Príhovor: Sedím na brehu jazera a...
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: JÚN 2011
Počet strán v magazíne: 1
Od strany: 3
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Sedím na brehu jazera a je mi dobre. Skutočne, je mi skvele. Brehy sú krásne, čisté. Príroda takmer nedotknutá. Záružlie na mňa zazerá svojimi žltými kvetmi. Hladkám si svoju rybársku dušu pohľadom na vyhrievajúce sa kapry v blízkosti brehu. Oči upieram k oblohe a ďakujem svätému Petrovi za tieto dary.
Sadám do člna, pomaly sa vozím po jazere. Len tak pre radosť, pre opojenie zo slobody, z rybárskej slobody, ktorá tu na mňa čaká. Nikto tu nebude na mňa číhať či náhodou neporuším nejaké pravidlo, či správnym smerom bude viesť čiara vyškrtávajúca ukončenie doby lovu, či neprespím povolený čas lovu a nebudem zatknutý políciou ako vyvrheľ spoločnosti, či ma niekto neokradne tak ako sa to stáva na niektorých z našich priehrad, či si niekto nebude liečiť svoje komplexy menejcennosti pomocou odznaku, ktorý má na hrudi, skrátka som tu a cítim sa ako v raji: slobodný a šťastný.
Začína sa máj a ja prežívam tieto okamihy mimo svojho domova, mimo Slovenska, v krajine, ktorá nám je taká blízka, avšak čo sa týka rybárstva, tak vzdialená, že občas mi to pripadá, ako keby slovenský rybár žil v čase predtým, ako bol boľševik zahnaný do kúta. Len škoda, že sme my, rybári, ešte neobjavili ten správny kút.
Som v Slovinsku a plnými dúškami nasávam pohodu a radosť z rybačky. Pohodu, za ktorou musím ísť stovky kilometrov, prejsť hranice a tam si ju užívať. V čase, keď nezmyselnosť zákonov mi bráni chytať na našich jazerách. V čase, keď na jednej strane republiky je trestne stíhaný rybár, ktorý o päť minút prekročí stanovenú dobu lovu a na druhej strane republiky sa prichytený pytliak aj so svojím úlovkom naďalej veselo usmieva a jeho postih mizne niekde dostratena ako gáfor.
V čase, keď..., nie už nechcem ďalej pokračovať, nechcem vám pokaziť náladu hneď na úvodnej strane tohto časopisu. Dokedy však táto situácia bude trvať, to neviem. Verím však, že tí, ktorí nám len nedávno sľubovali hory doly, vyhovárali sa na politickú nevôľu, začnú plniť to, vďaka čomu si získali podporu väčšiny.
Prvý jún je sviatkom mnohých rybárov na Slovensku. Otvoria sa jazerá a brehy zaplní množstvo nadšencov Petrovho cechu, ktorí netrpezlivo čakali na tento okamih. Niektorí prídu len tak, nahodiť si, pozrieť sa ako prezimovali kapry, iní chytiť si svoju prvú tohtoročnú rybičku a ďalší zasa užiť si pekný deň pri vode. Určite mnohí z vás patríte medzi nich. Tešíte sa na prvý tohtoročný záber, ohnutý prút, zdolávanie a pohľad na svoj úlovok.
Ako dnes si pamätám, keď ma na moju prvú takúto rybačku zobral starší rybár zo susedného domu. Celú noc som sa prehadzoval a kontroloval budík, či som náhodou nezaspal. Dokonale pripravený s vanilkovým cestom a škatuľkou červíkov sme na motorke vyrazili k jazeru. Prvým hodom som sa predviedol, čo som si natrénoval na lúke. Položil prút do vidličiek odrezaných z neďalekej vŕby, zo stonky púpavy urobil policajta a čakal na vytúžený záber.
Netrvalo dlho a ja som zdolal svoju prvú rybu na jazere. Úhor, sotva dosahoval mieru, no moja hrdosť rybára siahala do obrovských výšok. Pyšný som ho zatvoril do vedierka s vodou. Sused chytil svojho prvého kapríka. Pozorne som sledoval jeho počínanie a na moje prekvapenie ho pustil späť do svojho živlu. Nechápavo som na neho civel a kládol mu otázku:
„Prečo?“
„Prvá ryba patrí svätému Petrovi!“ - odpovedal a opäť nahodil svoju udicu. V ten deň sme už nič nechytili. Úhora som pustil do vane a donekonečna všetkým v mojom okolí rozprával o jeho náročnom zdolávaní. Stále však vo mne niečo vŕtalo. Zamýšľal som sa nad slovami svojho rybárskeho vzoru. Bol som rozhodnutý. Ráno som sadol na bicykel, s vypnutou hruďou prechádzal okolo susedovej garáže oznamujúc mu, že idem pustiť späť svojho úhora. Na otázku: „Prečo?“ - zaznela moja okamžitá odpoveď: „Prvá ryba patrí svätému Petrovi“.
A tak som pustil späť svoj prvý úlovok s pocitom veľkého rybára. Od tohto okamihu ubehli už takmer štyri desaťročia a môj rituál sa pravidelne opakuje. Rybe dávam slobodu.
Sme na začiatku novej kaprárskej sezóny, skúste aj vy tomu svojmu prvému kapríkovi darovať to najcennejšie, život. Darujte ho aj vy svätému Petrovi, on už bude vedieť kam nasmeruje jeho cestu. Dajte mu druhú šancu, šancu, po ktorej aj my v našom živote veľakrát túžime.
Prajem vám plno krásnych pohodových zážitkov pri vode, veľa rybárskej slobody nielen vám, ale aj všetkým rybám.
Ivan Fabian,
spolupracovník Slovenského RYBÁRA
Stiahnuť článok v PDF formáte.
PrihlásenieRegistrácia 
