Správa o ďalšom víťazstve slovenského tímu na medzinárodnom poli nás veľmi potešila. Zvlášť, keď v tom má prsty jeden z najbližších spolupracovníkov Slovenského RYBÁRA. Svoj ďalší úspech vám priblížili v rozhovore kaprári Ivan Fabian a Peter Hofierka.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: JÚN 2008
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 18
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Ivan, prezraď čitateľom, o aké preteky išlo a aký úspech sa ti s Petrom Hofierkom podarilo dosiahnuť?
Ivan Fabian: Dynamit Baits Cup sú preteky, ktoré patria v Maďarsku medzi najprestížnejšie. Okrem takmer kompletnej maďarskej kaprárskej scény, zúčastňujú sa ich aj tímy z Nemecka, Rakúska, Rumunska, Ukrajiny a, samozrejme, zo Slovenska. Len pre informáciu, v tomto roku sa ich zúčastnil aj náš priateľ a jeden z popredných európskych kaprárov Erich Unger. Tieto preteky majú dve semifinálové kolá, z ktorých prvých šesť tímov postupuje do finále. Nám sa to spoločne s Peťom Hofierkom a našim tretím členom teamu P. Matlákom podarilo v tomto roku opäť. Zvíťazili sme v prvom kole a ako jediný z tímov, ktoré boli v minuloročnom finále, sme si tým v ňom po druhýkrát zabezpečili účasť. Osobne sa na finálovú atmosféru veľmi teším. Veď svoju účasť na ňom, samozrejme, ako diváci, potvrdili aj Frank Warwick a Andy Veldkamp, ktorých si myslím netreba čitateľom predstavovať.
So svojimi kolegami si dosiahol už zopár cenných triumfov. Pri tých prvých sa našlo mnoho pochybovačov, ktorí hovorili o tvojom šťastí, len aby ti nemuseli dopriať úspechy. Ešte viac však bolo takých, ktorí veria v tvoje schopnosti a vedia, že šliapeš na plný plyn. Stáva sa z teba špecialista na pretekanie?
Ivan Fabian: Myslím si, že nie. Ťažím však z toho, že ak sadnem na nejaké miesto, tak sa z neho snažím vydolovať čo najviac rýb. Nie som typ kaprára, pre ktorého je úspech jedna veľká ryba a je schopný na ňu čakať týždeň, dva, mesiac... Títo ľudia však majú môj obdiv. Mám rád rybačku, kde jednoducho potrebujem mať rybu na udici a robím všetko preto, aby som ju tam dostal. Klamal by som, keby som nemal radosť z veľkej ryby, ale väčšinou u mňa víťazí chuť chytať viac rýb aj na úkor ich veľkosti. Opakom je však Peťo, ktorého výdrž v čakaní na veľkú rybu by som chcel mať. V krátkosti - protiklady sa priťahujú, a preto nám to spolu tak dobre chytá.
Čo vás motivuje k účasti na týchto súťažiach?
Ivan Fabian: Peťo je o niečo mladší, takže jeho motivuje mladícka dravosť a mňa zas dokázať, že to ešte troška viem. Ale teraz vážne. V ostatných rokoch absolvujem ročne niekoľko pretekov. Každoročne si vravím - už stačilo, no prídu prvé ponuky, telefonát od Peťa, zavolá Miro Laurinc a už sa kalendár namiesto pohodových rybačiek mení na pretekársky. Samozrejme, mám veľmi rád atmosféru pretekov, všetko tam dýcha kaprárinou, stretávate ľudí vašej krvnej skupiny, skrátka všetko sa točí okolo vašich milovaných kaprov. A keď sa k tomu pridajú pocity na stupni víťazov, cesta na ďalšie preteky je opäť takmer istá.
V hre sú vaše mená i mená značky, ktorú zastupujete. Neobávate sa dajme tomu prípadného neúspechu?
Peter Hofierka: Neúspechu sa vyhnúť asi ani nedá. Je to podobné ako v hocijakom inom športe. Raz ste hore, inokedy dolu. Ale myslím si, že každý jeden rybár nastupuje na preteky s nádejou a verí, že sa mu podarí uspieť. Na stupne víťazov sa však môžu postaviť len traja. V tomto prípade sú to tri dvojice. Preto to treba brať športovo a nesnažiť sa ísť bezhlavo po víťazstve. Takmer každý tím, ktorý sa zúčastňuje takýchto pretekov, chytá za dajakú značku, výrobcu rybárskych potrieb, prípadne loví na svoju obľúbenú nástrahu. Napriek určitej zodpovednosti ku sponzorom či kvôli prestíži, treba zostávať pokojný. Nie je nič horšie, ako chytať pod tlakom, a preto si treba aj z prípadného neúspechu brať ponaučenie do budúcna.
Ako to celé pred štartom prežívate?
Ivan Fabian: Ja na rozdiel od Peťa som až do žrebovania úplne v pohode . Vravím si - nebuď nervózny, veď pre teba je to už rutina, ale keď sa začne žrebovať, ako keby som švihnutím prútika zmenil svoje vnútro a nastáva stav nervozity. Ten trvá až do prvého nahodenia udíc. Vtedy sa upokojím a som schopný šliapať na plné obrátky až do konca pretekov. Ak sa však s niekým „bijeme“ o nejaké dobré umiestnenie, opäť je to u mňa riadny prísun nervozity. Myslím si však, že to patrí k pretekom. Peťo je zasa ten, čo do žrebovania je nervózny a potom sa upokojí a je schopný rovnako tvrdo odmakať celé preteky bez známky nejakej nervozity. Za žrebovanie vždy zodpovedá Peťo. Ak sa žrebuje raz, ťahá Peťo ak dva razy, ja idem prvý, poprípade si strihneme.
Už z minulosti vieme, že čitateľov nezaujímajú len oslavné reči o víťazstvách, ale radi by prijali i nejaké rady, aký môže byť na pretekoch recept na úspech. Ty si jeden z tých, ktorý sa o svoje úspechy radi podelia s ostatnými. Verím, že ani Peťo nebude mať problém, čo-to prezradiť čitateľom.
Takže s akou taktikou ste do súťaže išli?
Ivan Fabian: Taktika bola jasná - chytiť čo najviac bodovaných rýb. Nesústreďovať sa len na veľké ryby, za ktoré sú v týchto pretekoch bonusové body, ale chytať skutočne všetko, čo do nášho sektoru pripláva. Vedel som, že týždeň pred pretekmi bol obdobím, kedy sa chytilo viac veľkých rýb a ryba bola pri chuti. Obyčajne po takomto týždni býva na tomto jazere útlm a ryba už tak výrazne nežerie a je skôr opatrná. Preto sme nechceli veľa vnadiť, skôr sme chceli udicami a vnadením obsiahnuť čo najväčší priestor a potom do miest, odkiaľ budú prichádzať zábery, sústrediť naše udice. Samozrejme, mali sme pripravené viaceré taktiky podľa vyžrebovaného miesta. Túto sme sa rozhodli použiť a výsledok potvrdzuje, že sme zvolili správne. Čo sa týka montáží, tak na základe toho, že sme predpokladali opatrnosť pri braní, použili sme kombináciu potápavej boilies s plávajúcou, tzv. panáčika. Cieľ bol zvýrazniť našu nástrahu oproti ostatným, no nechceli sme k tomu použiť žiadny dip. Vzhľadom na isté skúsenosti z tejto vody sme siahli po esenciálnom oleji Black pepper. Takže na Pop Up Hot Démon sme kvapli vždy 1 kvapku tohto oleja. Z potápavých boilies ja som používal svoju chobotnicu a Peťo zasa hotovky SK 30 a Instinkt Faktor. Potom však Peťo prešiel úplne na SK 30, lebo mal na to viac záberov. Myslím si, že na počet záberov sme boli približne na tom rovnako.
A aké sú aspekty stanovenia taktiky na preteky? Záleží to od počasia, revíru, zarybnenia?
Peter Hofierka: Všetky spomínané aspekty majú čo povedať do taktiky. Je úplne rozdielna taktika na miestach, kde sa predpokladá väčšie množstvo rýb ako tam, kde sa ryba ukazuje len sporadicky. Pre výber nástrahy zasa najdôležitejším faktorom je ročné obdobie, v ktorom sa preteky konajú. Je rozdiel či je jar, ryby sú ešte pred trením a teplota vody je len niečo málo nad 10 stupňov, alebo je horúce leto a voda je už prehriata. Týmto aspektom treba v prvom rade venovať pozornosť a tomu prispôsobovať návnady a nástrahy. Prirodzene, taktika sa vyvíja aj od situácie počas pretekov, od toho čo robia susedné tímy, na všetko treba včas reagovať, lebo tu čas hrá proti vám.
Aký bol priebeh súťaže? Išli ste za víťazstvo systémom štart-cieľ, alebo to bola dráma?
Peter Hofierka: Tieto preteky sa s tými vlaňajšími porovnávajú len ťažko. Vtedy sme šli do finálového kola z posledného možného postupového miesta, kde nám postup zabezpečilo iba zopár dekagramov. Vtedy to bola poriadna dráma až do vyhodnotenia. Tento rok sa mi podarilo vyžrebovať jedno z najlepších miest. Chytali sme v zátoke na čísle 18 a pred sebou sme mali starú zatopenú kamennú cestu. Dve udice sme umiestnili pred túto cestu a ďalšie dve za ňu. Podarilo sa nám okamžite lokalizovať ryby a trafili sme krmivo. To sa ihneď odzrkadlilo aj na záberoch a po dvoch hodinách sme si ako prvý tím zapisovali prvú bodovanú rybu pretekov. Zábery nám postupne prichádzali zo všetkých štyroch lovných miest, na ktorých boli naše montáže. Kŕmili sme len toľko, aby sme si ryby na našich miestach udržali, ale zároveň ich neprekŕmili. Ešte počas prvého dňa sme sa dostali do vedenia a vytvorili sme si značný náskok. Zábery sme mali počas celých pretekov v rozpätí dvoch hodín a to rovnako, cez deň aj v noci. Boli sme dobre zohratí a aj keď prišlo viac záberov naraz, každý vedel, čo je jeho úloha. Tým sme predišli zbytočným zmätkom a neprichádzali tak o ryby. Makali sme naplno a maximálne využili toto dobré miesto. Zaznamenali sme rovných 80 záberov za 95 hodín lovu, z ktorých sme prišli iba o 3 ryby. Z toho dve ryby sme stratili vďaka našim chybám. Zdolali sme 53 bodovaných rýb - počítal sa iba kapor nad 5kg - a celkovo sme obsadili prvé miesto s kontom 451 kilogramov. Náskok pred druhým miestom sme mali 352 kilogramov, čím sme zároveň vytvorili nový rekord týchto pretekov. Skŕmili sme asi 10 kg peliet, 12 kg tigrieho orecha a zhruba 10 kg boilies. Osobne som takúto rybačku ešte nezažil, ale zároveň o takom niečom už dávno sníval. Musíme však zostať pri zemi a uvedomiť si, že takéto niečo sa tak skoro nemusí zopakovať. Po takomto zosumarizovaní by sa dalo povedať, že sme tieto preteky odmakali systémom: štart-cieľ.
Bola nejaká novinka, ktorú ste dajme tomu použili prvýkrát?
Ivan Fabian: Peťo použil prvýkrát boilies SK 30. Rozhodli sme sa tak na základe odporúčaní a veľmi dobrých referencií z Francúzska. Šli sme do toho s tým, že ak to nebude fungovať, tak pôjdeme do mojej chobotnice, alebo do Peťovho obľúbeného Instinkt Faktoru. Som rád, že táto voľba vyšla.
Teraz položím otázku, na ktorú sa možno nebude dať ani odpovedať. Zoraďte v poradí podľa dôležitosti nasledovné aspekty lovu na danej súťaži, poprípade doplňte a vysvetlite: montáže, lokalizácia miesta, dno, nástraha, vnadenie...
Peter Hofierka: Ako rozhodujúce je na týchto pretekoch vyžrebované miesto! Ďalej už samotná lokalizácia rýb na tomto mieste. Na Palotáši je niekedy rozhodujúci aj 1 meter, ktorý môže hrať dôležitú úlohu v tom, či z toho miesta záber príde, alebo nie. Znie to možno neuveriteľne, ale sami sme sa o tom presvedčili. Na tejto vode sú miesta, na ktorých je zapáchajúce bahno a zábery odtiaľ neprichádzajú. Potom to už všetko zapadá do seba a súvisí všetko so všetkým. Od nástrah, taktiky a druhu krmiva až po montáže a samotnú šikovnosť každého rybára. Ťažko sa hľadá správny recept a ešte ťažšie sa chytá ryba tam, kde žiadna nie je. Už si veľa „osobností“ vylámalo zuby práve na Palotáši. Pritom to boli vychytaní rybári, ktorí sa všemožne snažili, ale ryba sa im uloviť nepodarila. Podobne dopadol aj Ivanom spomenutý Erich Unger, Tamáš Ladányi... Opačný paradox je, ak sa vyhorí na dobrom mieste. Za príklad uvediem našich susedov, ktorí lovili na čísle 17. Ryby sa im neustále ukazovali v zátoke, ktorú mali vpravo a oni to úplne ignorovali. Svoje bóje nahádzali do vody takpovediac naslepo a navalili do vody obrovské množstvo krmiva. Napriek tomu, že zábery nemali, denné dávky krmiva zvyšovali. Zrejme boli presvedčení, že si ryby stiahnu na svoje lovné miesta. Opak bol pravda a nakoniec skončili s jedným 9-kilogramovým kaprom.
Ako sa vám s partnerom súťažilo, čo by ste sa od neho mohli naučiť, čo si na ňom vážite, a v čom vám, naopak, žerie nervy?
Ivan Fabian: S Peťom sa vždy dobre súťaží, je ochotný drieť počas celých pretekov, prísť s novými návrhmi, nespolieha sa len na to, čo ja poviem. Vie rovnako tvoriť, prispôsobiť sa tomu ako sa vyvíjajú preteky, dokáže byť samostatný a to sú dôležité aspekty ktoré musia mať obaja pretekári, ak chcú pravidelne dosahovať dobré výsledky. Od Peťa by som sa chcel jednoznačne naučiť rýchlosti, s akou vie byť pri udiciach, keď pípne signalizátor. To je priam neskutočné, ja ešte len otváram oči a on už stojí s udicou v ruke. Že by to bolo rokmi? Inak Peťo je skvelý nielen ako rybár, ale hlavne ako človek, ktorého si nesmierne vážim pre jeho úprimnosť a ochotu pomôcť. A či mi žerie nervy? Jasné, že žerie, ale len troška, za odfláknutú montáž a jeho snaženie ma občas dirigovať. No i napriek tomuto z každej minúty strávenej s ním na rybách mám veľkú radosť.
Na rôznych akciách, či výstavách mali možnosť čitatelia vidieť, že ste síce známy, ale úplne normálny a priateľský tím zložený zo skutočných rybárov. Mnohí by vás možno chceli spoznať lepšie. Môžeme v krátkosti zostaviť vaše profily? Ak by boli niektoré otázky veľmi na telo, odpovedať nemusíte.
Ivan Fabian:
Vek: 44 rokov
Stav: ženatý
Bydlisko: Trenčín
Deti: jeden syn a dve dcéry
Rybár od: 10 rokov
Prvý vážny kapor: 40 cm v 10 rokoch
Osobný rekord kapra a revír: 20,20 kg, Palotáš
Najväčšie úspechy v súťažnej kariére: 1. miesto Palotas Cupa, 1.miesto v 1.kole Dynamit Baits Cupa, 2. miesto Šíravský kapor, 2. miesto Hoštecký kapor, 3. miesto Boilie Show,
Najlepšie boilies: To, ktoré mi v danej situácii dokáže chytiť rybu (moje najobľúbenejšie sú Chobotnica, Instinkt Faktor, Hot Demon...)
Najobľúbenejšia montáž: montáž s neutrálne vyváženou nástrahou
Najobľúbenejší revír: Senecké jazerá, Zemplínska šírava, Dubník, Palotáš
Kde si chcete zachytať: na nejakej peknej rieke
Nesplnené túžby: väčšia úcta k rybám na Slovensku od rybárov až po ochranárov
Ďalšie záľuby: lyžovanie
Fajčíte: no coment
Zamestnanie: dôchodca
Čo vás tento rok potešilo: že všetci v mojom okolí sú zdraví
Čo vás sklamalo: nespomínam si , že by som v tomto roku zažil nejaké sklamanie, ktoré by stálo za to, aby som ho spomenul
Peter Hofierka:
Vek: 33 rokov
Stav: ženatý
Bydlisko: Senec
Deti: jedna dcéra
Rybár od: oficiálne od 10 rokov
Prvý vážny kapor: 3,5 kg kapor v siedmich rokoch na dedinskom potoku
Osobný rekord kapra a revír: 24 kg, Senec
Najväčšie úspechy v súťažnej kariére: pokiaľ nepočítam klasické „gulášové“ preteky, tak 1. miesto v 1. kole Dynamit Baits Cupa
Najlepšie boilies: doma robené, ktoré rybám chutí, z hotoviek Instinkt Faktor, Hot Demon, a dobre sa mi osvedčuje SK 30
Najobľúbenejšia montáž: na dno
Najobľúbenejší revír: Senecké jazerá, M.Dunaj a v poslednej dobe Palotáš
Kde si chcete zachytať: láka ma Francúzsko
Nesplnené túžby: aby prestali miznúť kapitálne kapry z našich vôd
Ďalšie záľuby: akvaristika
Zamestnanie: „holka pro všechno“ v počítačovej firme
Čo vás tento rok potešilo: chytil som si prvého KOI kapra
Čo vás sklamalo: nové rampy a závory na prístupových cestách k vode
Stiahnuť článok v PDF formáte.
PrihlásenieRegistrácia 
