Okolo polnoci sa mi zrazu ako zjašený rozpípa príposluch. Podvedome štartujeme k stojanom pred nami, ale tie sú nemé. Pípanie sa však mení v pekelnú jazdu, keď si spomeniem na nahodenú udicu v lagúne. Nasleduje 100-metrový krkolomný beh v gumákoch a v mihotavom svetle čelovky ako v zlom horore a po dobehnutí k udici si musím srdce doslova zatlačiť späť do krku. Dvíham udicu a rukou pribrzďujem kvíliaci navijak. Jemne priseknem a snažím sa unikajúcu rybu otočiť... Zrazu kapor vyskočí nad vodu ako zaseknutý pstruh a doslova odskáče pomedzi trsy tráv na voľnejšiu vodu. Akurát dobiehajú chalani a podľa brutálneho čľapotu si myslia, že som buď padol do vody, alebo mám na prúte krokodíla.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: JÚN 2008
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 21
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
V posledný aprílový piatok vyrážame s Koňýkom a Patrikom smer delta Pádu. Od začiatku akoby sa nám smola lepila na päty, ale poďme pekne po poriadku. Na mieste s prekvapením zisťujeme, že 25. apríl je štátny sviatok. Mohlo nás to, samozrejme, napadnúť skontrolovať si to na internete, ale sami poznáte ten horúčkovitý zhon pred prvou jarnou výpravou, keď na nič nezostáva čas. Nakoľko je zatvorená aj pošta, len s veľkými problémami vybavujeme aspoň dočasné povolenie na lov.
Najväčší šok nás ale čaká pri prejazde Pádu, keď vidíme, že voda má farbu ako capuccino, ktoré sme si dali pred chvíľou v kaviarni. Akurát že miesto peny po nej plávajú trsy tráv, kríkov a sem-tam zblúdený strom. Vytrvalý dážď v podhorí okolia Milána a Brescie, bohužiaľ, vykonal svoje a Pád má prietok vysoko nad normálom.
Hádžeme do mútnej vody
Nasleduje krátka porada a po chvíli sa rozhodujeme ísť chytať na niektoré z bočných ramien Pádu, ktoré, dúfame, bude ako-tak chytateľné aj pri takomto stave vody, prípadne na niektorú z lagún.
Dobré tri hodiny nám trvá doslova beznádejné hľadanie, kým sa nám konečne podarí objaviť celkom vhodné miesto v jednom plytkom meandri rieky. Nie je tam taký silný prúd a väčšina plávajúcich tráv je strhávaná v prúdnici pri opačnom brehu.
Po prezretí dna sonarom nariedko kŕmime asi 6 kg boilies, najmä v príbrežných partiách, kde je najmenší prúd a voda nesie aj najmenej nečistôt. Na tomto mieste zostávame celé tri dni. Skúšame síce rôzne montáže, veľkosť boilies, napriek tomu sa však len Koňýkovi darí vytiahnuť kúsok od brehu asi 7 kg šupináča. Pri krajoch sa začínajú húfne vytierať pleskáče, čo nám prehlbuje vrásky na čele. Voda sa čistí len pomaly, a preto sa presúvame na nové miesto, ktoré sme objavili pri potulkách po okolí. Nachádza sa nižšie po toku v ohybe rieky a tvorí ho veľká plytčina z naplavenín.
Popri rozbaľovaní podrobnejšie skúmame okolie a asi po 100 metroch chôdze vo vysokej tráve a žihľave, doškriabaní nachádzame malú, približne pol hektárovú lagúnu, ktorá je takmer vyschnutá a kde-tu trčí nános jemného bahna s trsom vodných tráv.
Sklamaní sa vraciame späť rozbaliť udice a s veľkými otáznikmi v očiach opäť ponahadzovať montáže do mútnej vody.
Neboli to halucinácie
Celodenné balenie a rozbaľovanie nám dáva zabrať, máme toho všetci dosť a potichu sa zvalíme do kresiel. Pomaly sŕkame večernú kávu, keď sa mi zrazu zazdá, že som za chrbtom počul skočiť kapra. Vravím to chalanom, ale tí so smiechom kontrujú, že z toho zimného absťáku už začínam mať halucinácie.
O chvíľu sa však opäť ozve zreteľné čľupnutie ryby. Neveriacky krútim hlavou a krivolakou cestičkou sa cez vysokú trávu predieram smerom k lagúne, ktorú sme objavili poobede. Cestou si šomrem popod nos, že mi už asi naozaj šibe, veď tie ryby nemohli vyskočiť v takmer vyschnutej mláke. Prichádzame však k lagúne a v nemom úžase sledujeme súvislú vodnú hladinu.
Vtedy prichádza rozuzlenie celého príbehu. Lagúna sa cez úzky kanál, dokonale ukrytý medzi zakrpatenými vŕbami, naplnila počas prílivu vodou! A tak sa z nezaujímavej páchnucej bahnitej priehlbiny vďaka prílivu stáva zaujímavé miesto na chytanie. Napriek tomu, že je v lagúne necelých 50 cm, vidíme pri zapadajúcom slnku pohyb minimálne dvoch rýb.
Vyvstáva otázka, ako im ponúknuť niečo pod zub. Vrstva jemných nánosov má minimálne meter, takže štandardné montáže neprichádzajú do úvahy. Jediné riešenie vidím pri použití tzv. „chod rig“, t.j. akejsi upravenej helikoptérovej montáže s krátkym tuhým nadväzcom.
Pekelná jazda
Na montáž použijem Safety Helicopter Rig Kit od Carp´r us. Nadväzec viažem z 15 lb fluorokarbónu a háčika Centurion veľkosti 8. Pod háčik nastražujem dipovanú 16 mm pop up... Nadväzec fixujem zarážkou z feeder gumy vo vzdialenosti asi 130 cm od olova tak, aby po nahodení a zaborení olova do nánosov, ostal voľne položený na vrchu.
Aby sa na háčik po nahodení nezachytili vodné rastliny, napichujem naň pre istotu rozpustnú penu. Montáž mám o chvíľu uviazanú a potme ešte chvíľu riešim, popri rôznych posmeškoch, ako vôbec nahodiť spomedzi takmer dvojmetrových tráv. Nakoniec spodným hodom úspešne posielam olovo asi 15 metrov od brehu k zatopenému tŕstiu. Potom už len jemne došponujem silon a zavesím ľahký swinger.
Vraciam sa späť k chalanom a pokračujeme ďalej v búrlivých debatách o talianskych kaproch. Na nahodenú udicu, kdesi vzadu v tŕstí, úplne zabúdam. Až okolo polnoci sa mi zrazu ako zjašený rozpípa príposluch. Podvedome štartujeme k stojanom pred nami, ale tie sú nemé. Pípanie sa však mení v pekelnú jazdu, keď si spomeniem na nahodenú udicu v lagúne. Nasleduje stometrový krkolomný beh v gumákoch a v mihotavom svetle čelovky ako v zlom horore a po dobehnutí k udici si musím srdce doslova zatlačiť späť do krku.
Dvíham udicu a rukou pribrzďujem kvíliaci navijak. Jemne prisekávam a snažím sa unikajúcu rybu otočiť. Zrazu kapor vyskočí nad vodu ako zaseknutý pstruh a doslova odskáče pomedzi trsy tráv na voľnejšiu vodu. Akurát dobiehajú chalani a podľa brutálneho čľapotu si myslia, že som buď padol do vody, alebo mám na prúte krokodíla.
Kapra opatrne štrikujem pomedzi prekážky a po dvoch bleskových výpadoch, keď vystrelí ako torpédo, ho navádzam do podberáka. V mäkkom svetle čelovky sa ukáže krásny 90 cm dlhý šupináč s hmotnosťou tesne pod 12 kg.
Fešákom mrznú úškrny na tvári a začína sa horúčkovitá aktivita, lebo zrazu každý chce mať aspoň jednu udicu v lagúne. V priebehu pol hodiny nahadzujeme tri udice na rôzne miesta, ale asi kvôli hluku pri nahadzovaní do rána už nemáme záber.
Bahenný súboj
Hneď ráno idem skontrolovať vodu v lagúne a vidím dve z našich montáži ležať možno v 5-centimetrovej vode, pričom o jednu z nich sa živo začína zaujímať lyska. Rýchlo ich sťahujeme a venujeme sa dôkladnému prieskumu lagúny. Ďalej za stromami objavujeme ďalšiu rozsiahlejšiu asi 1 ha lagúnu; na tej ale, bohužiaľ, chytajú miestni rybári za veselého pradenia generátora.
Cez deň sa ďalej venujeme rieke, ale popritom dôkladne chystáme udice aj na lov v lagúne. Podvečer každý nahadzujeme jednu udicu do lagúny a so zatajeným dychom sledujeme stúpajúcu vodu. Necelé dve hodiny po nahodení chytá Koňýk takmer 13 kg šupináča a Patrik mu ešte pred polnocou kontruje svojim desaťkiláčom. Ja sa dočkám až nad ránom, keď tomu už nedávam šancu a zo zdolávania 11 kg šupíka sa stáva kvôli minimu vody doslova bahenný súboj.
Tešíme sa na ďalšiu noc a stúpajúci príliv v nás vyvoláva veľké očakávania. V noci chytáme štyroch kaprov od 9 do 13 kg. Konečne máme pocit, že sa na nás trochu usmiala šťastena. Ráno nás však Patrik upozorňuje, že voda v rieke klesá a kapry sa možno ani vďaka prílivu nedostanú do lagúny. Našťastie v podvečer výrazne stúpajúca voda nám vracia náladu a v lagúne je viac ako pol metra vody.
Rýchlo ponahadzujeme do lagúny a ideme sa pozrieť ako sa darí našim talianskym kolegom. Po tých však nie je ani stopa. Druhá lagúna ostala voľná, a preto rýchlo využívame príležitosť, kým si tam niekto nesadne, a s pomocou malého nafukovacieho člna vyvážame montáže.
Skvelá C4 od Nikla
V noci sa dejú zázraky a chytáme 6 kaprov; najmenší má 9 kg a najväčšieho, takmer meter dlhého a 15 kg vážiaceho šupináča chytám nad ránom z druhej lagúny, necelú hodinu po nahodení po tom, čo som chytil nízkeho 11 kg šupináča. Kaprom, rovnako ako minulú noc, najviac chutila skvelá C4 od Karla Nikla nadľahčená kockou peny.
Celý deň prezbrojujeme a chystáme takmer celý arzenál na lov v lagúnach, avšak o štvrtej poobede nám mrzne úsmev na perách, lebo k hlbšej z nich prichádzajú Rakúšania, takže nám ostáva len naša malá plytká lagúna.
Nakoľko voda v rieke ďalej klesá, som veľmi skeptický, či sa nám vôbec podarí urobiť z lagúny záber. Nasrdený 9-kiláč má síce nad ránom presviedča o opaku, no po podobratí a po posvietení do vody však nechápavo krútim hlavou, ako dokázal vôbec plávať v lagúne, keď je tam menej ako 30 cm vody. Niektoré veci človek jednoducho nevysvetlí...
Ďalší deň v rieke ďalej klesá voda, okrem klasického ranného budíčku v podobe loviacich boleňov sa nič nedeje, sme bez záberu a v lagúne ani v čase vrcholiaceho prílivu nie je dosť vody na to, aby tam vplávali kapry.
Ráno sa rozhodujeme zbaliť a vyskúšať ešte zo dva dni chytať na jednom z kanálov. To však je už iný príbeh.
Dostatočne poučení pri návrate konštatujeme, že pri budúcich výpravách nesmieme podceniť ani dažde na hornom povodí Pádu, lebo hravo dokážu na celý týždeň zdvihnúť prietok vysoko nad normál a spraviť vám zásadný škrt cez rozpočet. Napriek tomu, že Pád v delte a jeho ramená boli takmer celý týždeň nechytateľné, podarilo sa nám, ako vravieva moja babka, „navariť z vody“ a chytiť aspoň 16 kaprov od 7 do 15 kg.
Nesplnili sa nám síce predsavzatia z domu, že si skvele zachytáme množstvá rýb, ale tých 60 kg boilies, ktoré sme si priviezli späť domov, aspoň zmysluplne využijeme na niektorej z našich riek.
Za Stella team Vladys,
Stiahnuť článok v PDF formáte.
PrihlásenieRegistrácia 
