Na úvod by som rád objasnil pojem introdukcia ako taký. Je to zavlečenie druhu fauny, alebo flóry mimo jeho areál bežného výskytu. Vo všeobecnosti rozlišujeme zámernú a náhodnú introdukciu. A v prípade zámernej na úspešnú, alebo neúspešnú.
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: JÚN 2008
Počet strán v magazíne: 2
Od strany: 34
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
V našich voľných vodách nájdeme učebnicové príklady všetkých spomínaných typov. Zámerné vypustenie cudzieho druhu do našich vôd má niekoľko dôvodov. V prvom rade je to hlavne obohatenie našej fauny o niečo nové a nepoznané. Veď ktorý rybár by rád nechytil rybu, ktorá sa akosi vymyká štandardu, má chutné mäso a prinesie neoceniteľný zážitok pri jej zdolávaní? Ďalším dôvodom sú vlastnosti daného druhu, ako napríklad rastové schopnosti, schopnosť prispôsobiť sa životným podmienkam, kvalita mäsa, nenáročný chov, ale aj odolnosť voči chorobám.
Hazard akvaristov
V ostatnej dobe sa akoby roztrhlo vrece s prípadmi, keď rybár chytí na udicu napríklad takú piraňu, ktorej domovom je Južná Amerika. V týchto prípadoch však ide o nezodpovedný prístup akvaristov, ktorí či už iba tak s pasie, alebo z iných dôvodov, vypúšťajú exotické druhy rýb do našich voľných vôd. Tieto však nemajú ani najmenšiu šancu dlhodobejšie zotrvať v týchto vodách, pretože nie sú schopné prečkať zimu a uhynú. Nejde o žiadne dlhodobejšie obohacovanie našej fauny, skôr by som povedal, že je to hlúpy hazard.
Ten, kto vypustí rybu z akvária do voľných vôd, si predovšetkým ani neuvedomuje, aké nebezpečenstvo to má pre ryby, ktoré v tom toku žijú. Takto vypustená ryba môže pôsobiť ako bacilonosič rôznych ochorení, voči ktorým je imúnna, ale tieto ochorenia sa môžu preniesť na ostatné pôvodné druhy rýb.
Amur sa uplatnil
Ako príklad zámernej a úspešnej introdukcie by som uviedol amura bieleho (Ctenopharyngodon idella ), ktorý bol k nám dovezený z Číny (1968). Táto ryba sa uplatnila pri regulácii vodných porastov v rybníkoch. Vysadzuje sa hlavne spolu s kaprom do polykultúrnych obsádok, avšak v menšom množstve, pretože potravne konkuruje kaprovi. Časom sa z tohto druhu stala cenná biela ryba.
Ale nie všetky druhy boli v našich vodách privítané s nadšením. Hlavne bratislavským rybárom netreba predstavovať sumčeka hnedého (Ictalurus nebulosus), ľudovo nazývaného aj sumček americký, čo je vlastne jeho český názov. Domovom tohto druhu je USA a konkrétne oblasť Floridy. Vo svojej domovine síce dosahuje dĺžku cca 50 cm a hmotnosť až 1,5 kg. Ale v našich vodách, pri našich klimatických podmienkach dosahuje veľkosť len asi 15 cm. Dôvodom pre jeho slabý rast, okrem klímy, je aj fakt, že tento invázny druh žije v obrovských húfoch v počte niekoľko tisíc kusov a vytvárajú tzv. zakrpatené populácie v dôsledku nedostatku potravy.
Sumček hnedý sa k nám introdukoval nešťastnou náhodou pri povodniach v susednom Maďarsku, kde ho chovali v umelých podmienkach. Dostal sa do hlavného toku Dunaja a odtiaľ až k nám. Hlavným dôvodom jeho masívneho rozmnoženia je predovšetkým fakt, že v našich vodách nemá prirodzeného nepriateľa, ktorý by formou predácie reguloval jeho stav.
Vrásky na tvári hospodárov
Ďalším dôvodom je príkladná rodičovská starostlivosť o nakladené ikry ako aj o vyliahnutý plôdik. Keď spojíme všetky jeho vlastnosti, prídeme k záveru, že táto ryba je majstrom v prežití a príroda ho obdarila vlastnosťami, ktoré mu umožňujú dokonale sa prispôsobiť novým podmienkam. Hospodársky význam na Slovensku táto ryba nemá. Jeho budúcnosť skôr vidím v jeho chove v umelých podmienkach na oteplenej vode, kde by mal možnosť a podmienky dorásť do svojej prirodzenej veľkosti.
Momentálne, skôr robí vrásky na tvári rybárskym hospodárom, pretože dokáže spraviť obrovské škody na čerstvo vytretých ikrách. Takisto nejeden rybár si pri vode zanadáva, keď mu za celý deň nezaberie nič iné, okrem tohto nevítaného návštevníka z Ameriky. Aj napriek vysoko kvalitnému mäsu, si teda sumček hnedý u nás našiel len veľmi málo pochopenia. Ostáva nám len dúfať, že jeho populácia sa po období rapídneho rastu, bude odoberať smerom dole.
Dokázali sa prispôsobiť
Tak ako to bolo v prípade jeho domovského príbuzného slnečnice pestrej (Lepomis gibosus), ktorá po masovom premnožení z niektorých vôd skoro úplne zmizla. V našej voľnej prírode sa však vyskytujú omnoho exotickejšie druhy. Hlavne v oblasti termálnych prameňov môžeme nájsť rôznych zástupcov rýb, ktorých poznáme skôr z akvaristických predajní ako z našich vôd. Sú to hlavne rôzne druhy živorodiek a cichlíd.
Do voľnej prírody ich vypustili akvaristi a tieto ryby sa dokázali prispôsobiť novým podmienkam svojím tvarom aj sfarbením, ktoré je niekedy už veľmi vzdialené pestrofarebným formám v našich akváriách. V susednom Česku sa v umelých podmienkach úspešne darí tilapii nílskej. Tento druh patrí medzi cichlidy a svojím spôsobom rozmnožovania ju zaraďujem medzi tlamovce, pretože ikry aj vyliahnutý plôdik do určitej veľkosti inkubujú vo svojej tlame. Vo voľných vodách sa jej však nedarí pretože nedokáže prečkať nižšie teploty a prezimovať. Má veľmi kvalitné mäso a pomerne dobrý rast.
U nás by som rád poukázal na zatiaľ neúspešnú introdukciu lopatonosa amerického (Polyodon spathula). Lopatonos pochádza zo Severnej Ameriky a vyskytuje sa hlavne v povodí rieky Misissipi. Dorastá do veľkosti až 2 metrov a je to veľmi bojovná ryba. Zatiaľ sa však nepodarilo jeho úspešné udomácnenie v našich vodách.
Ďalším druhom je klárius panafrický (Clarias gariepinus). Pochádza podobne ako tilapia z afrického kontinentu. Svojou stavbou tela a spôsobom života sa podobá nášmu sumcovi západnému. Jeho prezimovanie však nie je možné a takisto je odkázaný na umelé podmienky chovu.
Nielen ryby...
Introdukcia do našich vôd sa však netýka iba rýb. Hlavne v poslednej dobe sa v našich vodách čoraz častejšie vyskytuje korytnačka písmenková (Trachemis scripta elegans). Púšťajú ju tam nezodpovední chovatelia, ktorí si ju kúpili ako malú korytnačku, ale za pár rokov korytnačka vyrastie a stáva sa skôr záťažou. Vyžaduje neustálu starostlivosť a výmenu vody.
Treba v tejto súvislosti poukázať na fakt, že tento druh nájdete v zozname CITES. Je to medzinárodná zmluva o obchode s ohrozenými druhmi fauny a flóry. Takže chovateľovi pribúdajú ďalšie starosti s papiermi na úradoch. Túto korytnačku v našich vodách nie je vôbec ťažké objaviť. Rybári si na ich prítomnosť už zvykli a berú ich ako samozrejmosť. Dosť často sa stáva že zaberie aj na udicu, a spôsobí tak príjemné rozptýlenie medzi rybármi pri vode.
U nás vo voľnej prírode sa nerozmnožuje, pretože na inkubáciu vajíčok potrebuje dlhšiu dobu vyššie teploty. Tento druh by som označil ako príjemné spestrenie našich vôd. Niektorí ochrancovia protestujú proti jeho zotrvaniu v našich vodách a to na základe toho, že podľa nich postupne vytláča našu pôvodnú korytnačku močiarnu (Emys orbicularis). Ale už len z dôvodu toho, že korytnačka písmenková sa v našich podmienkach nerozmnožuje si myslím, že nejde o žiadnu hrozbu.
Prirodzený vývoj
V predchádzajúcich riadkoch som sa pokúsil priblížiť problematiku introdukcie, na pozitívnych aj negatívnych prípadoch v našich vodách. Naše podnebie sa časom mení a vplyvom globálneho otepľovania sú teploty stále vyššie. Postupom času si budeme musieť zvyknúť na stále nové druhy, ktoré u nás nájdu svoj nový domov.
Introdukciu teda treba brať ako prirodzený vývoj. Nové druhy sa k nám nemusia dostať len ako súčasť ľudskej činnosti, ale aj prirodzenou cestou za pomoci prenášačov. Sú známe prípady, keď sa niektoré druhy presídlili za pomoci vodného vtáctva. Ikra sa proste prilepila na nohu vodného vtáka a odpadla vo vode, kde sa predtým nevyskytovala. Klasickým príkladom prirodzenej introdukcie rýb sú aj záplavy. V týchto prípadoch sa napríklad ryby z rozvodnenej rieky môžu dostať hlboko do vnútrozemia a osídliť tak nové biotopy.
Introdukciu netreba brať ako niečo zlé. Ak sa v našich vodách vyskytne druh, ktorý tam akosi nepatrí, nie je dobré ho hneď zatracovať. Treba ho študovať a snažiť sa využiť jeho pozitívne vlastnosti tak, aby sa druhová rozmanitosť našich voľných vôd stále rozširovala a prinášala tak veľa krásnych chvíľ pri vode.
Stiahnuť článok v PDF formáte.
PrihlásenieRegistrácia 
