Ešte donedávna boli doménou muškárov horské a podhorské pstruhové potoky a lipňové rieky. Stretnúť muškára na „dolniakoch“, alebo na stojatých vodách štrkovísk a priehrad bolo veľkou zvláštnosťou. Aj keď ani dnes nie je muškárenie na nížinných vodách celkom bežné, stále častejšie sa stretávame s lovom boleňov, ostriežov, jalcov ba aj šťúk a zubáčov muškárením. No ale uloviť kapra na muškárku, to je ešte stále pre väčšinu rybárov, jednoducho nepredstaviteľné...
info
Kategória: Muškárenie
Vyšiel v čísle: JÚN 2011
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 84
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Hneď na začiatok je potrebné povedať, že lov kaprov muškárením predstavuje azda vysokú školu muškárenia. Je to mimoriadne náročný spôsob lovu, pri ktorom aj skúsení muškári zostávajú často bezradní, bez úlovku, bez jediného záberu. Nejde tu ani o plnenie mrazničiek, alebo „lámanie rekordov“ v podobe 20- a viac kilogramových rýb. Tento spôsob lovu je skôr pre muškárov, ktorí už majú niečo odchytané a zároveň vynikajú neobyčajnou trpezlivosťou a vytrvalosťou. Odmenou potom môže byť úlovok neobyčajne zdatného súpera, ktorý nám na jemnej muškárskej zostave dokonale predvedie svoju silu a bojovnosť.
V čom je teda lov kaprov na mušku taký náročný? Azda vo všetkom. Od samotného výberu miesta na lov a nájdenia rýb, voľby vhodných mušiek, ich ponúknutia a vedenia až po samotný zásek a zdolávanie ťažkých rýb. Pre konečný úspech je ešte navyše rozhodujúca aj veľká dávka šťastia.
Výstroj a výbava
Musí byť v prvom rade 100 % spoľahlivá. To je asi najdôležitejšia požiadavka. Nedá sa presne odporučiť konkrétny typ prúta, navijaka, šnúry... Záleží na type vody, kde lovíme, jej hĺbke, prekážkach, na tom, či lovíme z brehu, alebo z lode...
Ja považujem za najdôležitejšiu úplnú dôveru v každú časť zostavy a to od háčika, šnúry, prúta a navijaka až po posledný spojovací uzlík. Obľúbil som si kvalitný 290 cm dlhý prút, kategórie AFTMA č. 6 s jednoduchým navijakom. Na 90 % využívam plávajúcu šnúru, výnimočne intermediálnu.
Hĺbku vedenia mušiek vo vodnom stĺpci, alebo pri dne volím hlavne rýchlosťou ich sťahovania, dĺžkou nadväzca, alebo prídavnou záťažou v hlavičke, alebo v tele mušky. Nadväzec je ukončený fluocarbónom s hrúbkou 0,20 mm.
Samozrejme, že pevnejší sedmičkový, alebo osmičkový prút s dvadsaťpäťkou, alebo hrubším silónom je z hľadiska zdolávania rýb jednoznačne výhodnejší, ale z hľadiska ponúknutia nástrahy prevážia prednosti jemnejšej výbavy, aj keď sa mi to už niekoľkokrát vypomstilo; o tom však neskôr.
Kde kapra hľadáme
Pri muškárení máme značne obmedzený výber lovného miesta. V prvom rade potrebujeme dostatok priestoru na brehu na rozšvihanie muškárskej šnúry. Tam, kde sú brehy zarastené, si môžeme do určitej miery pomôcť brodením. Aj tu musíme byť veľmi opatrní, lebo brodenie na bahnitých stojatých vodách môže predstavovať značné riziko.
Obrovskou výhodou je možnosť lovu z loďky, a to hlavne na rozľahlejších vodách, najmä priehradách. Pri výbere vhodného miesta musíme ďalej spoliehať na znalosti miestnych podmienok, a hlavne dokonale pozorovať vodu a hľadať miesta, kde sa ryby zdržujú. Je to o to ťažšie, že na väčšine vhodných miest loví neustále množstvo iných rybárov, ktorí sú prítomnosťou muškára niekedy dosť podráždení.
Lepšie je preto uprednostniť zabudnuté tiché, plytké zátoky. Ideálne miesta sú väčšinou v blízkosti brehov zarastených tŕstím, alebo iným porastom. Kapry sa často prezradia vystupujúcimi bublinkami a kalením vody pri zbere potravy. Vtedy máme spolovice vyhraté. Iné je to, ak sa kapry nachádzajú v blízkosti hladiny. Tu môžu zbierať drobný planktón, liahnuce sa pakomáre, alebo inú potravu. V tomto prípade však musíme počítať s tým, že sú mimoriadne opatrné a plaché. Každý neopatrný pohyb, ba aj dopad muškárskej šnúry na hladinu, dokáže celý kŕdeľ okamžite odplašiť.
Výber nástrahy
Závisí hlavne od miesta lovu a spôsobu prijímania potravy kaprov. Dá sa povedať, že do určitej miery sú univerzálnymi nástrahami na lov muškárením napodobeniny lariev pakomárov. A to od krvavo červených patentiek až po rôzne odtiene zelených, hnedých až čiernych lariev. Osvedčilo sa mi, keď som ich telíčko ukončil jemným perím marabu. Pri oživovaní nástrahy tak dosiahneme nepatrný kývavý pohyb pakomára, čo pomáha vydráždiť rybu k záberu.
Nevýhodou pakomárov býva to, že sú úspešné najmä na menšie kapry, alebo ich zbierajú iné druhy rýb, ktoré sa pohybujú v blízkosti kŕdľa kaprov. A tak sa ľahko môže stať, že popri kaproch ulovíme množstvo plotíc, červeníc, ostriežov, môže sa pritrafiť aj pekný pleskáč. Výnimkou nie sú ani zábery typicky dravých rýb, ako napríklad zubáčov a to až do veľkosti okolo pol metra. Jednoducho druhová pestrosť úlovkov môže byť veľmi široká a záberov býva zväčša dosť, čo nakoniec mení nevýhodu na výhodu.
Ďalšími nástrahami sú imitácie lariev vážok, alebo pijavíc. Sú to väčšie mušky vhodné aj na väčšie kapry. Pri správnom vedení môže byť aj ich účinnosť prekvapujúco slušná.
Kapry môžeme loviť aj na iné mušky, univerzálne sú červenorítky rôznych veľkostí, dokonca aj malé strímriky napodobujúce poter môžeme v niektorých prípadoch úspešne využiť.
Samostatnú kapitolu tvoria tzv. „špeciálne kaprové mušky“ - nadipované kúsky molitanu, chemlonu a podobne. Ryby sú dokonca na lovné miesto lákané pravidelným vnadením. To už však s pravým muškárením nemá nič spoločné.
Spôsob lovu
Môže byť v zásade dvojaký: lov pri dne alebo pri hladine. Výhodou lovu pri dne je najmä to, že kapry zbierajúce potravu kalia vodu, a tak sa k nim môžeme priblížiť relatívne blízko. Je potrebné mať na pamäti, že u kaprov čuch, hmat a chuť pri príjme potravy ďaleko prevažujú pred zrakom. Preto je veľmi dôležité správne vedenie, oživovanie nástrahy a pozorovanie reakcií, prípadne záberov rýb.
Pri tomto spôsobe lovu sa snažíme larvy pakomárov, alebo iné mušky viesť čo najpomalšie a zároveň najbližšie popri dne. Lovíme väčšinou v menších hĺbkach - okolo 0,5 m. Ideálne je, pokiaľ sa nám podarí odhadnúť smer pohybu húfu rýb a nahadzujeme pred ne. Mušku necháme postupne klesať až na dno a po priblížení kaprov začíname pomaly sťahovať šnúru. Záber prichádza najčastejšie práve v okamihu, keď muška pomaly stúpa odo dna.
Lov pri hladine je náročnejší, ale zároveň krajší v tom, že ryby priamo pozorujeme. Musíme si dávať veľký pozor, aby ryby nezaregistrovali náš pohyb pri nahadzovaní nástrah. Lovíme takmer vždy na väčšie vzdialenosti a snažíme sa nahadzovať mušky len na okraj húfu rýb. Ryby sa totiž môžu nečakane splašiť nielen dopadom šnúry na hladinu, ale aj dopadom nástrahy. Dobrou pomôckou sú polarizačné okuliare. Umožnia nám pozorovať reakcie, prípadne zábery rýb, ktoré sa pomaly odklonia od kurzu a snažia sa zozadu nasávať mušku. Vtedy mušku na okamih pridržíme a zväčša nasleduje záber. Zásek musí nasledovať včas, lebo kapor veľmi rýchlo zistí svoj omyl.
Zdolávanie
Po záseku musíme byť pripravení na silný a vytrvalý ťah, ktorý sa ani u menších 2 – 3 kg rýb nedá ľahko zastaviť. Kapor je niekedy až prekvapivo rýchly, a tak je dôležité, aby sme dokázali šnúru okamžite povoľovať. Akékoľvek zachytenie, alebo zamotanie šnúry znamená stratu ryby.
Niekedy sa kapor po záseku ďalej „motá“ popri dne, akoby ani netušil, že je na udici. Takmer ani nevníma neznámu silu, ktorá ho priťahuje a až postupne začína zrýchľovať tempo. To je typické najmä u veľkých rýb v hlbšej vode, kde sa cítia v bezpečí. Naopak, pokiaľ sa nám podarí nachytať veľkého kapra na plytčine, okamžite vyrazí ako divý býk plný energie a sily. Pokiaľ sa sám nezastaví, tak nám nepomôže ani stometrový backing.
Osemkilový vytrvalec
Svojho doteraz najväčšieho kapra na muškársku udicu sa mi podarilo uloviť na Môťovej pri Zvolene. Na malé patentky tesne pod brehom mi celkom zodpovedne brali kapríky do 3 kg. Na plytčinách popri brehu som žiadne veľké ryby neočakával, a tak som na nadväzci 0,16 mm pokojne testoval nové vzory kaprových mušiek. Na jemnom náčiní bojovali krásne stavané zdravé ryby naozaj statočne, ale aj tak zostávali všetky tromfy v mojich rukách.
Až prišlo ďalšie nenápadné zastavenie pakomára pri dne. Pre istotu som mierne prisekol. V prvej chvíli to vyzeralo opäť na pekného trojkilového bojovníka. Keď však ryba prepláva popri mne a pokračovala ďalej svojím tempom, bez toho, aby som ju dokázal čo i len vychýliť z kurzu, začínal som tušiť, že nie je všetko v poriadku. Nasledoval dlhý neúnavný ťah a mne nezostávalo iné, len sledovať koniec šnúry, ktorý v okamihu preletel očkami a zmizol niekde v diaľke pod hladinou.
Ďalšie zdolávanie prebiehalo už väčšinou na backingu asi 100 až 150 m ďaleko, pravdepodobne v zatopenom starom koryte. Po dobrej hodine som sa vzdialil od miesta záseku brodením popri brehu asi o sto metrov ďalej, ale ryba stále nejavila známky únavy. Skôr naopak. Už som nevedel ako držať muškárku, aby som viac nenamáhal presilené zápästie. Po jeden a pol hodine sa mi zdalo, že začínam mať miernu prevahu. Až po dvoch hodinách, keď sa celkom zotmelo, to kapor konečne vzdal a nechal sa opatrne vyloviť. Krásny osemkilový lysec mi bol po viac ako dvojhodinovom zdolávaní odmenou, predovšetkým za trpezlivosť. Bol som spokojný, aj keď pravdu povediac, po takom namáhavom zdolávaní, som čakal o niečo väčšiu rybu. V rýchlosti som spravil dve, nie celkom vydarené fotky a opatrne ho pustil späť na slobodu. No nie všetky súboje sa končia víťazne...
Rybačka – to nie sú len výhry!
Na svojich potulkách za rybami som si veľmi obľúbil, okrem Môťovej, Oravskej priehrady, Liptovskej Mary a ďalších, aj vyrovnávaciu nádrž Bešeňová. Je to jeden z mála pstruhových revírov bez privlastnenia si úlovku. Druhové zastúpenie rýb je tu však veľmi pestré, dokonca s celkom slušnou obsádkou kaprov. Lov kapra muškárením tu vlastne predstavuje jednu z mála možností, ako vôbec uloviť kapra. Na pstruhových vodách totiž lov na plávanú a na ťažko nie je povolený.
V čase, keď lososovitých rýb neustále ubúda, Bešeňovú nevynímajúc, som sa veľmi potešil, keď som v malej zátoke spozoroval aktivitu rýb. Na moje prekvapenie to však neboli pstruhy, ale krásne veľké kapry. Po nejakej pol hodinke neúspešných pokusov a výmeny rôznych vzorov mušiek, konečne prišiel vytúžený záber. Kapor bojoval od začiatku rozvážne, silovo, ale aj ja som sa snažil byť trpezlivý a nespraviť chybu. Niekoľkokrát preplával cez porast potopených tráv, no osemnástka fluorocarbón stále držal.
Až po takmer dvoch hodinách sa začala „karta obracať“ a rybu som po prvýkrát zbadal. Krásny, odhadom takmer 15 kg šupináč, preplával popri mne a zdalo sa, že toho má už naozaj dosť. Tak takúto rybu som ešte na udici nemal. Jednou rukou som si v rýchlosti pripravil malý fotoaparát na pár dokumentačných záberov z posledných fáz zdolávania. No vtom prišla nečakaná zrada. Do vyrovnávačky začali náhle púšťať vodu z Liptovskej Mary. Kapor v studenej kyslíkatej vode akoby chytil „druhý dych“. Navyše využil nové prúdenie vody a nekompromisne mi vymotal celý backing niekde do stredu priehrady.
Posledná fotka dokumentuje už len posledné okamžiky, keď bol kapor ešte na udici. Nakoniec som bol rád, že sa odtrhol len koncový nadväzec a ja som zachránil aspoň muškársku šnúru. Po dvoch hodinách zdolávania som odchádzal od vody vyčerpaný, porazený. Bol som však vďačný aj za tento zážitok, pretože rybačka a život predsa nie sú vždy len výhry.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
