September sa nebadane pustil ukrajovať svoje posledné dni. Ku koncu sa blížila i denná doba nonstop lovu. S kamarátmi sme už dlho plánovali spoločnú rybačku na tajomnom revíri, kde podľa mnohých rybárov je lov kapra na boilies neúčinný. Chceli sme dokázať, že je tomu inak, ba dokonca našu métu sme posunuli na vyššiu úroveň lovom v „magických“ hlbočinách. Nebudem však predbiehať...
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: JÚN 2010
Počet strán v magazíne: 2
Od strany: 58
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Hektický piatok
Popri pracovných povinnostiach kolegov a mojich školských, sme v dohodnutý deň neraz dvíhali mobilný telefón a dohadovali všetko potrebné. Priatelia mali na vytypované miesto namierené o čosi skôr ako ja. Mne sa podarilo po kilometrovom treku od vlakovej stanice s plnou poľnou doraziť medzi nich až v poobedňajších hodinách...
Tábor je takmer pred dokončením, čaká sa len na mňa. Po krátkom zvítaní sa púšťam do stavby bivaku. Do pol hodiny všetko stojí na svojom mieste. Hneď vedľa je môj kamarát, ktorý tam loví s partiou už celý týždeň. Podarilo sa im chytiť kapry s hmotnosťou do 8 kg. Na začiatok slušná motivácia.
Dobrá taktika nie je na zahodenie...
Po skončených ceremóniách na brehu sa konečne venujem aj vode. Nakoľko miesto všetci poznáme z minulosti, nestrácame čas sonarovaním a kladením bójí. Diskusia o tom, kde budeme loviť, sa končí s jasnými verdiktmi. Svoje prúty vyvážam na otvorenú vodu 30-50 m od seba.
Rado a Vlado vsádzajú na spoločnú taktiku. Po prúte vynášajú na hranu vzdialenú asi 40 m od brehu do 7 m hlbokej vody. Toto miesto sprevádza periodické kŕmenie počas celej rybačky. Ostatné prúty sú rozmiestnené v hĺbkach cez 14 m. Chceme sa presvedčiť, že na boilies pôjdu, a preto sme všetok partikel nechali pekne doma.
Našim nepriateľom je čas! Rybačka je len víkendová záležitosť. Vieme, že to bude buď - alebo. Plní očakávaní si sadáme pred bivaky a čakáme na noc.
Nováčik má stále šťastie
V chladnom ráne sa budíme bez akéhokoľvek záberu. Dvanásť hlásičov nevydalo ani „pííííp“. Cez deň premýšľame, kde je asi chyba. Nuž možno neberú. Susedia mali nastraženú aj kukuričku a predsa nič. Rado, nováčik vo svete kapráriny, si lúče septembrového slnka užíva spolu so zostavovaním koncových montáží. Ja a Vlado sme mu, samozrejme, nápomocní.
Pri prvej zmene nástrah sa Rado stáva „obeťou“ pokusu. Z vlastných skúseností viem, že keď sa kaprom príliš nechce, tak je čas na
pop-up. Rado poslúchol a nastražuje dve 14 mm „popky“ pod seba. „Keď nepríde na to, tak na nič!“ - týmito slovami sprevádzam vynášanie Radovho prúta.
Žiaden pionier!
Dobrá nálada neupadá a návšteva Vladovej priateľky ho na chvíľu unáša zo sveta rýb. Ani sme sa nenazdali a slnko sa opäť skrýva za kopce. Debaty o kaproch nemajú konca, keď zrazu sa ozýva nesmelý „píp“ Radovho flajzaru. Najprv jemný padáčik a potom plynulý ťah. Nasleduje zásek a rýchle vyrážanie na vodu za rybou. Pri prvých únikoch kapra späť do hĺbok je jasné, že to nie je žiaden pionier. Na brehu sa ocitá nielen šťastný Rado, ale i jeho prvý 8,5 kg osobáčik.
Radosť panuje v celom tíme, nakoľko sa nám za deň a pol podarilo uloviť väčšiu rybu ako susedom. Patríme k priaznivcom lovu „chyť a pusť“ a v duchu tohto hesla putuje kaprík späť do vody. Konštatujeme splnenie misie. Kapor bol ulovený z hĺbky 14 m na boilies. Rybári sa len tak s niečím neupokoja a dúfame, že do hry vstúpim ja aj Vlado.
Nikto to nevzdáva....
V tichu a opare jesennej noci sa ozýva hlásič susedov a vzápätí škrípanie zipsov na spacákoch. Po pár minútkach zdolávania počuť miery šupinatého bojovníka: 80 cm a 8,8 kg. Ráno informujem osadenstvo, čo sa udialo u susedov. Na našich tvárach vidieť túžobný výraz - keby ešte jeden zabral.
Mierne premrznutý sa presúvam do bivaku. Opäť zaujímam polohu číhajúceho rybára v spacáku. Po hodinke spánku sa rozsvecuje modrá dióda a nasleduje jazda ako z knihy. „Karči, ideš!“ - kričí nedočkavo Vlado.
V ponožkách, bez štipky uvažovania, bežím k stojanu a zasekávam. Druhou rukou spúšťam čln na vodu a Vlado asistuje pri veslovaní.
„Aký je?“
„No, možno taká trojka,“ - nie veľmi presvedčivo odpovedám.
Pri prvom prudkom ťahu pod čln a ponorení polovice prúta pod hladinu mením nastavenie brzdy a vzápätí opravujem svoj odhad. Čistá voda je náš spojenec a kapra môžeme zazrieť aj v hĺbke 2 m. Vlado si s úsmevom na tvári zo mňa uťahuje: „To nebude asi trojka. Pekne ťa cvičí.“
Nakoniec zdolávame rybu výpravy. Krásne stavaný 9,5 kg šupináč. Tak predsa. Ďalší veľký kapor z lovného miesta presahujúceho
14 m. Záber prišiel okolo siedmej ráno. Nadšený púšťam rybu do vody a na tri hodinky lovu ešte vynášam – keby predsa len niečo...
Pomaly začínam baliť. Na záver lovu ani Vlado neostáva bez ryby a zo spomínanej 7 m hrany zdoláva 3,5 kg dorastenca.
Čo dodať na záver?
Za dve noci sme ulovili dve pekné ryby a jednu menšiu. Nástrahami boli komerčné a domáce boilies. Na základe tejto skúsenosti môžem potvrdiť, že sa jednoznačne netreba báť hĺbok, musíte veriť svojím nástrahám a skúšať aj nemožné!
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
