Ráno sa začínajú diať parádne veci... Vietor silnie natoľko, že sa mi z ničoho nič začína nadvihovať bivak. Predok sa vznáša vo vzduchu, zatiaľ čo zadná časť drží na mieste. Pevne držím konštrukciu a snažím sa ju skrotiť. Vietor je ale silnejší. „Čo teraz?“ Karel chrápe, ja viac rúk a nôh nemám. Môj boj trvá hádam 5 minút. Bojujem ako Don Quijote s veternými mlynmi...
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: JÚN 2008
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 24
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Vzhľadom na to, že Karlova ryba vyšla z prednej hrany koryta, začínam premýšľať, či som vysloveným odignorovaním typického miesta neurobil chybu. Utešujem sa iba tým, že jedna lastovička predsa jar nerobí a že konať začnem až vtedy, ak ich bude viac. Ostávam teda na svojich pozíciách. V prípade ľavého prúta dokonca nachádzam začiatok výbežku, čo vyzerá mimoriadne nádejne. Dokonca na tomto mieste vidím odhadom desaťkilogramového kapra. Začínam si veriť.
Verím si stále viac
Všade množstvo rastlín. Bohužiaľ, v tento deň ma z onoho miesta „potešili“ iba zábery jalcov a to aj napriek tomu, že som k háčiku nastražil dve 24 mm a poriadne tvrdé guľôčky. Aj v tomto mi Kráľová silno pripomína Pálavu...
Nasledujúce ráno sa situácia mení a Karel zdoláva na môj prút približne 5 kg kapríka. Vraj pekný záber, pekná ryba, ibaže malá. Verím si však stále viac. Druhé miesto je vyslovene mŕtve, a tak sa rozhodujem preskúmať situáciu a prípadne zmeniť pozíciu. K bójke vyrážam iba s olovničkou. Sonar si ani neberiem. Chcem sa iba uistiť, ako to vyzerá v miestach, kam som položil svoju udicu.
Po krátkej chvíli sa mi zdá, že som mal včera asi poriadnu opicu. Tam, kde som pred niekoľkými hodinami naťukal tvrdšie oblasti, je dnes iba nános a to dokonca aj 50 metrov za bójkou! „Do čerta! To sa mi snáď iba zdá!“ Sám sebe nadávam a zároveň nechápem. Oťukávam dno, dostávam sa stále ďalej, som už minimálne 100 metrov za bójkou. A všade iba nános, žiadne občasné kamienky, skupiny mušlí, skrátka nič z toho, čo som objavil včera...
Situácia sa vyostruje
Plavím sa už hádam hodinu a stále nič. Náhle však povrázok, na ktorom mám olovničku, poskakuje po tvrdom a hneď na to viazne. „Žeby záchytný bod?“ Rýchlo vyhadzujem „háčko“ z lode a pomaly prechádzam okolo neho. Sprvu sa mi zdalo, že som narazil na pás vodného porastu. Pol asi pol hodine mi je však jasné, že ide iba o ojedinelý krík.
Okamžite si vyčítam, že som si nevzal sonar. So sebou mám iba prút, ktorý mám v pláne umiestniť na príhodné miesto. Stále však nemám istotu. Ba čo viac, vlny ma odnášajú stále viac, a tak si nie som ani istý, kde presne sa krík nachádza. Začínam byť mierne nervózny a okrem toho, nutne, ale naozaj nutne potrebujem „vycvrknúť“.
Situácia sa vyostruje a ja neviem, či rýchlo položiť prút a upaľovať späť, alebo sa vrátiť, odskočiť si a ísť znova na vodu. Nakoniec sa rozhodujem pre tretí variant. Skúšam to vydržať a položiť prút čo najpresnejšie. Situácia v mojom močovom mechúre začína byť každou minútou kritickejšia. Dosť! Je jasné, že to musím vyriešiť na mieste! Kľakám si na kraj lode a... aj napriek neskutočne silného húpaniu vĺn sa mi darí väčšinu tekutiny dostať von z lode.
Čo tie ryby viac chcú?
Neskutočná úľava! Keď sa to tak vezme, miesto si vlastne značkujem ako nejaký dedinský ratlík. Pomáha to. Opäť nachádzam krík, presúvam tyčovku. Zvažujem, do akej vzdialenosti ju umiestniť. Ak ju dám príliš blízko, môže sa stať, že bude plašiť ryby. Ak, naopak, ďaleko, nedokážem presne položiť montáž. Nakoniec volím druhú možnosť a ukladám ju cca 5 metrov pred lovné miesto. Rozhadzujem dve hrste boilies, sťahujem háčko, precízne ukladám na dno montáž s kameňom a po troch hodinách som späť na brehu.
Karel je už mierne nervózny. Už dlhšiu dobu má na suchu jeden prút, na ktorý sa mu zavesil pleskáč. Konečne si ho teda môže zaviezť, zatiaľ čo ja odchádzam do svojho bivaku. Potrebujem si oddýchnuť. Od Karlovho super rýchleho záberu uplynul deň a my odvtedy nemáme jedinú slušnejšiu rybu. Počasie sa však zdá byť priam ideálne. Smerom na nás vanie silný vietor, voda stúpa a je naozaj dosť zakalená. Čo tie ryby viac chcú?! Bohužiaľ. Aj ďalšia noc ostáva bez záberu...
Ráno sa však začínajú diať parádne veci...
Vietor silnie natoľko, že sa mi z ničoho nič začína nadvihovať bivak. Predok sa vznáša vo vzduchu, zatiaľ čo zadná časť (tam kolíky držia pevnejšie) drží na mieste. Pevne držím konštrukciu a snažím sa ju skrotiť. Vietor je ale silnejší. Čo teraz? Karel chrápe, ja viac rúk a nôh nemám. Môj boj trvá hádam 5 minút. Bojujem ako Don Quijote s veternými mlynmi.
Trápenie sa nekončí
Našťastie, darí sa mi a prednú časť môjho obydlia zaťažujem batériou od elektromotora. Len čo sa dostávam z najhoršieho, letím sa pozrieť na Karla. Jeho bivak síce stojí ale... Je takmer pred zatopením. V priebehu noci voda stúpa viac ako o meter na výšku a začína sa nebezpečne približovať k jeho prístrešku. Večer som mu povedal, aby si bivak posunul vyššie. Iba si poťukal na čelo a dodal: „Tak vysoko predsa voda nemôže nikdy vyliezť!“ No a teraz ju má meter pred bivakom. V priebehu hodiny dokonca úplne na kraji a to ho konečne núti k akcii. Ibaže, podceňuje silu vetra, a tak to miestami vyzerá, že poletí aj s bivakom, rovnako ako na rogale.
Trápenie tohto dňa sa však ani náznakom nekončí. Silný vietor a dvíhajúca sa voda nesie so sebou množstvo konárov, či dokonca celých stromov. Spočiatku stíhame dvíhať, či potápať vlasce, ale zanedlho sme bezradní. Karel končí relatívne skoro. Obrovský strom mu v okamihu reže obe šnúry. Ja odolávam dlhšie. Aj napriek tomu som však nútený po niekoľkých hodinách aspoň jeden prút stiahnuť. Druhý prežíva niekoľko ťažkých „náletov“ a ja ako úplný magor bojujem, aby bol do poslednej chvíle vo vode.
Hotová apokalypsa
Úspech sa dostavuje. Mám záber a... a vyťahujem pleskáča!!! Poviem vám, je to ten najvybojovanejší pleskáč na svete. Neverím, že ešte niekto na svete urobil pre ulovenie pleskáča viac ako ja... Toto som si naozaj nezaslúžil! Všetky prúty máme na brehu a musíme čakať, kým sa voda vyčistí. Trvá to niekoľko hodín, počas ktorých leje, fučí, do toho stromy, hotová apokalypsa!!!
Poobede sa pri nás zastavuje Marda. Bol s kamarátom zakotvený na svojej obytnej lodi pri protiľahlom brehu. Odchádzame spolu na nákup a trochu klebetíme. Dlho sme sa nevideli. Premýšľame v čom je zakopaný pes, ale na nič neprichádzame. Marda sa vracia späť na hausbot, ja zasa k svojim prútom. Večer za nami prichádza kamarát Andrej so svojim otcom. Privážajú nám nejaké zásoby. Najmä tie tekuté. V podstate to vítame. Okamžite ich testujeme, či nie sú pokazené. Andrej ostáva s nami, jeho otec odchádza do práce. Ešte pred odchodom nám však prorokuje úspešnú noc. Úprimne? Príliš neverím...
Urputný boj!
Približne o polnoci ma však budí krátky záber. Sekám a uvoľňujem vlasec. Budím Karla a vyrážame na vodu. Po niekoľko sto metroch prichádzame na miesto, kde začína koryto. Tušil som, že ryba zišla práve sem. Predpoklad mi vychádza, onedlho navíjam prvé metre šokového nadväzca a začínam zdolávať. „Bum!“ Okamžite dostávam totálnu ranu do prúta! „Ten má aspoň 15 kg!!!“
Boj je to urputný a našťastie pre mňa nakoniec úspešný. A ryba? Kapor je dokonalý, nádherný, skvelý a... akurát, že asi o polovicu menší než som čakal. Aj napriek tomu si ho však beriem k brehu na fotenie. Predsa len, „riadkač“ sa nevytiahne každý deň. Trošku ľutujem, že nebudem mať fotky za denného svetla, ale na druhej strane, sloboda ryby je mi prednejšia, a tak je 8 kg ryba o minútku vo vode.
Dve hodiny na to prichádza z plytčiny záber. Tentoraz je to desať kilogramov ťažký šupi. Vzhľadom na to, že sa mi Karla nepodarilo zobudiť, odchádzam pre rybu sám. Po opätovnom vyvezení opäť záber, znovu na rovnaký prút, opäť kapor, akurát ručička váh mieri o dva kilogramy vyššie.
Proroctvo sa plní
Začína to vyzerať tak, že sa proroctvo Andrejovho otca začína plniť. Finále však ešte len prichádza. Je osem hodín ráno a ja dostávam záber z prúta umiestneného za korytom. Potrebujem pomoc. Pokúšam sa zobudiť Andreja. Ibaže milý kapor sa rozhoduje nespolupracovať a začína mi vymotávať posledné metre vlasca na cievke. Ďalej čakať už nemôžem.
Nastupujem do člna, keď si všímam, že z bivaku vychádza Andrej. „Ideš so mnou?“ - pýtam sa ho. „Máš tam rybu?“ - dostávam odpoveď. Prikyvujem hlavou, pomocník berie vestu, pribieha ku mne a ja? Ja žijem s prázdnym navijakom už iba vďaka prieťažnosti vlasca.
Sme na vode a Andrej vesluje síce srdnato, lenže.. Nie sme spolu zohraní, a tak každú chvíľku mieri inde. Aj napriek tomu po chvíľke dorážame presne tam, kde potrebujem. Nad koryto. Zhlboka oddychujem. Hrana koryta je doslova posiata tonami mušličiek, ostrých ako britva. Karel tu pri jednom záseku odrezal nadväzec, ja dokonca šesťdesiatku šokovku. Stačilo, že zavadila o ostrú hranu a prásk.
Výkrik do tmy!
Teraz som už ale nad hĺbkou, a tak, ak sa podarí, nič také by sa už nemalo stať. Ryba sa do toho opiera čo to dá a mne je jasné, že pokiaľ to opäť nebude nejaký bojovný pirát, bude mať určite cez pätnásť kilogramov.
Niekoľkokrát kapra dostávam ku hladine. Vietor nás však tlačí stále ďalej a ďalej od neho. Sme niekoľko sto metrov od pôvodného miesta súboja. Musím skrátka niečo urobiť, inak o rybu ľahko prídem. Hovorím Andrejovi, aby s člnom nadišiel nad kapra proti vlnám. Ibaže kapor nie je žiaden zelenáč. Prudko mieri priamo pod loď. S prútom okamžite vrážam do vody až po lakeť. Tempo súboja diktuje neustále ryba. Toto sa mi veru často nestáva. Po chvíľke sa mi našťastie predsa len darí naviesť rybu nad podberák a... som víťaz! V momente, keď Andrej vťahuje rybu do podberáka, je mi jasné, že je to tá, kvôli ktorej sme sem prišli. A nad rozbúrenou Královou znie môj výkrik do tmy: „Jóóóó!!!“
Na brehu nás víta Karel. Okamžite sa zhosťuje úlohy hlavného fotografa. Obrázky v aparáte vyzerajú veľmi dobre a rybu pred pustením ešte vážime: 17,2 kg! Bomba! Aj keby bol menší, bol nádherný, veľký, silný a hlavne tvrdo vybojovaný na veľkej a hlavne neznámej vode. Tieto faktory si vždy cením podstatne viac ako samotnú hmotnosť.
Paradox
Ešte v to isté popoludnie dostávam ďalší záber z onoho miesta, ale kapor má „iba“ osem kilogramov. A zvyšok dňa? Priznám sa, prebieha v znamení alkoholu. Teda, nie že by som zapíjal úlovok. Jednako mám sviatok (a ten kapor bol ten najkrajší dar), navyše sa u nás zastavilo niekoľko slovenských kaprárov na kus reči, či skôr na panáka. Som tak trochu na rozpakoch, do akej miery som na Slovensku známy. Ani u nás v Čechách sa mi nestáva, aby sa pri mne zastavil pomaly každý druhý okoloidúci, či dokonca priniesol fľašku. A tak nachádzam mnoho nových kamarátov, čo je koniec-koncov na chytaní kaprov jedno veľké pozitívum.
Ďalšiu noc chytám už iba na jeden prút. Zaviezť ten druhý už nemám silu. Alebo pravdu? Po tých pivách a panákoch sa mi tam už fakt nechce. Aj napriek tomu je však táto noc úspešná. Na jeden prút dostávam za noc 4, či dokonca 5 rýb s hmotnosťou od 6 do 12 kg. Je to celkom paradox, ak prihliadnem na to, že vedľa mňa tróni ďalších šesť prútov a žiadny z nich nezaznamenáva záber.
Až teraz dokonale chápem, ako veľmi sa mi zúročuje moje zvažovanie kam položiť montáž. Urobil som dobre, keď som nepodľahol kúzlu prednej hrany koryta, teda tam, kde chytali ostatní. Že som vytrval aj po Karlovom rýchlom úvode a najúspešnejšie miesto našiel iba s olovničkou a to aj napriek tomu, že mi takmer praskol močový mechúr. Nie vždy sa podarí urobiť toľko správnych rozhodnutí. Mne sa tentoraz podarilo.
Najväčšie pozitívum však vidím v objavení novej, nádhernej vody. Skutočne závidím slovenským rybárom. Nádherné vody, nádherné ryby, perfektné podmienky na lov. Rozprávka. A tak, asi nemusíte dvakrát hádať, kam zamierim na ryby najbližšie...
Stiahnuť článok v PDF formáte.
PrihlásenieRegistrácia 
