Možno sa to začalo v Maduniciach na MS v love rýb, kde štartovalo aj družstvo s Juhoafrickej republiky a možno aj rozprávanie priateľov o love v Afrike. Nakoľko lovím ryby nejaký ten rôčik, predsa len, pri pozeraní rôzny „príroďákov“ – najmä žralokov, bola túžba vyskúšať si to. V dnešnej dobe je veľa možností – stačí si nájsť správnu cestovku, dať jej požiadavku a je o vás postarané. Ja som sa rozhodol inak. Chcel som sa naučiť loviť ryby na mori od rybára, ktorý to ovláda, a keď už letieť – čo nemusím – tak kúsok ďalej. Spomenul som si na Madunice a požiadal Braňa z Bratislavy o sprostredkovanie lovu v Juhoafrickej republike. Keď mi oznámil, že by bola možnosť lovu v JAR u pretekára Creiga Niela, ktorý sa zúčastnil pretekov v Maduniciach, síce som sa potešil, ale loviť vo vnútrozemí som netúžil. Poslal mi fotky, ktoré ma presvedčili o opaku!
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: JÚN 2008
Počet strán v magazíne: 5
Od strany: 5
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
V dnešnej dobe je veľa možností – stačí si nájsť správnu cestovku, dať jej požiadavku a je o vás postarané. Ja som sa rozhodol inak. Chcel som sa naučiť loviť ryby na mori od rybára, ktorý to ovláda, a keď už letieť – čo nemusím – tak kúsok ďalej. Spomenul som si na Madunice a požiadal Braňa z Bratislavy o sprostredkovanie lovu v Juhoafrickej republike. Keď mi oznámil, že by bola možnosť lovu v JAR u pretekára Creiga Niela, ktorý sa zúčastnil pretekov v Maduniciach, síce som sa potešil, ale loviť vo vnútrozemí som netúžil. Poslal mi fotky, ktoré ma presvedčili o opaku!
...a bolo rozhodnuté!
Keď sme ich doma prezreli, synátor Ferči hneď rozhodol – ideme! Manželka – nejdete! Ale už vedela, že je to zbytočné. Greg je rodák z Kapského mesta - tam je najväčší výskyt bielych žralokov, ktoré som túžil vidieť pri love tuleňov. Je všestranný rybár, ale najradšej loví v oceáne z brehu.
Rozhodnutie bolo rýchle a pre niektorých známych nepochopiteľné. Predsa ísť do Afriky bez dlhodobej prípravy je pre niekoho nemysliteľné. Ale čo pripravovať? Batožinu – šaty, tu pod nulou a tam teplo. Už aby sme sedeli v lietadle, vlastne radšej už pristávali. Braňo nám vybavil letenky až do cieľovej stanice – DURBAN!
Na letisku vo Viedni sa k nám pridal Vojto Maštera s dcérou Veronikou. Po dvanástich hodinách čistého letu sme sa stretli s naším sprievodcom - Gregom. Už na letisku sa nás opýtal, akú máme predstavu. Keď som mu povedal, že by som rád videl bieleho žraloka, tak sa zamyslel a odpovedal s úplnou vážnosťou: „Ver mi, ty sa nechceš stretnúť a ani vidieť bieleho žraloka!“
Ešte som Grega nepoznal, a tak som nemohol posúdiť ako to myslel, ale on vedel čo hovorí. Nakoniec sme sa zhodli v tom, že to, čo on uzná za vhodné, tak to bude. Naložil nás do tereňáku a išli sme na chalupu jeho priateľa do Port Edward necelých 200 km od Durbanu.
Podmienky lovu
Po ceste sme sa dozvedeli, že v tomto období – februári – sa začína veterné počasie, a tak budeme musieť zostať na južnej strane a loviť v Indickom oceáne, pretože na Atlantiku sú veľké vlny.
Cesta nám ubiehala rýchlo, veľa vecí bolo nevšedných – jazda po ľavej strane, výstražné tabule s hrochom, krokodílom a aj s opicou (čo by som aj u nás privítal najmä pri pohostinstvách!). Ubytovali sme sa poobede a hneď sme sa išli pozrieť na oceán. Loviť sme nemohli, lebo sme ešte nemali povolenia, a tak sme si pripravovali udice – vlastne sme sa učili pripravovať udice a sústavy na lov žralokov. Udice boli dlhé 4,5 m s multiplikátorom, na ktorom bolo 600 m šnúry a 400 m 50-ky silonu! A vraj na žraloky! Jedine skoro metrové lanko a na tom uviazané dva jednoháčiky desať centimetrov dlhé pôsobili dôveryhodne.
Pripravili sme aj dve surfové udice na lov nástražných rybiek. Povolenia sme si vybavili na druhý deň - na pošte. Sú to mesačné povolenia a sú zvlášť na lov rýb, na homárov a ustríc. Ryby majú lovné miery a niektoré sú hájené tak ako u nás. Ryba, ktorú nastražíte, sa nepovažuje za privlastnenú. Z langusty, homára alebo kraba si môžete denne ponechať na jedno povolenie štyri kusy a mušle, ustrice na jedno povolenie 25 kusov.
Najdôležitejší úkon
Povolenky sme už mali, a tak sme sa mohli venovať rybárčeniu. Naše prvé miesto na lov boli útesy. Už pri pohľade na vlny som si povedal – dochytané! Greg mi naznačil, že oceán je pokojný a vlny sú v „norme“. S Vojtom a Ferčim sme dostali za úlohu loviť nástražné rybky. Greg chystal udice na žraloky. Ja som sa viac zaujímal o prípravu „vážnejších“ udíc, a tak som sledoval Grega a snažil sa pochopiť spôsob lovu z brehu.
Po naviazaní „šokovky“ 0,95-ky, krúžku na zavesenie 250 g olova a trhacieho vlasca 0,35-ky som zistil, že ide o trhačku. Nahadzuje sa bez nástrahy. Olovo sme ukotvili a udice postavili kolmo medzi skaly. Nástražnú rybku sme prepichli v hlavovej a chrbtovej časti tela. Na konci lanka bola špirálová koncovka, ktorú sme upevnili na silon smerujúci do oceánu. Ja som to celé nazval lanovka. Nástraha sa potom prácne „striasala“ až k olovu. Je to najdôležitejší úkon, ktorý vám zabezpečí úspešnosť lovu.
Keď som nastražil dve udice, aj ja som si vyskúšal nahadzovanie s multiplikátorom. Asi som Grega prekvapil, že som nespôsobil na multi chuchvalec – ten nie je nijakou novinkou aj medzi skúsenými rybármi. Ale keď mu syn povedal, že som sa venoval rybolovnej technike 20 rokov, tak pochopil.
Prvý Ferčiho žralok
Kvôli silnému prúdu v oceáne treba viackrát upravovať udice. Nie vždy sa vám podarí vybrať celú sústavu, a preto musíte nadväzovať všetko znova. Ale každá práca má svoje ovocie a prišiel aj očakávaný záber!
Po zvuku grrrr z multi sme spozorneli. Greg podľa záberu skonštatoval, že je to ryba pre Ferčiho. Ten si upol opasok na uloženie udice a uchopil ju. Na jej konci aj malá ryba má väčšiu silu ako si predstavujeme a ešte k tomu na skalnatom útese... Ja som len sledoval, ako to všetko dopadne.
Ferči bojoval s rybou podľa pokynov Grega, ktorý ho usmerňoval ako a kade má zdolávať a najmä ako sa pohybovať na skalách. Občas to vyzeralo zaujímavo a možno ryba zdolávala súpera, ale asi po 20 minútach sa objavilo telo žraloka! Držal som palce aby zvíťazil nad rybou a pri pohľade na Grega, ktorý išiel dole po skalách za neustáleho vlnobitia, som mal zmiešané pocity.
Greg uchopil žraloka za chvost a opatrne ho doniesol. Radosť bola veľká. Ferči ulovil z útesu svojho prvého žraloka psieho, ktorý vážil 18 kg. Tento žralok dorastá do 40 kg hmotnosti. Len čo sme ho odfotili, ihneď putoval do hlbín oceána.
Big fisch!
Keďže sme boli zaujatí výlovom žraloka, nevšimli sme si, že na druhej udici bol záber. Ohnutý prút a neustály zvuk multi dal pokyn, aby si opasok dal Vojto a začal zdolávať. Greg ho upozornil – BIG FISCH! Snahu Vojto mal - ale ten na druhej strane si to nevšímal a pokračoval možno ďalej v hľadaní potravy! K úniku mu dopomohli aj útesy, ktoré poškodili vlasec, čím len urýchlili ukončenie boja. Škoda!
Ešte sme mali dva zábery, ale neúspešné, pretože nám naši súperi odhryzli metrové lanká! No zaujímavý začiatok – čo nás ešte čaká a čo neminie? Na druhý deň sme skúsili lov zo „špliechajúcej skaly“. Oceán bol nepokojný a prúd bol taký silný, že nám neumožňoval ukotviť olovo. Viacerí rybári sa zastavili, prehodili s Gregom kus reči a pokúšali sa „jemnejším“ spôsobom loviť, ale taktiež bezúspešne.
Poobede sme sa vrátili loviť na plážovú časť pod chatou, kde bol Vojto úspešný a chytil, okrem rôznych menších rýb, aj dva pekné homáre, ktoré sme mali na večeru. Na ďalší deň nám Greg dohodol lov tuniakov a žralokov z lode. Ráno sme skoro vstávali a išli do malého prístavu, kde nás očakával kapitán a naznačoval, že máme meškanie. To ma prekvapilo, lebo som si zvykal, že čo nie je teraz, bude o hodinu a čo nie o hodinu, tak zajtra!
Na Oceán za prílivu
Podpísali sme príslušné dokumenty a potom nám kapitán ukázal loď, ktorá bola napojená podvozkom k traktoru. Bola 12 m dlhá, mala dva 200-ky závesné motory a spodok bol katamaránový. Mali sme sa „nalodiť“ na suchu! Keď sme si posadali a upevnili plávajúce vesty a nechýbal ani kapitán, tak som už tušil, že sa nebudeme „fotiť“, ale ideme na oceán. Len som si nevedel predstaviť ako.
Traktor nás doviezol na plážovú časť, tam sa naštartovali lodné motory. Loď sa nasmerovala na vodu, traktor prudko zabrzdil a my sme sa zosunuli z podvozka na prichádzajúcu vlnu. Len čo sa motory dotkli vlny, kapitán tomu „vyťal“, a tak sme veľkou rýchlosťou opúšťali breh. Asi po 500 metroch zastal a mohli sme si spraviť pohodlie. Vtedy som pochopil, že ranné meškanie ovplyvňuje možnosť dať najmä väčšiu loď na vodu, lebo príliv nečaká! Proste loď sa púšťa na vodu za maximálnej výšky prílivu.
Oceán nebol najpokojnejší a vlny dosahovali úctivé rozmery. Napriek tomu sa začala príprava na lov tuniakov trollingom. Boli sme štyria a presne toľko udíc sa aj nastražilo. Ako nástrahu sme zvolili voblery. Keď sme prišli na určené miesto, stalo sa to, čo som si myslel, že je len sen! Vlny urobili svoje a môj žalúdok to nezvládol! A tak som si našiel na lodi miesto, kde som si urobil „pohodlie s vedierkom“ a sledoval, ako moji spolubojovníci zdolávajú tuniaka za tuniakom.
Toto asi neprežijem!
Občas som videl ako tuniak využíva vlny a prudko vyráža za voblerom, a tak trocha som aj závidel zdolávanie týchto krásnych a bojovných rýb. Ktosi mi poradil, aby som sa pozrel na pevninu, že mi bude lepšie. Ale ako, keď vlny presahovali výšku lode? Nezostávalo mi nič iné len čakať na chvíľu, keď kapitán otočí loď a nasmeruje na pevninu.
Pri pomyslení, že tuniaky majú byť ako nástražné rybky a pokračujeme lovom žralokov, som ticho zašomral – toto asi neprežijem! Ale zrazu prišla záchrana! Z pevniny nás vyzvali ihneď na návrat, pretože sa zhoršovali podmienky na oceáne.
Vylodenie bolo podobné ako spúšťanie – usadili sme sa s vestami a plnou rýchlosťou za pomoci vĺn a veľkej skúsenosti kapitána sme skončili na piesku, kde nás už čakal traktor s podvozkom. Dotyk s pevninou bol pre mňa neopísateľný.
Ulovilo sa 49 tuniakov. Menšie do 3 kg sme zobrali zamraziť ako nástražné rybky. O ostatné, najmä žltoplutvé, ktoré nám očistili a vyfiletovali, sme sa podelili s kapitánom. Najväčšieho tuniaka žltoplutvého ulovil Ferči – mal 5 kg.
Kapitán nás pozval do kantíny. Bola to veľmi pekná reštaurácia s výhľadom na oceán, klubovými fotkami, trofejami rýb v životnej veľkosti, ktoré sa robia z dentakrilu, takže ryba nie je usmrtená. Tam sme zistili, že nás sprevádzal najskúsenejší „morský vlk“ na lodi. Z jeho lode sa ulovili najkapitálnejšie úlovky, čo dokazovali aj fotky už spred viac rokov.
Na otázku o bielom žralokovi mi ukázal fotku, kde bolo torzo asi z 800 kg mečúňa, ktorého zdolávali z jeho lode a napadol ho biely žralok. Po vytiahnutí zostalo z mečúňa asi 150 kg. Začal som chápať Gregove slová.
Ďalšou našou destináciou bola Richards Bay. Cestou sme sa zastavili v rybárskom obchode, kde mali už širší sortiment tovaru – najmä prívlačového - ako v predchádzajúcom. Ubytovali sme sa v peknej drevenej chate. Spoločnosť nám robili zatiaľ milé opice a antilopy. Zvyšok dňa sme strávili pri pobreží, ale bezúspešne.
Nasledujúci deň nás Greg zobral do prístavu, kde predpokladal ulovenie menších žralokov. Lovili sme z betónového, umele vytvoreného móla, nad ktorým sa týčil maják. Nastražili sme „vážnejšie“ udice a venovali sa lovu drobných rýb.
Pokračovanie nabudúce...
Stiahnuť článok v PDF formáte.
PrihlásenieRegistrácia 
