Je jún, ďalší z krásavcov v jarnom ošatení, rybárska sezóna sa pomaly ale isto rozbieha, na svoje si po švihákoch muškárskych prichádzajú aj kaprári, vláčkari, plavačkári, feedristi, matchkári, troolisti, marmyškári, sumčiari – jednoducho všetci, čo majú niečo spoločné s cechom Petrovým. Nuž teda Jeho zdar. Tak. Nahodené jesto. No a o tom, či sa nejaký umelec bude na júnovej slovensko-rybárskej udici trepotať, niet pochýb. A kto tentoraz tak razantne zabral? Kolega, kamarát, výborný herec, ešte lepší parťák, čo žiadnu psinu nepokazí, ba čo viac, priehrštím ju kolo seba rozsieva, chlapík to vzrastu neveľkého, no dušou nadrozmerného a poznať ho hlavne po hlase. Koľkým že to už hviezdam filmového a televízneho neba ich výkony vylepšil a do jazyka rodného nahovoril, alebo ako sa u nás vraví – nadaboval. Touto malou – veľkou umeleckou rybou na udici je môj, a tým pádom aj váš kamarát, herec Eman Hason...
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: JÚN 2010
Počet strán v magazíne: 2
Od strany: 54
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Emanuel Hason
Povolanie: herec
Vek: 39
Deti: 3 - Kevin (17), Nicolas (15), Sebastián (4)
Rybárom je: asi 30 rokov
Obľúbený spôsob: prívlač, plávaná, sníva o muškárení
Kedy sa v tebe prebudila lovecká konkrétne rybárska vášeň?
Nepamätám si, kedy presne, ale muselo to byť ešte v rannom detstve. Rodičia nás často brávali na výlety k vode. Naším obľúbeným miestom boli vtedy Bodíky. Mohol som mať tak 4-5 0äti. Veď čo mohlo byť pre chalana v mojom veku vzrušujúcejšie, ako bývanie v chate, uprostred prírody, rybárčenie a plavby člnom po tajných zákutiach ramien Dunaja. Takže v tomto veku mi bolo úplne jasné, že mojou vášňou budú ryby. Často som po takom úspešnom rybárskom dni zaspával tak, že som mal stále pred očami ten krásny, neónovo farebný štuplík a nekonečné zábery, až kým ma nepremohol spánok.
Kto ťa priviedol k rybárčeniu?
Samozrejme, že to boli moji rodičia, najmä otec, ktorý mal zrejme na mňa najväčšiu trpezlivosť. Brával ma často do Zimného prístavu, kde brali krásne modronosky, nosále, pleskáče veľké ako lopata (rozmery treba brať s rezervou, bol som dieťa a všetko sa mi zdalo väčšie, než bolo v skutočnosti). Zaujímavé je, že hoci ja som hektický typ a môj brat Marcel skôr flegmatik a pokojný človek, na rybách to bolo vždy naopak. Ja by som tam sedel celý deň a bráchu to po hodine prestalo baviť, takže sme sa vždy balili skôr, ako by som si prial.
Aký spôsob lovu preferuješ?
Spôsob lovu väčšinou závisí od výberu lokality. Ak sa ide na kapry, tak na ťažko, atď. Ja skôr uprednostňujem aktívnejšie formy rybolovu. Či už je to štuplík, alebo prívlač. Mám pocit, že tak mám aktivitu vo svojich rukách, a tým aj väčšiu šancu na úspech (to platí aj v civilnom živote a aj pri love báb). Je ale jedna vec, ktorú som neskúšal a ktorá ma dosť priťahuje a to je muškárenie. Mám pocit, že to už je také profesorské rybárčenie a na to treba rozvahu, skúsenosti a vnútorný pokoj. Na to treba dozrieť, ale Tuli mi sľúbil, že ma časom zasvätí aj do tejto oblasti rybolovu. Takže uvidíme...
Tvoj najväčší rybársky zážitok?
Najkurióznejší zážitok nie je ani taký starý. Udialo sa to asi pred pol rokom na súkromnom jazere pri Piešťanoch. Učil som najmladšieho syna Sebastiána (4), ako sa chytajú pstruhy, keď moja partnerka spozorovala pri brehu krásneho pstruha. Ako žena, hneď začala vydávať pokyny, ako a kam to máme hádzať, aby sme ho chytili. Jasné, že sme to ignorovali (my sme predsa lovci a my najlepšie vieme, ako uloviť večeru). Mojej Zuzke to však nedalo a tvrdošijne nám ukradla podberák a snažila sa nešťastnú rybku uloviť týmto nečestným spôsobom. Jej márne pokusy vyvolávali v mužskom osadenstve mierne pousmiatia až výsmech nad neodborným lovom. Sánka nám však spadla, keď sa jej asi na šiesty pokus naozaj pstruha podarilo chytiť. Bol to krásny, zdravý pstruh, a keďže to bol jediný úlovok toho dňa, stala sa moja Zuzka najlepšou rybárkou dňa a už sme sa jej neposmievali. Fakt.
Najkurióznejší, poprípade najúsmevnejší zážitok?
Najúsmevnejší zážitok mi asi pripravil najstarší syn Kevin (17). Mal asi rok aj niečo, ledva chodil a vybrali sme sa pozrieť deda, ktorý chytal na Štrkovci. Bol november a pekná kosa. Po 5 minútach pri vode, v nestráženej chvíli, šlohol kostné červy a jedným veľkým náprahom ich hodil do jazera. Keďže to bola jediná nástraha, rybačka sa predčasne skončila a začali sme baliť. Kevin mal ale pocit, že by bolo potrebné ešte niečo vymyslieť, a tak sa rozbehol v ústrety osviežujúcemu kúpeľu. Viete si to predstaviť. Dieťa ponorené do jazera v novembri. Ale všetko dobre dopadlo. Kevin to prežil a čo sa čudujem, aj ja.
Máš vo svojom koníčku pokračovateľa, eventuálne koho si touto diagnózou nakazil?
Ako som už spomínal, nakazil som všetkých svojich synov, aj stredného Nicolasa (15), ktorého som tu ešte nespomínal a aj dosť kamarátov. Žiaľ väčšina partií sa najmä pre nedostatok času prestali schádzať, takže teraz sme skôr takí individuálni lovci.
Má tvoja rodina pochopenie pre tvoj koníček?
Rodina pochopenie má. Je to ale asi preto, že chodím na ryby tak ...krát do roka. Ja som vlastne taký platonický rybár a zrejme hlavný sponzor rybárskeho zväzu a súkromných rybníkov. Nechcem ani počítať, na koľko stoviek eur ma vyjde chytená ryba. Ale ja som šťastný aj za ňu. Aspoň jej môžem hovoriť „moja najdrahšia“.
Máš nejaký vysnívaný úlovok?
Jasné, že mám. Obrovskú rybu, ktorú musíš zdolávať niekoľko hodín a pritiahneš pozornosť rybárov aj zo susedných štátov. Ale ako správny rybár, pri rozprávaní príhod od vody, sa niekedy k tejto predstave blížim.
Krajina, kam by si sa chcel vybrať na ryby?
Videl som množstvo dokumentov na DVD z rôznych kútov sveta a žasnem, aké ryby vôbec existujú. Veľmi ma láka Mongolsko, Španielsko na lov mega sumcov, Fínsko, ale stačila by aj Liptovská Mara. Mám takú predstavu, že ma časom niekto osloví, že by chcel nakrúcať takéto dokumenty a prešli by sme si pol sveta. Takáto ponuka určite príde. Veď o sponzorov na Slovensku predsa nie je núdza...
Dá sa skĺbiť popularita a pokoj na rybách?
Práve toto povolanie si vyžaduje utekať z hluku štúdií a detí do oázy pokoja a ticha - do prírody, k vode. Tam žiadna popularita nepatrí a človek vyhľadáva spoločnosť príjemných ľudí, s ktorými mu je fajn.
Si radšej rybár – samotár, alebo uprednostňuješ kolektívneho ducha?
Ak si môžem vybrať, tak aj-aj. Mam rád, ak sa vyberieme veľká partia, deti, ženy a popri tom si občas uchmatnem chvíľku pre seba a odskočím si na nejaký osamotený flek. To vydržím chvíľu a potom rýchlo šup do víru spoločnosti. Mám rád, ak si je pri rybačke s kým, a najmä o čom porozprávať, popiť dobré vínko a relaxovať. Sám by som už dnes na ryby nešiel, pretože by mi bolo ľúto, že ja som pri vode a ostatných som nechal doma.
Tvoje najobľúbenejšie miesto?
Mojím obľúbeným miestom sa už tretí rok po sebe stala Liptovská Mara. Chodíme tam stabilne tri rodiny plus rôzni kamaráti, lovíme zubáče, chodíme na hríby a je to presne ten druh oddychu, aký si predstavujem.
Najkrajšia, respektíve najobľúbenejšia ryba?
Čo sa chuti týka, vždy pre mňa bol a asi aj zostane najobľúbenejšou rybou zubáč. U nás na Vianoce musí byť kapor, to je tradícia, losos a pstruh pre deti a partnerku a zubáč pre mňa. Posledné Vianoce to však bol veľký problém a zubáča som napokon nezohnal. Možno to bol trest od Ježiška.
Najväčší úlovok?
Úlovky u mňa exponenciálne rastú v závislosti od roku ulovenia. Jasné, že tie najstaršie úlovky sú najväčšie. Niekedy je ten pomer 1:16 voči skutočnosti. Ale podarilo sa mi uloviť pár pekných kaprov, veľké deti ma potešili pekným jeseterom (ktorého som na živo videl prvýkrát - fakt zaujímavá ryba). Ale pekný úlovok je aj moja Zuzka, ktorá dlho odolávala rôznym návnadám, až nakoniec...
Tvoj názor na „chyť a pusť“?
Chyť a pusť uznávam a aj to robím. Keď som chytil svojho prvého amura na Draždiaku, nadšene som ho priniesol domov ukázať deťom. Ich reakcia ma ale zaskočila. Pochválili rybku (nie mňa) aká je krásna a hneď sa vyrútili na mňa, prečo som ju priniesol domov, že určite chýba svojej mamičke, takže som radšej ani nespomenul, že som ju pôvodne chcel zožrať a radšej som milú rybku rýchlo pobalil a ponáhľal sa vrátiť ju do plutiev svojej mamičky (rybári, ktorí ma vtedy videli, asi dodnes nechápu, čo to tam ten magor robil). Aj keď pravda je, že ak sa nám občas na Mare podarí chytiť zubáča, je obetovaný našim egoistickým chúťkam.
Keby si mal tú moc, čo by si zmenil alebo vylepšil v rámci rybolovu?
Videl som raz dokument, myslím zo Švédska, ako to tam majú vybudované. Človek sa aj s rodinkou vyberie na jazero, alebo rieku, kde sú pre nich pripravené krásne upravené rybárske fleky, majú zadarmo k dispozícii chatku plne zariadenú, poprípade čln, ohnisko a to všetko v rámci zväzovej povolenky. Neviem, čo by z toho zostalo na Slovensku. Asi len to ohnisko s 11-mi mesiačikmi, lebo aj toho 12-ho by určite ukradli. No skrátka Švédi sú iní. U nás mi vadí to, že návštevníci týchto lokalít zabúdajú, že možno na to miesto prídu niekedy znovu, alebo že niekto iný príde po nich. Takže ten bordel by si mali pekne sami nabaliť do vriec a odviezť domov.
Najobľúbenejší pokrm z rýb + recept?
To som už spomínal. Čemer až za ušami mám z vyprážaného zubáča s majonézovým šalátom, alebo poctivé halásle. Chystám sa skúsiť do Paky na slovenskú raritu „fishperkelt“. Bude sa tam konať už tuším 3. ročník v príprave a degustácii. To si určite nenechám ujsť.
Obľúbený rybársky vtip?
Joooj. Tých je veľa, ale všetky sú buď neslušné, alebo príliš dlhé. Takže to si radšej povieme pri vode.
Životné krédo?
Stále to hovorím „ži a nechaj žiť“, ale málokto to chápe.
Na čom teraz, prípadne v blízkej budúcnosti, čo sa profesie týka, pracuješ?
Neviem, či profesionálne, ale pracujem na štvrtom potomkovi (asi márne), ale inak je ma možno aj vidieť (nielen počuť) v Ordinácii v ružovej záhrade, kde som si zahral jedného akože „arogantného“ právnika, ale čas ukáže, že je to vlastne dobrák, ktorému ide o dobrú vec. A jasnačka, že v dabingu kopu pekných postáv.
Určite ti, Emanko, prajeme veľa nielen hereckých úspechov, ale aj tých rybárskych a vedz, že všetci ti pri tom plodení ďalšieho potomka držíme palce. Hlavne to nevzdávaj. Snaž sa. A keby si... veď my, rybári, sme jedna veľká rodina. A podstatné je, aby to v tej rodine zostalo.
A že do tej rodiny patrí aj ďalší z našich kamarátov, ďalší umelec na udici, júlový to úlovok... že kto to bude? Slovenský RYBÁR to istí...
Petrov zdar, váš Tuli.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
