Patentky a nitenky v živej forme sú jednou zo základných zložiek potravy voľne žijúcich rýb. Z tohto hľadiska je prirodzené, že my, rybári, v nich vidíme veľký potenciál, a už dlhé roky sa hlavne patentka využíva ako živá nástraha. Čo sa týka lovu rýb, v súčasnej dobe je to často diskutovaná téma, a to hlavne v súvislosti s využitím týchto malých tvorov žijúcich vo vode pri výrobe návnad a nástrah. Pri svojich potulkách po internete som však zistil, že tieto dva druhy navonok podobných, ale inak úplne rozdielnych vodných živočíchov, rybári nerozlišujú a mýlia si ich. Vieme o čom hovoríme, keď sa o patentkách a nitenkách bavíme?
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: JÚN 2010
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 36
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Pri svojich potulkách po internete som však zistil, že tieto dva druhy navonok podobných, ale inak úplne rozdielnych vodných živočíchov, rybári nerozlišujú a mýlia si ich. Vieme o čom hovoríme, keď sa o patentkách a nitenkách bavíme?
Takže poďme si ich rozdeliť a oba druhy opísať, aby sme v prvom rade získali prehľad, že o čom sa bavíme, ak o nich budeme hovoriť v súvislosti s využitím v modernej rybárčine.
Vedeli ste?
Väčšinou sa kŕmia mŕtvym rastlinným a živočíšnym materiálom, ale niektoré sa živia iba potravou rastlinného pôvodu?
Patentka - larva pakomára (Chironomus spp.)
Patentka má viacerých príbuzných druhov, napríklad Chironomus plumosus je ostro červenej farby.
Červy sú 2-20 mm dlhé. Larvy majú predný pár nôh a zadné zakrpatené nohy. Sú väčšinou výrazne červené od hemoglobínu, ktorý je rozpustený v hemolymfe a ich krvná plazma obsahuje hemoglobín, ako napríklad ľudská krv, čo zvyšuje ich schopnosť prijať kyslík. Krv pomáha niesť kyslík prostredníctvom vnútorných orgánov. To znamená, že nepotrebujú toľko rozpusteného kyslíka vo svojom prostredí a sú veľmi tolerantné na život v silne znečistenom prostredí.
Avšak nie všetky larvy pakomárov sú červené. Môžu žiť v bahne a vode s nízkou úrovňou kyslíka. Tie, ktoré nežijú v blate, ale povedzme v povrchových vodách, sú zelené a niektoré druhy majú modré pásiky. Majú tvar písmena C, sú dlhé s výraznou hlavou a deleným telom.
Väčšina patentiek sa nachádza v piatich centimetroch sedimentu (kal na dne tokov). Sú dôležitým zdrojom potravy pre väčší vodný hmyz a ryby. Snáď neexistuje ryba, ktorá by ju s radosťou neprijímala, ak jej to veľkostné parametre dovoľujú. Čo sa týka výskytu, tak na Slovensku asi nie je lokalita s ich hojným výskytom. Možno v luhoch Žitného ostrova, alebo vo Východoslovenskej nížine sú bohatšie lokality.
Zaujímavosť
Väčšinu ich životného cyklu strávia v larválnom štádiu. V dospelosti žijú iba niekoľko dní až týždňov a zvyčajne nemôžu prijímať potravu. Môže existovať jeden až niekoľko generácií ročne v závislosti od teploty vody a druhu. Larvy žijú v obale slizu a kukly v larválnych tuneloch. Následne sa tesne pred dospelosťou na hladine objavia plávajúce larválne kukly. Pakomária rodina je veľká skupina obsahujúca viac ako 100 rodov a asi 670 druhov.
Nitenky (Tubifex tubifex)
Nitenka, alebo niekedy ju volajú aj kanalizačný červ, je druh z rodu tubificid, ktorý žije v sedimentoch v riekach a jazerách na niekoľkých kontinentoch. V minulosti sa pomerne hojne vyskytovali v oblastiach, kde bol vypúšťaný odpad - organické znečistenie do vodných tokov - v blízkosti pivovarov, sladovní, sódovkární, celulózok, priemyselných podnikov. Nitenky pravdepodobne zahŕňajú niekoľko druhov, ale rozlišovať medzi nimi je obtiažne, pretože pohlavné orgány, obyčajne používané pri určovaní druhov, sa po párení vstrebú, a vonkajšie znaky červa sa líšia s ohľadom na prostredie. Tieto červy prijímajú výživu tak, že prehĺtajú sedimenty, selektujú z nich baktérie a zároveň absorbujú molekuly cez steny tela.
VYUŽITIE V MODERNOM RYBOLOVE
Patentka
Živá forma
V živej forme patentku využívame tak na vnadenie, ako aj nástrahu. Ako živú nástrahu ju poznáme hlavne pri love na plávanú, feeder.
Ako nástrahu ju využívame hlavne pri jemnom love. Patentka sa nastražuje väčšinou prepichnutím viacerých kusov pod kožou v prostriedku tela, alebo kombináciou s inými druhmi červov. Ako nástrahu používame čo najväčšie kusy. Z hľadiska jemnosti nástrahy musia tomu zodpovedať aj veľkosti háčikov a jemnosť nadväzca. Ojedinele sa používalo nastraženie pozdĺž háčika, keď sa celá patentka navliekla v smere od hrotu po ramienko. Tento spôsob nie je veľmi vhodný, pretože pri takomto prepichnutí dochádza doslova k vytečeniu telesných tekutín patenky, ktoré tvoria väčšinu objemu jej tela a stáva sa iba obmedzene použiteľnou.
Patentka – nástraha – je takmer neodolateľná pre väčšinu rýb, ale používa sa hlavne pri love menších druhov na jemno.
Ako návnadu ju môžeme veľmi účinne využiť a namiešať s hlinami do krmiva. Do vnadiacich zmesí sa pridáva tesne pred aplikáciou, nakoľko neznáša agresívne pôsobenie zložiek krmiva. Je veľmi obľúbená ako návnada aj v pretekárskom rybolove a tému prípravy vnadiacich zmesí má veľmi dobre zvládnutú a rozpracovanú reprezentant SR v plávanej Peter Hanzély, ktorý najprv patentky oddelí od seba premiešaním v hline a napokon ich použije a kŕmi s lepiacou hlinou. Takto nadviazané hliny udržia patentku pri živote a docielia to, aby nám dopadla na dno, na miesto, kde s ňou mienime kŕmiť a neunášal ju prúd.
Vedeli ste?
Tieto červy môžu prežiť aj v prostredí s malým množstvom kyslíka tak, že mávajú na hemoglobín bohatým chvostom, a tým sú schopné využiť všetok dostupný kyslík? Môžu tiež zabezpečovať výmenu oxidu uhličitého a kyslíka aj cez ich tenkú kožu, podobne ako žaby. Prežívajú aj v oblastiach silne znečistených organickými látkami, kde neprežijú takmer žiadne iné druhy. Dokážu to tým spôsobom, že si vytvoria akúsi ochrannú cystu a znížia rýchlosť svojho metabolizmu. Takto môžu prežiť sucho aj nedostatok jedla.
Obvykle obývajú sedimentické dná jazier a riek a občas kanalizácie. Žijú v bahne pomalšie tečúcich, resp. pokojnejších tokov. Tam sú zavŕtané do bahna, vedia sa veľmi ostražito vtiahnuť hlboko do dna. Tubifex sa dá u nás nájsť takmer v každom toku, ale jeho výskyt nie je veľmi masívny. Dnes už je voda často transformovaná v čističkách, odpadu je menej, živiny chýbajú. Nitenky, ako ich poznáme, majú hnedočervenú farbu. V prírode je ich farba variabilná a závisí od množstva kyslíka vo vode. Nitenky v prírode môžu byť aj bielej farby.
Návnada a nástraha
V dnešnej dobe sa začala patentka, alebo extrakty z nej, hojne využívať ako zložka do zmesí na výrobu krmív a nástrah. V súčasnosti na trhu nájdeme množstvo krmív s atraktormi z patentky, alebo anglicky bloodworm. Ohromný rozmach má v modernej kaprárine, kde sa extrakty z nej využívajú najmä na výrobu posilňovačov, atraktorov, tekutých potráv a ako zložky do boilies.
Tu si našla patenka prirodzenú cestu vzhľadom na to, že skutočne ide o jednu z najatraktívnejších prísad, ktorú ryby aktívne vyhľadávajú.
Patenky nájdeme už aj v umelej forme, o čom by nám vedeli rozprávať napríklad muškári, ale aj plavačkári a feedristi, ktorí v súčasnosti s úspechom využívajú umelé napodobneniny patentky, či už dipované, alebo nedipované ako nástrahu, či iba pomôcku pri nastražení, napríklad ako „rovnátka“ na nadväzcoch.
Takže patentka sa stala nielen atraktívnou zložkou krmív, ale aj inšpiráciou pri výrobe rybárskych potrieb.
Nitenky
Ich využitie, na rozdiel od patentky, je veľmi obmedzené, nakoľko ich výskyt, ako som spomínal, nie je až taký masívny a zároveň je ich potrebné pred aplikáciou vo väčšom množstve upravovať.
Môžeme ich iba obmedzene využiť ako prísadu, alebo zložku do krmiva, avšak aj tu by sme ich mali upravovať pred použitím, a to viacnásobným prepláchnutím, aby sa vyčistili ich črevá, nakoľko obsahujú množstvo toxických látok. Skôr sú využiteľné v akvaristike.
Takže dúfam, že sa mi svojim príspevkom podarilo objasniť vám identitu týchto malých, väčšinou červených, tvorov a že ich už dokážete navzájom odlíšiť, nakoľko ich význam pre rybárstvo je zrejmý. V budúcnosti nám ich využitie môže priniesť množstvo dobrých výsledkov a veľkých úlovkov.
V niektorom z ďalších čísel Slovenského RYBÁRA sa pozrieme na ďalšie zložky prirodzenej – živej potravy rýb.
B. L.
foto: autor a internet
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
