Bol večer, ideálny čas pozrieť si vodu z brehu, a tak som sa šiel trochu poprechádzať. Našiel som si jedno pre mňa zaujímavé miesto, ktoré bolo bokom od loviacich rybárov, voda sa tu nezvažovala tak prudko do hlbočiny a rástli tu malé vodné trávy. Chvíľu som stál a pozoroval, ako sa tu naháňajú beličky. Vtom som si všimol, že v hlbočine sa mihlo niečo väčšie. Zostal som stáť úplne bez pohybu a sledoval, čo to asi môže byť. Zrazu som ich zazrel: nádherné kapry, ktoré zbierali niečo po dne...
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: JÚN 2010
Počet strán v magazíne: 2
Od strany: 92
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Moju prvú rybačku som absolvoval koncom apríla 2009 na jednej slovenskej rieke, kde som strávil 10 dní a za tieto dni sa mi na podložke neobjavil ani jeden kaprík. Teplota vody dosahovala 10 stupňov. Zábery prichádzali iba od bielej ryby, pekné jalce a bojovné mreny. Stále som si vravel, že tie jalce budú predskokanmi kaprov a už to pôjde, no tentoraz to tak nebolo.
Stratil sa medzi stromami
Nedalo mi to a o týždeň som sedel na brehu tej istej rieky opäť. Našúľal som si boilies od Lukáša Krásu a to Sea Food, ktoré som použil už pri prvej rybačke a ako druhú zmes som teraz zvolil Cass 07 Rose; obe zmesi na studenú vodu. Strávil som tam znova 10 dní, ale zo strany kaprov to bolo slabšie, proste neboli pri chuti. Okrem dvoch kapríkov 4 a 6 kg som chytil značné množstvo jalcov a mrien rôznych veľkostí, pričom niektoré jalce mali okolo 50 cm a mreny až 80 cm. Ale stáva sa, že na boilies chytím aj väčšie jedince. Mal som tu šťastie na mrenu, ktorá mala okolo metra.
Tieto rybky mi brali okamžite po nahodení, niekedy som mal pocit, ako by som chytal na feeder. Za tento čas som mal kontakt s jedným väčším kaprom, ktorého som videl keď sa otočil pri hladine a trielil v plnej rýchlosti medzi stromy, kde som ho stratil. Podľa môjho odhadu mohol mať okolo 14-15 kg a zabral mi na Sea Food.
Po týchto dvoch nie veľmi vydarených rybačkách som skúšal šťastie na iných revíroch SRZ, kde som kaprom ponúkol hotovky boilies restart LKbaits s príchuťami jahoda a mušľa. Hotovky som nepoužíval už dosť dlho, nakoľko mi v nich vadili chemické konzervačné látky, ale restart boilies by mali byť založené na prírodných látkach a toto ma oslovilo.
Krásne stavané kapry
Rozhodol som sa skúsiť tieto boilies na jednom krásnom štrkovisku. Je to nádherná stará voda, kde hĺbka dosahuje až 27-28 metrov. Najskôr som sa podujal vyhľadať nejakú lavicu vhodnú na lov, no nič ma až tak neoslovilo. Miestni rybári, špecializujúci sa na lov kaprov, mali pooznačované tyčovkami lovné miesta v značných diaľkach od brehu, a teda boli odkázaní na vyvážky. Vyvážanie mi vôbec nevadí, ale stále som nenašiel to, čo by mi naozaj vyhovovalo.
Bol večer, ideálny čas pozrieť si vodu z brehu, a tak som sa šiel trochu poprechádzať. Našiel som si jedno pre mňa zaujímavé miesto, ktoré bolo bokom od loviacich rybárov, voda sa tu nezvažovala tak prudko do hlbočiny a rástli tu malé vodné trávy. Chvíľu som stál a pozoroval, ako sa tu naháňajú beličky. Vtom som si všimol, že v hlbočine sa mihlo niečo väčšie. Zostal som stáť úplne bez pohybu a sledoval, čo to asi môže byť.
Zrazu som ich zazrel: nádherné kapry, ktoré zbierali niečo na dne. Pozeral som na tú nádheru a rozhodol sa, že si zachytám na tomto mieste pod brehom. Toto sa mi nakoniec ukázalo ako správne. Na jahodu sa mi nepodaril žiaden záber, miestnym kaprom chutila iba mušľa. Chytil som krásne stavané kapry, ktoré boli neskutočne bojovné. O jednu ťažšiu rybu som prišiel počas poslednej noci v skorých ranných hodinách. Záber, dvakrát píp píp a potom plynulá jazda. Dobehol som k stojanu a zodvihol pravú palicu. Tá sa neskutočne ohla a pocítil som tú silu, ako sa pomaly preplavuje smerom do hlbočiny. Podarilo sa mi rybu otočiť a pomaly priťahovať ku brehu. Pár krátkych výpadov, po nich sa ryba usadila pri dne a nakoniec sa vypla. Priznám sa, že trochu ma to mrzelo, nakoľko ma túto sezónu obchádza šťastie, ale ako sa vraví, čo nás nezabije, to nás posilní. Teraz zvíťazil kapor, no nabudúce to môžem byť ja a kaprík mi zapózuje pred objektívom, dám mu pusu na rozlúčku a hajde domov do svojho prírodného živlu.
Víkendové rybačky
Táto rybačka bola takzvaná víkendová. Odvtedy som si tých víkendov zopakoval viac a vždy mi priniesli krásne zážitky s tými neskutočne bojovnými kapríkmi. Chytal som na mušľu restart, keďže bola veľmi úspešná a ryba na ňu reagovala pomerne rýchlo, niekedy 20 minút po nahodení. Inokedy však aj po pár hodinách. Samozrejme, mal som aj víkendy, kedy som nemal ani píp.
Raz som prišiel ako vždy na miesto, odstavil auto a pomalým krokom sa presunul k vode. Zahľadel som sa na hladinu a lúštil, čo sú to za tmavé fľaky vo vode. Najskôr som si pomyslel, že tu tak zbujnela vegetácia a trávy sú až pod hladinou. No tie veľké fľaky sa začali presúvať ďalej od brehu.
Nasadil som si polarizačné okuliare, aby som nemal taký odraz z hladiny a iba vytriešťal oči: kapry sú tu a pomaly sa rozplávavajú. Bolo ich asi 20 kusov, niektorým som odhadoval okolo 10 kg, možno viac, voda dosť skresľuje. Pomaly sa stratili v hlbočine. Rýchlo som rozbalil náčinie, trochu zakŕmil, nahodil a čakal. Ale iba som čakal, za celý víkend som nemal ani píp, ryba nebola pri chuti. Proste aj to sa stáva.
Kŕmenie
Na tejto lokalite som najskôr skúsil z môjho pohľadu väčšie kŕmenie, myslím tým predkrmovanie a to dvakrát do týždňa vždy po 4 kg boilies. Prišiel víkend a ja som vyštartoval k vode celý nedočkavý či bude kapríkom chutiť. Rozhodil som ešte 2 kg boilies s tým, že už nebudem vôbec kŕmiť, nech ryba vyhľadáva návnadu a snáď budem mať väčšiu šancu, že kapríky tak nájdu rýchlejšie tie moje nastražené guľôčky.
Zábery nenechali na seba dlho čakať, ale išlo o kapríky s hmotnosťou okolo 4-6 kg a jeden 10 kg. Ďalší víkend som vsadil na striedme kŕmenie, tzv. pocukrovanie vody a iba na jednu guľôčku pod háčik bez PVA. Záberov bolo menej, ale ryby o to krajšie. Teraz sa mi pošťastil aj jeden krásny koženáčik a spravil mi obrovskú radosť, nakoľko sa s touto sortou kapra stretávam ojedinele. Hneď mi hlavou prebehli tri priania ako pri zlatej rybke...
Zábery mi prichádzali v ranných až doobedňajších hodinách. No proste nádherne strávený víkend. Jednoducho povedané, na tomto štrkovisku som pochytal s kamarátom Ferim krásne kapríky.
Montáže
Nepoužívam nič špeciálne, šnúru s oloveným jadrom s dĺžkou niečo cez meter, olovo s hmotnosťou 100 g napevno, na takzvaný samozásek a kombinovaný nadväzec s fluorokarbonu dlhý 15-20 cm, na konci ktorého je mäkká šnúrka dlhá cca 3 cm s háčikom veľkosti č. 1. Verím, že ten naj na mňa ešte niekde čaká ako na každého z nás.
Tento nádherný koníček treba brať v duchu relaxu a nádherného oddychu v prírode a nie ako nezmyselné naháňanie sa za neskutočnými kilogramami, kto toho najviac nachytá. Tie krásne kapry si tiež zaslúžia slobodu, aby nás, a nielen nás, ale aj mladšie generácie, mohli opäť potešiť. Veď mnohí z nás vyhadzujú neskutočné peniaze za výpravy do zahraničia za trofejnými úlovkami. Myslím si, že keby viacerí rybárčili v duchu chyť a pusť, mohli by byť tie trofejné kapry vo väčšom množstve aj u nás a mali by sme byť na čo hrdí.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
