Po dvoch vydarených výpravách u našich severných susedov museli prísť zákonite ďalšie. Prvú dvojdňovku som absolvoval so skupinou poľských kamarátov. Druhú som si nechal až november a spojil ju aj s rodinným výletom. V obidvoch prípadoch išlo viac-menej o experiment. Chcel som zistiť, dokedy je možné na tejto, oproti Slovensku podstatne severnejšie položenej lokalite, uloviť sumca...
info
Kategória: Sumčiarina
Vyšiel v čísle: JÚN 2011
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 100
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Prvú výpravu sme absolvovali v stredne hlbokej časti jazera. Vo štvorici s Ondrejom, Krziškom a Tomekom spúšťame dole neprístupným brehom čln. Počasie je na lov sumcov dosť netradičné. V noci bol mráz, teraz niečo po desiatej je teplota okolo 4 °C. Väčšie starosti mi však robí vietor, ktorý začína dosť silne fúkať.
Šesť záberov, tri sumce
Pripravujeme si prúty. Ondrej spolu so mnou pripevňuje na šnúru chobotnice, Krzišek a Tomek pripínajú na trojháky 20 cm dlhé karasy. Keďže vodu ešte nepoznám, pomocou HDS-ky sa snažím prejsť čo možno najväčšiu plochu a urobiť si obraz, kadiaľ prechádza koryto. Po čase zisťujem, že 95 % sumcov sa dvíha práve odtiaľ.
Silnejúci vietor spôsobuje, že spustené nástrahy odchádzajú mimo kužeľa lúča. To má však na druhej strane za následok, že Krzišek, ktorý má aj ľahšie olovo, udržiava nástrahu v teritóriu dvíhajúcich sa sumcov. Práve na Krziškov prút, ďaleko za loďou, prichádza prvý záber. Trochu prekvapený lovec len mierne pridvihuje prút. Tento slabý zásek spôsobí to, že sa tesne pod hladinou asi meter dlhý sumec z háčikov vypína. Po polhodine prichádza ďalší záber. Znova boduje Krzišek. Tentoraz je úspešnejší a asi 5 kg ťažkú rybu zdoláva. Na vode ostávame do štvrtej. Celkovo máme šesť záberov a zdolávame tri sumce.
Ďalší deň je počasie podstatne lepšie. Je síce iba tesne nad nulou, nefúka však nepríjemný vietor. Vábenie začíname tam, kde sme včera skončili. Som prekvapený, že pri teplote vody okolo 10 °C sú sumce na obrazovke HDS-ky celkom aktívne. Vábnička ich doslova vystreľuje do stĺpca. To, že je už neskorá jeseň, signalizuje ich neochota okamžite atakovať nástrahy.
Adrenalín klesá
Často vidím, ako sumec pláva pod chobotnicou aj niekoľko desiatok sekúnd. Ak chobotnicou nehýbem, sumec okamžite klesá ku dnu. Niekoľkokrát registrujem ako ryba vystúpi a následne klesne späť aj päťkrát za sebou. Tu sa začína ukazovať výhoda chobotníc.
Prvého sumca seká Ondrej. Ide asi o 10 kg ťažkú rybu. Po chvíli zasekávam dva sumce v krátkom slede ja. Jeden je o čosi väčší. Odhadujem mu asi 15 kg. Moja chobotnica vyprovokuje aj do tretice útočiaceho sumca. Podľa ohnutého prúta je jasné, že ide o väčšiu rybu. Sumca v čistej vode priťahujem pomaly k člnu. Pri hladine sa ryba rozbieha do strany. Dotiahnutá brzda navijaka spôsobí, že udica nedokáže odpružiť výpad. Chobotnica vystreľuje z papule sumca. Ryba sa ešte raz otáča okolo vlastnej osi a mizne v hlbinách.
Adrenalín na lodi klesá. Odhadom 30 kíl ťažká ryba si vybojovala slobodu. Dnes ráno sa k nám pridal na druhej lodi náš priateľ Andrzej spolu s Tadkom. Je z celej poľskej partie najzapálenejší. Za mesiac sa naučil ako tak vábiť. Podarilo sa mu už chytiť aj niekoľko sumcov. Aj teraz vábi asi 500 m od nás. Práve keď prichádzame k ich člnu, zdoláva svojho prvého jesenného sumca.
Novembrová výprava
Po úspešnej rybačke koncom októbra sa už teším na začiatok novembra. Rodina súhlasí s dvojdňovým výletom. Spolu s Gržeškovou rodinou si objednávame chatu blízko vody. Jeden deň sa venujeme spoznávaniu krás okolia. Nedeľa nás už však zastihne v plnej „zbroji“. Gržeškove deti Piotr a Kaška sú obe rybármi, a tak naša štvorčlenná posádka sadá do člna a vyráža na lov.
Počasie nám praje. Je príjemne slnečno, pofukuje len slabý vetrík. Na sonari zisťujem, že teplota vody sa pohybuje v tejto najhlbšej časti jazera okolo 9 stupňov. Verím, že aj pri tejto teplote budeme úspešní. Ako nástrahy používame na dvoch prútoch chobotnice, na treťom to je karafiát s pijavicami a na štvrtom karas.
Podľa reliéfu brehu a pomocou sonaru rýchlo nachádzam koryto. Spúšťame prúty do rôznych hĺbok a začínam vábiť. Asi po 10-tich minútach zisťujem, že sumce síce na vábničku reagujú, no k nástrahe sa nepriblížia. Vždycky sa zodvihnú niekoľko metrov nad dno, chvíľu plávajú v stĺpci a následne klesnú späť. Pokúšam sa prenasledovať dvíhajúce sumce svojou chobotnicou.
Darí sa mi jednu z rýb zaujať. Asi po pol minútovom visení pod mojou nástrahou prichádza záber. Necelý meter dlhá ryba bojuje na túto neskorú dobu slušne. Taktika prenasledovania sumca chobotnicou sa ukazuje ako správna.
Bez sonaru, bez šance
V krátkom slede sekám druhú a tretiu rybu. Tú tretiu nechávam vytiahnuť Kaške. Tá je odhodlaná nedať rybe šancu. Zdolávanie jej komplikuje multiplikátor, ktorý drží prvýkrát v ruke. Po chvíľke sa jej začína dariť a rybu pomaly priťahuje k člnu. Sumec občas urobí výpad. Vtedy musí milú Kašku držať okolo pása otec. Neviem ako by sme našim drahým polovičkám vysvetlili, že nám dieťa do vody stiahol sumec.
Asi po desiatich minútach trápenia a smiechu z trocha komického zdolávania ryby sa konečne niečo cez meter dlhý sumec ukazuje pri hladine. Chválim Kašku. Na jedenásťročné dievča to bol takmer profesionálny výkon. Ďalší záber nenecháva na seba dlho čakať. Znovu zasekávam podobnú rybu. Tentoraz nechávam udicu Piotrovi. Sumec je v lodi o čosi skôr. Musíme však objektívne uznať, že je menší.
Po necelej hodine vábenia môžem skonštatovať, že bez použitia sonaru by sa nám sumce uloviť nepodarilo. Na obrazovke HDS-ky vidím, že hocikedy stačí 20-centimetrový rozdiel medzi hĺbkou ryby a nástrahy. Týchto 20 cm rozhoduje o tom, či záber je alebo nie je. Sotva dostanem obe čiary na obrazovke do jednej roviny, záber obyčajne príde.
To sa potvrdzuje už o malú chvíľu. O poznanie hrubšia čiara sa odlepuje odo dna. Ostáva stáť asi meter pod mojou chobotnicou. Spúšťam „octopusa“ tesne k rybe, potriasaním špičky sa pokúšam donútiť sumca k záberu. Určite udieram sumca po hlave. Zrazu zacítim jemný dotyk a následne silný ťah. Sekám.
Zdolávame hranicu 20 kg
Sumec sa snaží dostať ku dnu. Pri mojom náčiní nemá šancu. Vytiahnuť ho z takmer 30-metrovej hĺbky mi trvá asi dve minúty. Využívam čistú vodu a kamerou robím pod vodou niekoľko záberov bojujúcej ryby. Sumca dvíham nad hladinu. Z papule sa mu ozývajú zvuky podobné grganiu. Je jasné, že ryba nestihla vyrovnať tlak. Gržešek, Piotr a Kaška sa z úlovku tešia. Konečne zdolávame hranicu 20 kilogramov.
Po krátkej prestávke a vypití čaju na brehu sadáme opäť do lode. Dvíha sa však vietor. Vábenie je čoraz ťažšie. Napriek tomu zdolávam ešte jedného sumca. Vlny, chlad a silnejúci vietor určujú ďalší program. Deti sú už premrznuté, je čas otočiť čln a vrátiť sa naspäť.
Táto rybačka nás presvedčila, že sumce sa dajú loviť aj v novembri. Ukázalo sa aj to, že v tejto ročnej dobe to už je o milimetrovej presnosti práce so sonarom a nástrahou. Ak to dokážeme zvládnuť, úspech sa dostaví. Dosvedčuje to sedem ulovených sumcov počas jednej hodiny vábenia.
Novembrové vábenie prinieslo aj poznatok, že v takomto neskorom čase sú pre sumce atraktívnejšie pohyblivé nástrahy. Sedem záberov na chobotnicu s pijavicami je dôkazom, že sa nám podarilo nájsť to, čo sme hľadali.
Rok 2010 priniesol množstvo pekných úlovkov. Podarilo sa nám objaviť ďalšiu panenskú sumcovú vodu, a to dokonca v civilizovanej Európe. Takmer 50 sumcov ulovených počas 8-ich dní lovu na vábničku by určite potešilo každého sumčiara. A to mi moji poľskí priatelia hovoria o vodách s podstatne väčšími rybami.
Mne neostáva nič iné ako poďakovať všetkým známym, ktorí sa spolupodieľali na organizovaní jednotlivých výprav alebo sa ich priamo zúčastnili. Prajem všetkým rybárom, a predovšetkým sumčiarom, úspešnú sezónu v roku 2011. Nech nás v nej sv. Peter sprevádza.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
