V momente, keď príde reč na strímre, mnohí muškári si ako prvé predstavia veľké pestrofarebné nástrahy uviazané na mohutnom háčiku a s nimi spojený lov lososov.
info
Kategória: Muškárenie
Vyšiel v čísle: JÚN 2008
Počet strán v magazíne: 6
Od strany: 54
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Pravda je, že práve tieto prekrásne viktoriánske vzory (Silver Doctor, Jock Scott, Yellow Dog...) dali základ dnešným strímrom, ale vývoj muškárenia sa postaral, aby sa táto technika lovu preniesla od lososích riek aj na všetky ostatné typy vôd. Rozšírilo sa tým pádom druhové spektrum rýb lovených na strímre, čo so sebou prinieslo aj nepredstaviteľnú škálu najrozmanitejších vzorov strímrov, ktoré sú prispôsobované tomu-ktorému druhu ryby ako aj typu vody, kde sú používané.
Plné sústredenie a koncentrácia
Strímer, ako nástraha predstavuje hlavne malé rybky, pijavice či larvy vážok a podobne. To predurčuje, že samotný lov na tieto nástrahy je veľmi dynamický. O požadovaný pohyb nástrahy sa stará muškár, čiže nejde o voľné driftovanie.
Lov na strímre si vyžaduje plné sústredenie a koncentráciu spojenú s neustálou prácou s náčiním. Podľa druhu lovenej ryby, typu vody, ale aj samotnej nástrahy zvolíme spôsob oživovania. Nástrahu oživujeme rôznym tempom sťahovania šnúry od pomalých osmičiek, cez plynulé, či prerušované záťahy až po agresívne vedenie. Priaznivo môžu pôsobiť aj pohyby prútom, kedy počas vedenia nástrahy občas pridvihneme trhavo špičku prúta, čo má za následok cik-cak pohyb nástrahy smerom ku hladine. Spôsob vedenia nástrahy je teda, ako som už spomenul, vždy potrebné prispôsobiť momentálnym podmienkam.
Pri love na strímre využijeme hlavne prúty s rýchlejšou akciou a podľa typu vody, kde budeme loviť, zvolíme kategóriu AFTMA. Najčastejšie sa na strímrovanie hodia prúty AFTMA 5 – 8. V prípade lovu na veľké strímre (15 cm a viac) používané na šťuky a podobne, je vhodné siahnuť aj po prúte AFTMA 9. Dĺžka prútov sa bude pohybovať najčastejšie v rozmedzí 2,75 – 3 m.
Šnúry
V otázke najvhodnejších šnúr na strímrovanie to už nie je také jednoznačné. Len samotné podmienky na vode nám zväčša dajú odpoveď, akú šnúru zvoliť. Ak budú cieľom nášho lovu dravce, ktoré práve útočia na drobné rybky pri hladine, použijeme šnúru plávajúcu, alebo pomalú intermediálku (hover, lazy sink a pod.).
Vo všeobecnosti sa však so strímrom najčastejšie loví vo vodnom stĺpci, alebo nad dnom, kedy využijeme rýchlejšie intermediálky a šnúry potápavé s rôznym stupňom potápavosti až po ultra potápavé HDi. Svoje uplatnenie však nájdu aj plávajúce šnúry s potápavým alebo intermediálnym koncom a to hlavne pri love na nádržiach v miestach, kde je nad dnom vodná vegetácia.
Dôležité pri šnúrach je to, aby boli dobre zladené s prútom, nakoľko často používame objemnejšie nástrahy a pri nezladenosti náčinia by sme mohli mať problémy s dostatočne dlhými a presnými hodmi. Šnúra by navyše mala byť v navijaku podložená dostatočným množstvom backingu.
Nadväzce
Významnou súčasťou náčinia, ktorá nám spája šnúru s nástrahou je nadväzec. V dnešnej dobe sú medzi muškármi preferované hlavne fluórkarbónové vlasce, ktoré sú vo vode takmer neviditeľné, nakoľko ich zloženie umožňuje voľný priechod slnečnému žiareniu, čo nespôsobuje lesk ako u bežných vlascov. Znamená to, že ich používanie je opodstatnené hlavne za slnečného počasia.
Dôležitým faktorom pri strímrovaní je hlavne nosnosť použitého nadväzca. Nezriedka sa práve na strímer ulakomí väčší predátor a ak nám zaberie v momente záťahu za šnúru a navyše v protismere, môže to mať za následok pri slabom vlasci utrhnutie. V snahe eliminovať tieto momenty sa pri strímrovaní bežne používajú vlasce s priemerom 0,20 mm a viac, ale aj tak sa podobnej situácii počas lovu nevyhne, aspoň občas, nikto. Tu je nutné spomenúť, že v prípade, ak cieľovou rybou nášho lovu bude šťuka, je na mieste nadväzec ukončiť minimálne kevlarovou šnúrkou. Prípadne je možné pridať oceľové, či volfrámové lanko, aby sme predišli stratám nástrah a úlovkov vplyvom šťučích zubov, o ktoré sa vlasec veľmi ľahko prereže.
V prúde vody a v jazerách
Samotný lov na strímre je často veľmi dynamická disciplína. Je len na samotnom muškárovi, ako dokáže nástrahu umiestniť a následne ponúkať rybám. Pri love na riekach nám k správnemu chodu strímra dopomôže aj prúdenie vody. Počas sťahovania nástrahy je veľmi účinné ju na chvíľu pridržať v prúde, ktorý sa postará o jej kmitavý pohyb, čo je hlavne pre pstruhy veľmi provokatívne a atakujú nástrahu práve v tomto momente.
S podobnou situáciou sa často môžeme stretnúť aj pri love na mokré mušky, lebo od oživovania mokrých mušiek k strímrovaniu je len krôčik. Odlišná situácia sa nám naskytne na stojatých vodách, kde sa na prúdenie vody spoliehať nemožno. Tu sa musíme o každučký pohyb nástrahy postarať sami. Nedá sa ani v krátkosti zhrnúť, aký spôsob, alebo tempo sťahovania je najúčinnejšie.
Na jazerách je na prvom mieste zistiť, v akej hĺbke sa práve ryby nachádzajú a po prvých kontaktoch s rybou je dôležité skúšať, aké tempo sťahovania im v danej chvíli vyhovuje. Sú situácie, kedy reagujú na agresívne, prudké potiahnutia, inokedy je účinné prerušované sťahovanie s krátkymi prestávkami. Môže dôjsť aj k situácii, že reagujú len na veľmi pomalé, ležérne sťahovanie osmičkami a podobne. Spôsoby prezentovania nástrahy volíme aj podľa typu samotného strímra. Tu sa dostávame k samotnému jadru toho, o čom sa v tomto príspevku chcem zmieniť a to k strímrom samotným.
Kombinácie materiálov
Na výrobu strímrov sa dnes používa nepreberné množstvo najrozmanitejších materiálov od prírodných až po syntetické. Je ťažké zhodnotiť, ktoré materiály sú najlepšie, každý má svoje klady, ale aj nedostatky a viazač si musí vopred premyslieť, čo od daného strímra očakáva. Práve samotný materiál a konštrukcia strímra určujú, ako sa bude správať vo vode.
Pri viazaní (a to nie len u strímrov) sa dnes najčastejšie používajú kombinácie prírodných a syntetických materiálov. Tie sa tak svojimi vlastnosťami a vzhľadom vzájomne dopĺňajú. Pri viazaní si treba vždy uvedomiť jeden fakt: muška vo vode zväčša naberá úplne odlišný vzhľad oproti tomu, ako vyzerá, keď opúšťa zverák.
Pozastavím sa teraz u niekoľkých typoch strímrov, kde popíšem materiály na ich výrobu, ako aj samotné použitie daného strímra. Zďaleka nepôjde o kompletný prierez strímrami, ale mojou snahou bude priblížiť asi najpoužívanejšie typy na našich vodách.
Wooly bugger
Jedným z najpoužívanejších strímrov u nás je wooly bugger. Tento veľmi jednoduchý vzor je charakteristický chvostíkom z marabu peria a palmerovými nožičkami po celej dĺžke telíčka. Najčastejší je v čiernej farbe, kedy ide o nástrahu imitujúcu pijavicu. U buggrov je však možné použiť aj iné farebné modifikácie. Často sa stretávame s buggrami v hnedom, olivovom či bielom vyhotovení, ktoré imitujú rôzne druhy rybiek (hlaváče, slíže, bielu rybu…), alebo larvy vážok a podobne.
Naviazanie tohto strímra zvládne aj začínajúci viazač. Na chvostík dáme snopček marabu, doplnený niekoľkými flešovými vláknami pôsobiacimi ako atraktor. Telíčko býva zväčša nadabované, dabingy sú od prírodných, cez syntetické až po spectra materiály. Veľmi dobre pôsobia aj buggre, ktorých telíčko je naviazané zo šenylky, najčastejšie flešovej.
Po celej dĺžke telíčka je ovinutý kosierik z kohúta alebo sliepky ako u palmera. Vhodné je ovinutie pierkom spevniť v protismere ovinutím tenkým drôtikom alebo vlascom, aby sme muške zabezpečili väčšiu trvácnosť. Hlavičku vyviažeme niťou, prípadne ju zvýrazníme malým množstvom dabingu, alebo ju bude tvoriť korálik, ktorý si navlečieme na háčik pred začatím viazania.
Zaťaženie strímra
Dôležité je strímer aj správne zaťažiť. Záťaž by mala byť v hlavovej časti, aby mal strímer správny chod vo vode a pri prerušení sťahovania klesal hlavičkou napred. Zaťaženie docielime niekoľkými ovinutiami oloveným drôtikom alebo kovovým korálikom, prípadne tungstenom. Tento strímer sa vyznačuje veľmi vláčnym pohybom vo vode, kedy marabu na chvostíku sa dráždivo vlní a kosierik navinutý po telíčku pri každej zmene pohybu pulzuje, čo vyvoláva veľmi živý dojem nástrahy. Dôležitý je mäkký kosierik, preto sú na to vhodné pierka zo sliepky alebo zo sedla kohúta.
Ako som už spomínal, ide o veľmi populárny typ strímra, ktorý sa skvele uplatní tak na riekach, ako aj na stojatých vodách. Najčastejšie sa používa ako koncová nástraha v kombinácii s muškou na prívese. Ako príves sa často pridáva malý strímrik napodobňujúci poter, alebo nejaký typ mokrej mušky (gold-black, red tag a pod.), kedy táto plní úlohu atraktora. Ten upúta pozornosť dravca, ktorý ľahšie zaregistruje koncovú nástrahu a zväčša na ňu aj zaútočí.
Buggre sú obľúbenou nástrahou hlavne pri love pstruhov a jalcov. Osobne veľmi rád používam čierne buggre na začiatku pstruhovej sezóny, kedy sú ešte toky zakalené snehovými vodami a pstruhy si v tom čase veľmi rady pochutnávajú na pijaviciach, ktoré tento vzor imituje.
Mudlery
Ďalším typom obľúbených strímrov hlavne na lov pstruhov sú mudlery. Ide o strímre v prevažnej miere imitujúce hlaváče, ktorých spoločným znakom je hlava vytvorená zo zimnej srsti srnca. Pri tomto type strímra taktiež existuje obrovské množstvo modifikácií. Mojím obľúbeným je mudler v hrdzavej farbe. V tomto prípade je na hlavičku použitá hrdzavo farbená srsť srnca, telíčko je vytvorené zo zlatej lamety okrúžkované medeným drôtikom, chvostík a monokrídlo sú vytvorené z hrdzavej srsti líšky, psa a podobne, pričom chvostík je svetlejšieho odtieňa než monokrídlo.
Pôvodný vzor pod názvom mudler minow, ktorý bol vyvinutý v USA, sa viaže s chvostíkom a monokrídlom z chvostového peria prírodného moriaka, telíčko je tvorené zlatou lametkou a hlavička je vystrihaná z prírodnej zimnej srsti srnca alebo jeleňa. Taktiež ide o veľmi účinný vzor.
Zmienil som sa, že aj u tohto typu strímra sa dnes môžeme stretnúť so širokým sortimentom vzorov, v krátkosti možno ešte spomenúť, že sa používajú aj mudlery s monokrídlom z marabu peria, alebo sa viažu ako zonkery. Taktiež telíčko je možné naviazať z rôznych materiálov ako sú dabingy, šenylky a pod.
Vynikajúce na dravce
Keďže sa týmto strímrom snažíme imitovať prevažne hlaváče, bude tomu zodpovedať aj spôsob lovu. Osobne obľubujem pri love s mudlerom potápavú šnúru so stupňom potápavosti 5. A to najmä z toho dôvodu, aby dokázala čo najrýchlejšie stiahnuť túto nástrahu ku dnu, nakoľko je strímer viazaný zo zimnej dutej srsti srnca. Pri ľahšej šnúre by mu dlho trvalo potopiť sa.
Pri love viažem krátky nadväzec - len do dĺžky 1,5 m a jednu mušku – mudlera. Najčastejšie lovím spôsobom šikmo cez prúd, kedy nahadzujem v smere toku šikmo k brehu a po postupnom klesnutí sťahujem prerušovane s krátkymi prestávkami, počas ktorých sa strímer dvíha vplyvom použitého materiálu smerom odo dna.
Tento spôsob veľmi dobre imituje poskoky hlaváča, lebo ten sa takýmto spôsobom pohybuje. Ak lovím na rozsiahlejšej a pomalšej jame, ponúkam nástrahu aj po prúde, kedy nahadzujem šikmo proti prúdu a klesnutú zostavu trhavo sťahujem. V tomto prípade je ťažšie udržať dobrý kontakt s muškou, ale ide o veľmi účinnú metódu.
Musím tu spomenúť ešte jedno uplatnenie mudlera a to je, naopak, pod hladinou. Na tento spôsob sú vhodné hlavne svetlé až biele vzory mudlerov a potrebná bude plávajúca, alebo pomalá intermediálna šnúra. Nadväzec bude v dĺžke 2 – 2,5 m a jedna muška na konci. K takejto zostave sa prichýlime vo chvíľach, keď spozorujeme útoky dravcov na rybiu mlaď pod hladinou. Vtedy nahadzujeme do týchto miest a rýchlymi trhavými sťahmi sa usilujeme imitovať chaotický pokus rybky o únik.
Keďže mudler má dobré plávajúce vlastnosti, bude vo vode svojím občasným vynorením sa na hladinu zanechávať za sebou vlnku ako skutočná rybka v momente prudkého úniku. Týmto spôsobom sa dajú loviť takmer všetky dravce útočiace na rybky pod hladinou vrátane boleňa.
Stiahnuť článok v PDF formáte.
PrihlásenieRegistrácia 
