Lipeň tymianový – neuveriteľne krásna ryba s veľkou chrbtovou plutvou, ktorá ho zdobí ako kráľovská koruna. Medzi rybármi je mimoriadne obľúbený pre svoju krásu, eleganciu, ale hlavne pre jeho spôsob lovu. Jesenné muškárenie na lipne s miniatúrnymi suchými muškami je stále považované za vrchol rybárskeho umenia. Lipeň v minulosti patril medzi jedny z najbežnejších druhov rýb väčšiny podhorských tokov. Možno práve preto pomenoval známy český prírodovedec Dr. Antonín Frič, pred viac ako sto rokmi, typické úseky podhorských tokov, lipňovým pásmom. Dnes sa situácia začína radikálne meniť...
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: JÚN 2011
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 106
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Lipeň v minulosti patril medzi jedny z najbežnejších druhov rýb väčšiny podhorských tokov. Možno práve preto pomenoval známy český prírodovedec Dr. Antonín Frič, pred viac ako sto rokmi, typické úseky podhorských tokov, lipňovým pásmom.
Dnes sa situácia začína radikálne meniť. Niektoré potoky a rieky sú už takmer úplne bez týchto rýb. Orava a Váh patrili v minulosti tiež k riekam s mimoriadnou hojnosťou lipňov. V čase neresu nebolo takmer vidieť riečne dno pre množstvo rýb sústredených na neresiskách. V sezóne dokázal aj úplný začiatočník bez problémov uloviť niekoľko lipňov za vychádzku. Žiaľ, v ostatných rokoch nám jeho kráľovstvo, doslova pred očami, postupne zaniká. Aké sú príčiny takéhoto stavu?
Znečistenie
Znečisťovanie tokov sa po miernom zlepšení, súvisiacom so stagnáciou až úpadkom priemyslu a poľnohospodárstva po roku 1989, opäť v čoraz väčšej miere začína prejavovať. No väčšinou to už nie je znečistenie v podobe veľkých havarijných otráv rýb, ale je to postupné nenápadné zhoršovanie kvality vody. Práve preto, že je takmer nepostrehnuteľné, je oveľa viac nebezpečné. Má vplyv hlavne na ikry a ranné vekové kategórie – plôdik, ktorý je viac citlivý ako dospelé ryby. Rovnako sa znižuje potravná ponuka pre ryby znižovaním množstva bentosu, dochádza k zanášaniu neresísk lipňov...
Znižovanie prietokov
Je ďalším nenápadným problémom, ktorý postupne mení naše najkrajšie pstruhové a lipňové riečky na polovyschnuté prázdne korytá. Nemá význam sa neustále vyhovárať len na globálne otepľovanie, stačí sa poohliadnuť okolo seba. Sťahovanie prameňov, vysušovanie močiarov, veľké lány polí s monokultúrami a mnohé ďalšie znižujú absorpčnú schopnosť krajiny, a tak dochádza k extrémnemu kolísaniu vodných stavov.
Minimálne prietoky sa striedajú s veľkými vodami, ktoré likvidujú všetko, nielen v samotnom toku, ale aj v jeho najbližšom, niekedy aj vzdialenejšom okolí. Výsledkom sú protipovodňové úpravy tokov, narovnávanie riečísk, odstraňovanie vegetačného krytu, čím sa problém vôbec nerieši, naopak – posúva nižšie.
Vydry
Už ani zďaleka nepatria k ohrozeným druhom. Napriek tomu, že sú to plaché zvieratá so zvýšenou aktivitou za súmraku, nie je problém ich pozorovať pri love aj cez deň, dokonca aj v centre miest. Na malých tokoch má svoje loviská často aj niekoľko párov vydier, ktoré dokážu pstruhové, alebo lipňové potoky takmer úplne vyrybniť. K tomu im napomáhajú neuvážené regulácie tokov a úplná ochrana vydier.
Rybári
Tiež majú svoj podiel na úbytku lipňa. V minulosti známy lov lipňov na farbenú tarhoňu v čase neresu pstruha potočného je účinnosťou možné porovnať azda len s elektrickým agregátom, alebo párom vydier. V tomto smere ani muškári nezaspali dobu. Lov ťažkými nymfami v kombinácii s mikronymfami je v rukách skúseného muškára rovnako účinný. Obzvlášť na začiatku pstruhovej sezóny, v čase neresu lipňov. A aj napriek tomu, že je väčšina rýb pustená, dochádza k ich poškodzovaniu, niekedy až k úhynu.
Kormorány vedú
Zimné nálety kormoránov na naše podhorské rieky, hlavne na nezamŕzajúce vody pod vodnými nádržami, predstavujú totálnu katastrofu pre populácie lipňov. Ani najväčšie skúsené lipne v najsilnejších prúdoch tvoriace jadro matečných stád nezostávajú uchránené.
Až 95 % úbytok lipňa znamená, že sa pôvodná populácia bez pomoci človeka nedokáže už viac obnoviť. No aj v prípade pravidelného vysadzovania množstva násad, nedochádza k zlepšeniu, pretože nálety kormoránov sa tiež pravidelne opakujú. A tak rybárskym hospodárom nezostáva iné, len zmeniť zarybňovacie plány a namiesto lipňa, vysadzovať pstruha dúhového.
Nakoniec sú všetci úplne spokojní. Rybári, pretože lovia konzumné dúhaky, chovatelia rýb – majú zabezpečený odbyt a aj ochranári, ktorí majú ďalšie čerstvé krmivo pre kormorány a vydry v podobe rýb, ktoré prečkajú sezónu. V čom je teda problém???
Malé vodné elektrárne
Sú momentálne najaktuálnejšou hrozbou a predstavujú definitívny úder aj pre vodné toky, ktoré sa lipňom ešte dokážu pochváliť. Dochádza k trvalej a viac-menej nevratnej degradácii pôvodného biotopu lipňov a ďalších druhov rýb. Rozkúskovanie toku nepriechodnými bariérami vedie k nemožnosti migrácií rýb. Napriek povinnosti výstavby rybích prechodov je ich funkčnosť minimálna, alebo žiadna. Navyše neexistujú žiadne mechanizmy, ktoré by kontrolovali stanovené minimálne prietočné množstvá pretekajúce cez rybie prechody. Neviem, či bol na Slovensku jediný prípad, že by majiteľ MVE dostal pokutu za nedodržanie minimálneho prietoku v rybom prechode. Asi je všetko v poriadku...
Pritom by niekedy stačilo jednoduché riešenie. Pevná prepadová hrana pre pôvodné koryto (resp. funkčný rybí prechod) postavená v nižšej úrovni ako nápustný objekt do elektrárne. Nebolo by možné odoberať väčšinu vody z toku. Veľké jarné vody, zvýšené prietoky po búrkach by roztáčali turbíny, v prípade nižších vodných stavov by bol zaručený prietok pôvodným korytom.
No vplyv MVE na pôvodné ekosystémy je ďaleko závažnejší ako len segmentácia toku. Likvidácia brehových porastov, narovnanie a zásahy do pôvodného koryta toku, spomalenie vodného prúdu, zhoršenie samočistiacej schopnosti vody a ďalšie - to všetko vedie nielen k úbytku pôvodných populácií rýb, ale aj množstva ďalších organizmov. Pritom korytá nezregulovaných vodných tokov a ich najbližšie okolie predstavujú jedny z posledných pôvodných biotopov v krajine pretvorenej človekom.
MVE sa nestavajú len na pstruhových a lipňových vodách. Aj nižšie položené úseky tokov nezostávajú ušetrené. Plán využitia hydroenergetického potenciálu Slovenska počíta nie s desiatkami, ale stovkami vhodných profilov. Pritom v zahraničí sa, naopak, prikračuje k prehodnocovaniu ich vplyvov na vodné ekosystémy, dokonca aj k búraniu vodných elektrární! Asi sme naozaj odsúdení prejsť určitým vývojom a až keď zlikvidujeme najkrajšie podhorské toky a život v nich, zistíme ich skutočnú hodnotu. Bude nasledovať etapa takzvaných revitalizácií, možno za pričinenia tých istých firiem, ktoré sa podieľali na výstavbe MVE. Pritom, akoby na Slovensku iné zdroje, ako napríklad geotermálna, veterná a slnečná energia, neexistovali. O ušetrenej energii ani nehovorím.
Ako ďalej?
Príčin, prečo ubúda lipeň, ale aj ostatné druhy rýb z našich vôd, je celý rad. Žiaľ, väčšinu z nich ani ten najlepší rybársky hospodár nemôže ovplyvniť.
Niektoré by sme však mohli ovplyvniť my všetci, spoločne. V prvom rade ukončením pretrvávajúcej ľahostajnosti a zatváraním si očí pred problémami, ktoré sa nás zdanlivo netýkajú. Niekedy sú to len malé kroky, ktoré vyžadujú trochu viac skromnosti, odvahy a pochopenia.
Je to napríklad pomoc rybárskym hospodárom a ich rešpektovanie v prípade zavedenia niektorých nepopulárnych opatrení. Môže to byť zvýšenie lovnej miery na zlepšenie stavov matečných rýb v našich vodách. U lipňa by na niektorých väčších úživných tokoch pripadalo do úvahy zvýšenie na 35 cm. Viac ako 35 cm už stráca na význame, keďže lipeň je krátkoveká ryba, a zvyšovala by sa tak miera prirodzenej úmrtnosti v populácii.
Zvýšená ochrana neresísk, napríklad aj vo forme obmedzenia brodenia v čase neresu a inkubácie ikier. V tomto smere nám môžu byť výborným príkladom ochranári vtáctva. V prípade pošliapania hniezdiska vám bude hroziť takmer vezenie, zatiaľ čo my – rybári – vytrvalo šliapeme na začiatku pstruhovej sezóny po neresiskách lipňov, ba aj hlavátok! Vecí, ktoré môžeme zlepšiť je veľa – od jednoduchej ochrany prírody – upratania si po sebe pred odchodom od vody – až po zber odpadkov, šetrenie energiou, vodou...
Prednedávnom bola vyhlásená petícia Chráňme vodné toky - na zastavenie povoľovania výstavby MVE a prehodnotenie Koncepcie využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov SR do roku 2030. To nie je len akcia pre rybárskych hospodárov, ale pre nás všetkých, zanietených rybárov. Nepomôže hundranie popod fúzy a sťažovanie si, že rýb je stále menej. Všetci by sme mali prispieť svojím podpisom, a tak pomôcť zabrániť ďalšej devastácii našich vôd, kým je ešte čas.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
