšie sa stretávam aj s vysadeným pstruhom potočným, ktorý sa u nás nazýva „kolowrat“. Uloviť potom tieto čerstvo nasadené kusy nie je nijakým veľkým umením a títo „nasaďáci“ vďačne skáču takmer po všetkom, čo sa pod vodou hýbe. Aspoň prvých pár dní, keď sa väčšina rýb odloví a tie, ktoré majú to šťastie, že sú pustené späť alebo sa z háčika vyklepú, sú každý ďalší deň viac a viac opatrnejšie.
Ľahšia či ťažšia cesta?
Rybári, ktorí v apríli začínajú sezónu lovu pstruhov sa tak pri súčasnom stave delia na dva tábory. V prvom tábore sú tí, ktorí cielene jazdia na miesta, kde sa pstruhy vysádzajú, aby si prvé dni zachytali a odniesli si od vody aj nejakú tú rybu. Na druhej strane je potom úplne opačná sorta rybárov, ktorým lov čerstvo nasadených rýb nič nehovorí a nemá pre nich tento druh rybolovu žiadnu zážitkovú hodnotu. Týmto preľudneným a často prerybneným miestam sa vyhýbajú a radšej sa vydajú na revíry, kde za celý deň nestretnú živú dušu. Ich cieľom je lov divokých a opatrných pstruhov. Často sa síce z takej dobrodružnej výpravy vracajú naprázdno, ale napriek tomu v ich duši svieti svetielko o niečo jasnejšie ako počas šedivých zimných dní.
Nepreberná paleta nástrah
Avšak, či už sa vydáte na svoju prvú tohtoročnú výpravu do miest úplne zabudnutých alebo tam, kde sa rybári striedajú ako na bežiacom páse, cieľ máme všetci rovnaký. Tým je uloviť pstruha. Predsa len je potom deň o niečo veselší, keď sa vraciame od vody s pocitom prvej pustenej ryby a s nádejou, že v riekach stále ešte plávajú pstruhy. Na to, aby sme ryby oklamali nám dnes slúži nepreberné množstvo druhov, typov a v neposlednom rade farieb nástrah. Pri muškárení máme k dispozícii širokú paletu mušiek mokrých či suchých všemožných veľkostí a farebných vyhotovení. Najúčinnejšie býva zo začiatku sezóny tzv. nymfovanie, keď je muška často zaťažená tungstenovou guľôčkou a je vedená v blízkosti dna, kde sa v chladnej jarnej vode držia aj ryby.
Čo použiť pri prívlači?
Napriek tomu by som sa v tomto príspevku chcel venovať hlavne prívlači. V apríli býva voda na väčšine tokoch ešte pomerne studená a tiež množstvo vody pretekajúcej riekami je nadštandardné oproti letným mesiacom. Preto aj prívlač býva zo začiatku sezóny účinnejšia. Pri prívlači môžeme skúšať rotačné blinkre, voblery, pričom niektoré sú na nerozoznanie od živej rybky a ich vzhľad pripomína skôr malé umelecké dielo. Ďalej sú tu plandavky, ktoré si v posledných rokoch získali u mnohých rybárov veľké sympatie. Tieto nástrahy sa medzi vláčkarmi označujú ako tvrdé. Na úplne opačnej strane sú potom tzv. mäkké nástrahy, kde môžeme zaradiť predovšetkým nástrahy vyrobené z gumy. Tento typ nástrah takisto v poslednom čase zažil doslova explóziu všetkých možných tvarov, farieb, ale aj vôní. A tak sa môžeme stretnúť s rybármi, ktorí majú na prúte nastraženú dokonalú imitáciu dážďovky, húsenice, nymfy alebo aj hlaváča či iného vodného alebo suchozemského organizmu. Prírodné a nenápadné imitácie sa skvele hodia na lov divokých alebo nasadených, ale už opatrných rýb. Tie šialené vzory, ktoré aj v tme svojimi farbami svietia na desiatky metrov ďaleko, sú zase dobrou voľbou pri love čerstvo nasadených pstruhov. Okrem týchto nástrah je možné použiť aj všemožné jigstrímre či strímre. Sú to nástrahy vyrobené zo srsti či peria zvierat a tiež sú skvelé pri love pstruhov.
Nebyť odkázaný na obchody
Pokiaľ by som si však mal vybrať jeden jediný typ zo všetkých možných nástrah, zvolil by som práve mäkké nástrahy, vyrobené z gumy. Lov s nimi je neskutočná zábava a práve gumy nám otvárajú nepreberné možnosti spôsobu nastraženia, zaťaženia, ale aj vedenia a oživovania týchto nástrah pri prívlači. U mňa to došlo už do takej fázy, že si nástrahy vyrábam sám. Neuspokojil som sa skrátka s tým, že by som mal byť odkázaný na rybárske obchody a začal som si vyrábať vlastné typy a farebné variácie nástrah. Pretože v súčasnosti už ryby videli všetko možné aj nemožné a stále častejšie sa stretávam so situáciou, keď rozhodujú detaily. Môže to byť len farba jigovej hlavičky alebo jej hmotnosť, čo bude dôvodom, že budete pri vode úspešní. Môže to byť hoci len iný odtieň nástrahy, farebná bodka, skrátka každý najmenší a odlišný detail môže byť spúšťačom záberu.
A to je to, čo vás dnes urobí pri vode úspešnými. Nikoho nekopírovať, hľadať svoju vlastnú cestu a byť jednoducho svoj. Pokiaľ sa budete aspoň nepatrne odlišovať od ostatných rybárov, ryby to ocenia. Preto som dostal nápad skúsiť vyrobiť aj gumové nástrahy, ktoré budú takmer na nerozoznanie od živých organizmov. Výsledky sú síce skvelé, avšak obrovské množstvo času pri výrobe a pobyt v jedovatých výparoch je veľmi vysoká daň za to, že máte vo svojej krabičke to, čo nikto iný.
K vode kvôli prírode
Tým všetkým som chcel vlastne vyjadriť len to, že vo finále nie je dôležité kde, ako a na čo chytáte, ale musí vás to predovšetkým baviť a napĺňať. Od vody by mal rybár odchádzať uvoľnený, spokojný a zrelaxovaný. K vode sa nechodíme stresovať a vytvárať sebe i okoliu negatívnu energiu. Ideme tam, pretože milujeme prírodu, vodu a ryby v nej. Najmodernejšie vybavenie a nástrahy sú iba akýmsi doplnkom a pomôžu nám zážitok z lovu a pobytu v prírode len pozdvihnúť a skvalitniť.
Rybačka je vášeň
Nakoniec nie je vôbec podstatné, či práve dnes chytíme svoj vysnívaný úlovok, o ktorom sa nám včera večer snívalo a budil nás zo spánku. Nezáleží tak veľmi ani na tom, či bude pršať alebo nás čaká deň zaliaty slnkom. To, na čom skutočne záleží, je sloboda, ktorú vďaka rybačke môžeme vnímať a pociťovať. Je to možnosť voľby, či dnes pôjdem na ryby, kam a na ako dlho. Ísť celý deň v parnej horúčave pozdĺž rieky, potkýnať sa o kamene, odrieť si chrbát pri páde do dravého prúdu rieky, byť doškriabaný od tŕnia a mať začervenanú kožu od pálčivej žihľavy, ale napriek tomu si na konci dňa povedať – bol som tam šťastný, bol som tam slobodný a nabudúce – ak budem zdravý – pôjdem zase. Rybačka je vášeň. Je to ako droga a len čo vás raz naplno pohltí, väčšinou už niet cesty späť. Správajme sa preto k prírode, rybám, ale aj k sebe navzájom úctivo, s pokorou a rešpektom.
Lekcie od potočáka
Prijímajme naše malé životné výhry i prehry so zmierením a berme každý neúspech ako lekciu a možnosť posunúť sa vďaka nemu zas o kúsok ďalej. Veď nás to príroda a ryby učia neustále. Keď príde polmetrový potočák až k našim nohám, prezrie si nami ponúkanú nástrahu a vzápätí sa akoby s výsmechom v pokoji otočí a zmizne späť v tôni pod brehom. A keď sa nám ho konečne podarí prekabátiť, dostať na prút – on potom jedným šklbnutím nástrahu odtrhne a je opäť voľný. To všetko sú lekcie, keď nás príroda a ryby učia. Učia nás pokore, skromnosti a neustále nám ukazujú, že zďaleka nie sme najmúdrejšími tvormi na planéte a už vôbec nie pánmi tvorstva.
Nejde tu len o ryby
Pri vode je nás každým rokom viac a viac a musíme sa o zvyšky našej prírody a o to málo rýb, čo ešte pláva v našich vodách spoločne vedieť podeliť. Bez vzájomného rešpektu, solidarity a ústretovosti to dosť dobre nepôjde. Želám preto všetkým rybárom a kolegom, nech napriek nepriaznivým situáciám na našich tokoch otvoria tohtoročnú sezónu úspešne, radostne a tolerantne k svojmu okoliu. Vážme si každú chvíľku, ktorú môžeme v zdraví prežiť pri vode a nezabudnime, že nejde len o ryby. Dôležité je aj to, akú si zvolíme cestu, ktorá nás na konci privedie až k nášmu vytúženému úlovku.
Nech sa darí!
Josef HÁJEK