Feeder si postupne získava stále viac a viac priaznivcov, ba priam nadšencov pre tento spôsob lovu. Tajomstvom jeho úspechu je stále viac spokojných rybárov, ktorí nezostanú bez záberu. Už len pohľad na „vysmiateho“ feedristu nabáda ostatných k vyskúšaniu tohto čuda. Nie každému sa však darí podľa jeho predstáv. Hoci si feeder kúpili, predsa to nie je ono a v mysli si neustále kladú jedinú otázku: „Prečo je to tak?“
info
Kategória: Feeder
Vyšiel v čísle: JÚN 2012
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 106
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Už v predchádzajúcich dvoch článkoch sa čo-to o tom popísalo, ale ešte stále sme na začiatku problematiky. Doteraz sme si povedali, aká dôležitá je presnosť pri feedrovaní a ako ju môžeme dosiahnuť. Je to prvá – základná podmienka úspechu pri love s feedrom a jej úspešné zvládnutie je prvým krokom k budúcim rybársky úspešným chvíľam pri vode. Lenže presnosť je nám nanič, ak presne hádžeme do miest, kde nič nie je. Aby sa to zmenilo, musíme sa najprv zamyslieť nad tým, kam vlastne budeme nahadzovať naše košíky, do prasknutia naplnené dobrotami pre ryby.
Ideálne miesto
Každý z nás má svoje viac či menej obľúbené miesta, na ktorých trávi voľné chvíle venované nášmu koníčku. Zväčša si vyberieme miesto, ktoré svojimi parametrami vyhovuje nám a spĺňa naše požiadavky na určitý komfort pri rybolove. Vyberáme si ho tak, aby tam bol dostatok miesta na pohodlné rozloženie sa, aby pri manipulácii s udicou nezavadzali žiadne konáre, bol dobrý prístup ku vode, najlepšie s pozvoľne klesajúcim brehom a následne aj dnom, nech vo vode nie sú prekážky, ktoré by nám mohli komplikovať zdolávanie zaseknutej ryby a v neposlednom rade, aby to miesto oplývalo aj hojnosťou pokiaľ možno stále hladných rýb. Takýto stav by bol až príliš ideálny a takmer nikdy to tak nie je. Zakaždým je v tom nejaký „háčik“.
Často navštevované miesta
Zamyslime sa nad tým, podľa čoho si vlastne miesto rybačky vyberáme. Zväčša sa usadíme na mieste, ktoré už pred nami niekto pravidelne navštevoval, či už v domnienke, že ak sem niekto pravidelne chodí, asi vie prečo, alebo z čírej pohodlnosti, lebo toto miesto je už prispôsobené na rybolov a nám stačí sa iba rozbaliť a môžeme „ ísť na to“. Býva tam vysekaná alebo častými návštevami vydupaná tráva, prečnievajúce a pri manipulácii s udicou prekážajúce konáre sú zrezané a podobne. Po príchode na také miesto sa zadívame na vodu, prvým nahodením si zvolíme vzdialenosť, v ktorej budeme rybám ponúkať našu nástrahu, a s očami zavesenými na špičke striehneme na jej najmenší pohyb naznačujúci prítomnosť rýb. Ak sme mali šťastie a prvým hodom sme sa trafili do miest, kadiaľ sa ryby presúvajú, čoskoro príde aj záber, ale ak nie, ľahko sa môže stať, že naň budeme čakať nejaký čas a vtom najhoršom prípade sa ho nedočkáme vôbec. Takmer na každom nami zvolenom mieste sa ryby uloviť dajú. Otázne však je, koľko a aké veľké budú. Je len málo miest, ktorým sa ryby vyslovene vyhýbajú, na pár miest prichádzajú sporadicky, iné zas navštevujú so železnou pravidelnosťou.
Raz niečo funguje, inokedy nie
Ak si chceme, ľudovo povedané, zachytať, musíme nájsť miesto, ktoré rybám z nejakého dôvodu vyhovuje. Často máme nahodené len pár metrov od miesta, kadiaľ sa ryby premávajú a z nejakého dôvodu nie sú ochotné tú krátku vzdialenosť prekonať a tým nám urobiť radosť formou záberu. Príčiny môžu byť rôzne a býva dosť zložité určiť, prečo je to tak. Všetky vysvetlenia sú viac či menej len naše dohady. Aj keď sú mnohí z nás na základe svojich dlhoročných pozorovaní isto iste presvedčení, že poznajú ten pravý dôvod, predsa nie sú schopní presne určiť príčiny a zmeny správania sa rýb, lebo raz niečo funguje a pri inej príležitosti zažijeme doslova fiasko. Museli by sme sa na nejaký čas stať rybou, aby sme pochopili čo, ako, kedy a prečo funguje v ich pre nás neznámom svete pod vodnou hladinou. To však nie je možné, a tak nám neostáva iné, ako sa nad tým všetkým zamyslieť a dúfať, že na nejaké rozumné vysvetlenie prídeme.
„Bezpečné“ miesta
Ryby sa zriedkakedy zdržujú na jednom mieste. Majú akýsi svoj rajón, ktorý vo viac-menej pravidelných intervaloch obchádzajú. Ak niekde narazia na niečo pod zub, chvíľu sa tam zdržia a pomaly sa presunú ďalej. Na miesta, kde našli potravu, sa potom vracajú v nádeji, že opäť nájdu „prestretý stôl“. Vďaka tomu ich dokážeme pravidelným prikrmovaním doslova naučiť navštevovať jedno a to isté miesto. Niektoré ryby obchádzajú pomerne veľké úseky, ako napríklad kapor, ktorý sa v rôzne veľkých skupinkách potuluje po veľkej ploche jazera a cestou konzumuje, na čo príde. Iné ryby sú naopak viac späté s pomerne malou plochou (plotica, lieň), ktorá im poskytuje všetko, čo pre život potrebujú. Nech sa pohybujú kdekoľvek, musia mať pocit bezpečia. Preto sa väčšinou presúvajú popri terénnych nerovnostiach, zlomoch, okolo do vody spadnutých stromov, pomedzi vodné rastliny, medzi ktorými sú doslova rybie diaľnice, lebo tam skôr dokážu splynúť s okolím. Ak sa niekde necítia bezpečne, buď sa takému miestu vyhnú, alebo na ňom strávia veľmi krátky čas. Niektoré ryby uprednostňujú bezpečie hlbšej vody, kde ich zhora nikto nevidí, a odtiaľ podnikajú krátke výpravy za potravou na plytčiny. Iné zas uprednostňujú úkryt medzi rastlinstvom, prípadne v tieni pobrežnej vegetácie. Na „rizikové miesta“ sa odvážia väčšinou až vtedy, keď sú si isté, že ich tam nik nemôže prekvapiť a to najskôr býva počas brieždenia a večerného šera alebo až po úplnom zotmení. Prídu tam aj v priebehu dňa, ale musia mať pocit bezpečia a aj najmenší rušivý element ich dokáže na hodiny vyplašiť. V noci skôr ako kedykoľvek inokedy natrafíme na ryby v prekvapivo plytkých partiách jazier v tesnej blízkosti brehu a ak sa správame ticho, bez zbytočných rušivých pohybov a nadmerného hluku, dostaneme záber rovno pod špičkou prúta. Nejednému rybárovi sa stalo, že si chcel dať malú prestávku, položil prút do vidličiek a háčik spustil len tak pod špičku a o chvíľu mu prútom lomcovala ryba, ktorá hľadala potravu v tesnej blízkosti brehu. Poniektorí sa po takejto skúsenosti začali venovať presne takémuto spôsobu lovu rýb a verte, že ich úspešnosť nie je malá. To si však vyžaduje trpezlivého človeka, ktorý je schopný nepohnuto v tichosti striehnuť na záber a je ochotný vstávať ešte za tmy alebo byť pri vode dlho do noci. Ak prídeme ku vode skoro ráno, ešte za tmy, tak ryby počas brieždenia doslova prezradia svoje stanovištia, lebo výskokmi nad hladinu vítajú nový deň.
Zmapujte si dno
Prečo sa tu o tom vlastne rozpisujem, keď toto mal byť článok o love s feedrom? Z jedného veľmi jednoduchého dôvodu. Nech prídeme kamkoľvek a usadíme sa na akomkoľvek mieste, vždy sa musíme zamyslieť nad tým, čo som tu veľmi stručne napísal. Kto pozorne čítal, už vie, čo som tým sledoval. Po príchode k vode nestačí len zbežný pohľad na vodnú hladinu, ten nám toho veľa nepovie. Odhalí nám na prvý pohľad viditeľné prekážky, ako sú do vody spadnuté stromy, z vody trčiace konáre, ku hladine rastúce vodné rastlinstvo a podobne. Toto si musí všimnúť hádam každý a určite nikto nebude vedome nahadzovať svoju udicu medzi prekážky, veď by sme tam mohli s košíkom alebo háčikom veľmi ľahko uviaznuť, aj keď v ich tesnej blízkosti by to mohlo byť veľmi zaujímavé, ale vieme, kam až siahajú pod vodou konáre toho spadnutého stromu? Preto sa sústredíme na na prvý pohľad voľný priestor, kde by to mohlo fungovať. Keďže lov s feedrom je vlastne lov na dne, je pre nás veľmi dôležité vedieť, ako to vyzerá tam, kam naše oko nevidí. Jednoducho musíme zistiť, čo sa ukrýva pod vodnou hladinou, aké je vlastne dno. Či je bahnité alebo tvrdšie, hlinité, prípadne štrkové, či sú na ňom prekážky vo forme väčších či menších konárov alebo nízkeho porastu vodných rastlín. Snažíme sa zistiť, kde je aká hĺbka, prípadne či na nami zvolenom mieste na dne nie je nejaký zlom. Ak tam je, v akej je vzdialenosti od brehu, prípadne, či tam o pár metrov ďalej nie je ďalší. Skrátka a dobre, musíme zistiť reliéf dna. Je to trochu zdĺhavý proces pozostávajúci z neustáleho nahadzovania a vyťahovania, ale s trochou praxe sa dá zvládnuť pomerne rýchlo, hlavne, ak človek vie, na čo sa má zamerať. Toto všetko sa dá zistiť aj s využitím výdobytkov modernej techniky vo forme sonaru, ktorý nám toto všetko alebo, lepšie povedané, takmer všetko za krátku chvíľu ukáže. Sonar však nie je dostupný každému, tak sa s jeho používaním nebudeme zaoberať. Podľa našich zistení si potom zvolíme miesto, kde by sa ryby mohli zdržovať. Sú vždy tam, kde sa cítia bezpečne. Občas ich naším krmivom dokážeme vylákať aj o kus ďalej, ale to vždy nefunguje a hlavne nedokážeme ich na takom mieste udržať dlhšie.
To, čo som tu dnes napísal, neplatí len pri love s feedrom, ale všeobecne pri každom spôsobe lovu rýb. Prebrali sme si, čo všetko je potrebné zistiť, sledovať, dať si dokopy súvislosti, aby sme našli to správne miesto na umiestnenie našej nástrahy a kde je najlepšie „prestrieť stôl“ na hodovanie rýb, ale nepadlo takmer žiadne slovo o tom, ako to spraviť. Keďže je to dosť obsiahla téma, budeme sa touto problematikou zaoberať v samostatnom článku o mesiac.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
