Každého z nás poteší ulovená ryba a radosť býva dvojnásobná, ak ju nalákame na nástrahu, s ktorou sa bežne neloví. Ak sa nám s ňou podarí chytiť aj viac rýb, stáva sa našim tajným tromfom. Občas sa pritrafí, že môžete na háčik zavesiť ktorúkoľvek zo známych nástrah, ryby všetko ignorujú. Možno páve také chvíle boli pôvodcom toho, že sa na háčiku objavili pre mnohých až neuveriteľné nástrahy, ale stav „zúfalstva“ nás núti robiť veci, ktoré by sme za normálnych okolností nerobili...
nezadaný
24.05.2010 (6/2010)
0
info
Kategória: Feeder
Vyšiel v čísle: JÚN 2010
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 62
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Občas sa pritrafí, že môžete na háčik zavesiť ktorúkoľvek zo známych nástrah, ryby všetko ignorujú. Možno páve také chvíle boli pôvodcom toho, že sa na háčiku objavili pre mnohých až neuveriteľné nástrahy, ale stav „zúfalstva“ nás núti robiť veci, ktoré by sme za normálnych okolností nerobili.
Jalca na salámu...
Už samotný titulok tohto článku napovedá, že rybári občas lovia na nezvyklé nástrahy. Nie sú pre nás niečím neznámym, práve naopak. Vídame ich takmer každý deň, ale nezvykneme ich napichávať na háčik. Občas podpichnem svojich kamarátov, alebo nejakého začínajúceho rybára, že správny rybár musí ochutnať to, čo ponúka rybám na háčiku. Samozrejme, každý si hneď predstaví veľkú, ako prst hrubú dážďovku, alebo neprestajne sa hmýriace kostniaky a už len spomienka na to s človekom zatrasie a nie, aby to ešte aj šiel skúsiť.
Lenže ryby sa občas lovia aj na nástrahy, ktoré sú pre človeka veľmi chutné, alebo lepšie povedané, rybár sa s rybami sem-tam podelí o svoje jedlo. Takúto nástrahu veľmi rád ochutnám, ale musím len tak opatrne, lebo by mi žiadna nezostala na lov. Možno už niekoho z čitateľov napadá čo by to asi tak mohlo byť, čo rybám ponúkneme. Ak ste hádali, že to bude dajaká saláma, alebo lunch meat, tak ste trafili do čierneho. Nestáva sa často, že by sa práve tieto veci vešali na háčik, aby sme ulovili nejakú rybu. Ak niekto v našich končinách povie, že ulovil jalca na salámu, tak na neho pozerajú ako keby spadol z Mesiaca. A to nevravím o tom, ak dotyčný povie, že ten párok pre ryby špeciálne okorenil a opiekol. Skrátka, u nás to nie je zvykom.
Vôbec som sa nenudil
V zahraničí, hlavne v Anglicku, sa mäsové nástrahy ako je lunch meat, saláma, rôzne druhy párkov používajú veľmi často a niektoré druhy rýb na iné nástrahy lovia len zriedka. Tam nie je ničím výnimočným, že sa rybár deň pred lovom zavrie v kuchyni a začne vypekať, variť a čo ja viem čo ešte, len aby pre ryby pripravil nejakú špecialitu. Často som o takejto príprave rybára pred lovom čítal v článkoch o love rýb v Anglicku. Spočiatku to u mňa vyvolávalo úsmev na tvári a zakaždým som si spomenul na výrok z rozprávky o Asterixovi a Obelixovi: „blázniví Angličania“. Lenže tie veľké ryby, ktoré boli na fotografiách v tých článkoch navrávali, že niečo na tom predsa len bude.
Dlho som váhal a premýšľal nad možnosťou použiť niečo také aj u nás, ale zakaždým ma niečo odrádzalo. Raz som sa predsa len odhodlal a vzal si so sebou na mreny kúsok klobásy. Povedal som si, že za pokus nič nedám a párkrát ju nastražím. Ak na to nič neulovím, nevadí, veď mám so sebou kopu rosných červov a na tie mreny skáču ako na povel. Už po prvom nahodení s touto netradičnou nástrahou som bol prekvapený rýchlosťou, akou sa záber dostavil. Myslel som, že si chvíľu nečinne posedím, ale takmer som sa ani neusadil a už aj mykalo špičkou udice. Samozrejme, že som záber prepásol.
Angličania opekajú
Pri druhom nahodení som už bol v strehu, ale aj tak sa mi nepodarilo rybu seknúť. Až na štvrtý, alebo piaty pokus som z vody vytiahol celkom peknú mrenu. To, že sa mi ju nedarilo seknúť skôr, pripisujem prílišnej mäkkosti a jemnosti nástrahy. Tento pokus mi potvrdil informácie, že Angličania pred lovom opekajú svoje mäsové nástrahy. Predsa len ich povrch opečením trochu spevnie a lepšie drží na háčiku, ale zároveň získa aj výraznejšiu arómu.
Lenže na použitie tejto nástrahy môže prísť spontánne na celodennej rybačke a tam väčšinou nemáme možnosť si opiecť tieto jemné nástrahy. Aj tu však existuje pomoc. Všetko je o tom, ako ich nastražíme. Väčšinou pri prevliekaní oblúčika háčika cez nástrahu vznikne väčší otvor ako je priemer háčika a nástraha potom na ňom poletuje hore dolu a ryby ju potom aj ľahšie strhnú.
Pomôcť si môžeme s ihlou na navliekanie boilies, ktorá dnes už nechýba vo výbave hádam žiadneho rybára. Systém si upravíme tak, aby sa dal nadväzec odopínať po každom nahodení, lebo aj keby sme rybu neulovili, prípadne aj nemali záber, zväčša táto jemná nástraha cestou z vody odpadne, či už hneď po prvom potiahnutí, alebo pôsobením prúdu, v ktorom mreny zvykneme loviť.
Takto síce budú dva vpichy do nástrahy, ale nebude natoľko poškodená, ako keby sme háčik vtiahli celý do nástrahy. Tým by sme nástrahu len narezali a stala by sa krehkejšou. Spomenuté dva vpichy, ak budú jemné, čiastočne zafixujú nástrahu na háčiku a tá tam potom lepšie drží, ale len do chvíle, pokým ju nezačnú ochutnávať ryby.
Špekáčiky, párky, lunch meat...
Doteraz sme sa bavili stále len o jemných nástrahách ako je lunch meat, párky, ale tak isto sa môže použiť sekaná, alebo točená saláma, prípadne aj pečeňový syr. Medzi jemné nástrahy patria aj špekáčiky, ale tie majú oproti prv spomínaným jednu výhodu a tou je pevnejšia šupka, vďaka ktorej potom lepšie drží nástraha na háčiku. Šupka drží tak dobre, že po zábere zostane zväčša visieť na háčiku.
O niečo lepšie na háčiku držia rôzne suché salámy, ktoré sú predsa len o niečo kompaktnejšie a vydržia nastražené podstatne dlhšie. Nemusíme rybám hneď predkladať drahé salámy, stačia aj tie lacné. Veľmi dobré sú aj rôzne paprikové salámy. Červená paprika je pre ryby veľmi zaujímavá svojou vôňou, ale aj farbou.
Príprava všetkých týchto nástrah spočíva v ich nakrájaní na rôzne veľké kocky, alebo hranolčeky, veľkosť ktorých závisí od veľkosti používaného háčika. Avšak ako najmenšie by som dával kocky asi tak 1 cm veľké, ktoré napichneme na háčiky veľkosti č. 10. Hranolčeky môžu byť asi tak 2 - 3 cm dlhé. Hrúbka závisí od toho, z čoho sú narezané. Pri párkoch to môže byť pozdĺžne rozrezanie na polovicu, alebo aj na štvrtiny; ale tie sú už potom príliš krehké a rýchlo odpadávajú. Lepšie bude, ak ich narežeme na kolieska hrubé asi 1 cm a tie potom nastražíme.
Lunch meat môžeme vykrojiť vykrajovačom jadrovníkov z jabĺk a tie potom pokrájame na menšie kusy. Aby lepšie držali na háčiku, môžeme ich trochu opiecť na panvici s trochou oleja, alebo aj len tak, nasucho. Nič nepokazíme, ak ich na panvici poprášime čiernym korením, alebo aj paprikou, čím im dodáme výraznejšiu a pre ryby lákavejšiu arómu.
Cesto z paštéty
Celý čas spomínam len nástrahy, ale zatiaľ som len sem-tam spomenul nejakú rybu a aj tou bola mrena. Áno mrena je ryba číslo jedna, na ktorú sa vyberieme s týmito nástrahami, nepohrdne však nimi ani jalec hlavatý, alebo aj tmavý. Na pečeňový syr by ma neprekvapil ani kapor. Aby som pravdu povedal, s týmito nástrahami som lovil len na tečúcej vode. Na to, aby som ich vyskúšal aj na jazerách, ešte asi nedozrel čas a pravdu povediac, za tých pár vychádzok do roka, kedy si na jazero zájdem, ma to ani nenapadlo. Predpokladám, že by som aj tam ulovil najskôr jalca hlavatého, ale na dobre okorenené mäso by sa mohol ulakomiť aj kapor.
Doteraz spomínané nástrahy boli z tých trochu drahších, ktoré si mnohí radšej dajú sami, než aby ich napichli na háčik a predložili rybám. Boli to však nástrahy, ktoré sa dali napichnúť na háčik samostatne, ale výpočet netradičných nástrah sa nekončí pri nich. Veľmi zaujímavou nástrahou sú aj paštéty. Tie sa, žiaľ, nedajú na háčik nastražiť, ale šikovný rybár si pomôže. Stačí striedka z chleba, alebo rožka, ku ktorej pridáme trochu paštéty a vymiesime ju na cesto. Získame tak netradičnú nástrahu, s ktorou môžeme uloviť takmer všetky druhy kaprovitých rýb. Podobne je to aj s taveným syrom. Ak do takéhoto cesta pridáme aj rozotrený, alebo sušený cesnak, jeho atraktívnosť sa znásobí.
Možností na netradičné nástrahy je neúrekom a je len a len na fantázii každého z nás, akú a kedy použije. Základom je nebáť sa vyskúšať niečo nové, čo v našom blízkom okolí ešte nikto rybám neponúkol. Keď sa tak pozriete okolo seba, vidíte, že sa každý snaží napodobniť toho, kto ulovil rybu. Ak vidia, že ju dostal na medovú pufinu, takmer všetci pri najbližšom nahodení nastražia práve túto nástrahu. Tým sa stáva pre ryby všednou, lebo ju vidia všade naokolo a už o ňu nejavia až taký záujem. Potom stačí zmeniť farbu, alebo vôňu nástrahy a ryby môžu hneď reagovať.
Ryby sú zvedavé tvory a keďže nemajú ruky, ani žiaden iný ústroj na ohmatávanie a skúmanie svojho okolia, skúšajú to ústami. Ak zistia, že je to jedlé, tak si na tom pochutia a potom je už len na rybárovi, či ju uloví, alebo nie.
TIP: Nastraženie krehkej nástrahy
Nastraženie spočíva v natiahnutí kocky párku, lunch meatu, alebo inej jemnej salámy na navliekaciu ihlu, potom do slučky na konci nadväzca zachytíme háčik ihly a stiahneme nástrahu až na háčik na druhom konci nadväzca, ktorý do nástrahy jemne vtiahneme. Dobre je ho vtiahnuť len toľko, aby sa schoval hrot háčika v nástrahe a spodok oblúčika zostal vonku.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
