V prvej časti sme sa dostali od myšlienky až po uskutočnenie, od príprav až po sobotňajší príchod. Potom sme sa prepracovali aj k rybám, dokonca k viacerým rybám a skončili pri piatku. Odtiaľto sa začína odvíjať druhá, záverečná časť nášho príbehu, v ktorom nám ostalo deväť dní výpravy. S veľkou nádejou sme očakávali ďalší týždeň plný rušných udalostí...
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: JÚN 2012
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 40
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Pravdupovediac, mali sme trocha obavy, lebo počet našich záberov sa pomaličky, ale isto znižoval. V piatok sa k nám pripojil kamarát Marián s manželkou na víkendovú rybačku. Tešili by sme sa aj z jeho úspechu. Ako vysvitlo, obava a nádej sa dovŕšili, lebo cez víkend pokračovala zlá konštalácia a Marián..., radšej nech rozpráva denník, veď ešte sme sa nedostali na koniec našej výpravy.
Sobota 15. október
Na predpoludnie sme všetky naše montáže rozložili na rôzne body na kŕmnom páse. Na montážach a na spôsobe nastraženia sme nič nemenili, lebo ich schopnostiam sme úplne dôverovali. Veď počas týždňa sa nám s pravidelnosťou preukazovala ich účinnosť. Pred obedom sme spozorovali Mariána, ktorý sa asi po štvrťhodinovom súboji so širokým úsmevom približoval k brehu. Po odvážení mal lysec 16,10 kg, rýchla fotka a ryba už mohla plávať vo svojom živle.
Nedeľa 16. október
Hneď ráno sme v bezvetrí a s malou neistotou všetky montáže poprevážali. Predpoludním sa nám znova ozvali signalizátory, síce len od malých kaprov, ale aj tým sme sa potešili. Mariánovi s manželkou sa tiež podarilo chytiť z týchto menších rýb pár kusov. Neskoro popoludní sa zbalili a odišli domov.
Pondelok 17. október
Ranný budíček nás privítal do úplného bezvetria oproti minulému týždňu, keď skoro každý deň fúkal dosť silný vietor. Mnohokrát som si všimol, že keď je pár dní bezvetrie, zábery takmer úplne ustávajú. Rýchlo sme sa začali medzi sebou radiť, čo by sme mohli s týmto nepriaznivým stavom urobiť. V myšlienkach nám prebehla aj zmena lovného miesta, ale nakoniec sme sa rozhodli zostať. Niečo mi šepkalo, aby som to tak spravil, ale vedel som, že to potrebuje akúsi zmenu. Na začiatok som obe naše bójky preložil o desať metrov bližšie k brehu. Na tejto vode môže málo záberov spôsobiť aj to, že na kŕmnom mieste sa pohybujúce a kŕmiace sa kapry vytlčú za krátky čas mäkké bahno a na tvrdšom povrchu si skôr všimnú prítomnosť nebezpečenstva a vyhnú sa našim montážam. Predpoludním som rozkŕmil novo vytvorený kŕmny pás bežnou dávkou partiklu a mixu boilies a peliet. Druhá zmena spočívala v tom, že sme všetky montáže znova rozložili trocha ďalej od seba (prvý týždeň sme už mali tri montáže vedľa seba), aby sme našli tie miesta, kde sa kŕmia kapry. Teraz mohla prísť na rad realizácia našej myšlienky: ako ešte viac zatraktívniť naše nástrahy? Môj stick-mix som zhotovil bežným spôsobom, ale teraz som ešte pridal trochu c.s.l. a pečeňového prášku, ktorý sa stal pomocou pikantnej, pečeňovej a robin-redovej tekutej potravy kyprým. Tento stick-mix som vylepšil cesnakovým esenciálnym olejom, aby bol ešte účinnejší v plynule sa ochladzujúcej vode. Nástrahovú pastu, ktorú som úspešne používal aj predošlý týždeň a ktorej tiež pripisujem dôležitý význam, som zostavil z dvoch druhov. Jedna mala pečeňovú robin- redovú a druhá račiu belachanovú vôňu. K stopercentným prirodzeným pastám som pridal po troche belachan prášku a jemného bahna, pričom som ich spolu dôkladne premiešal. Takýmto trikom sa dajú dosiahnuť výsledky aj v období, kedy máme menej záberov. Zvolili sme nástrahy, ktoré už dobre fungovali: Top force s ananásovou plávačkou a Red force s white secret plávačkou. Týmto kombináciám sme aj naďalej verili. Pravdou je, že sme začali používať menšie, 18 milimetrové boilies.
Touto veľkosťou sme aj vnadili. Pri výbere montáží sme zastávali rovnaký názor. Do konca týždňa sme na všetkých prútoch používali už dobre fungujúce krátke kombi-link nadväzce, a to v dĺžke 15 – 17 cm. Som toho názoru, že na týchto malých detailoch a zmenách mnohokrát viac záleží, a preto, keď niečomu veríme, tak sa nebojme to aj vyskúšať. Už bolo dávno popoludnie, keď sme so všetkým skončili a všetky montáže sa dostali na miesto. Vychutnávali sme si krásne októbrové slnečné počasie. Na záber sme nemuseli dlho čakať, aj keď od menších rýb (4 – 8 kg). Podarilo sa nám z nich chytiť štyri kusy. V tom momente sme sa tešili a pridali nám sebavedomie do ďalších dní. Značne sa zotmelo, keď na ľavom prúte niečo prudko začalo ťahať vlasec z cievky. Po kontakte s rybou som skočil do člna a namieril som si to smerom k bójkam. Keď som sa dostal nad rybu, opatrne som začal pumpovať smerom k hladine, ale hneď odpovedala silným odporom. Po desiatich minútach som prvýkrát zbadal jej zlatožlté telo. Na prvý pokus som ju podobral a vedľa člna v podberáku ju vytiahol na breh. Váha sa zastavila pri krásnych 17,50 kg. Počas noci sa Emilovi podarilo zdolať ešte dvoch kaprov s hmotnosťami
8,10 kg a 11 kg.
Utorok 18. október
Pri rannej káve sme s radosťou rozprávali o svojich nočných zážitkoch, odfotili sme si úlovky a opatrne ich pustili na slobodu. Cez deň sa môjmu parťákovi podarilo zdolať dvoch menších kaprov, ale viac sa už neudialo. Slnko sa ledva skrylo za kopcami a na ľavom prúte jeden padák hlásil, že ryby sú znova na kŕmnom páse. Po chvíli som už smeroval k rybe v úplnej tme. Na pol ceste som zistil, že je môj vlasec niekde zaseknutý. Začal som preto pomaličky ťahať hore jeden starý silon spolu s montážou. Rýchlo som sa ho zbavil, našťastie háčik držal dobre, tak som smeroval ďalej k rybe a boj sa mohol začať. Na konci boja som podobral mohutného lysca. Háčik štvorka Mugga držal v papuli isto, preto sa ho nevedel zbaviť. Neskôr pri vážení sme s úsmevom zistili, že máme ďalšiu rybu nad
15 kg. Tento krásny lysec vážil 16,30 kg. Teraz môžem s odstupom času povedať, že vtedy som bol veľmi hrdý. Moja taktika a zmeny fungovali. Rýchlo som zobral montáž na predošlé úspešné miesto a ľahol som si spať.
V noci boli moje hlásiče nemé, ale Emil zdolal dvoch kaprov okolo desať kíl.
Streda 19. október
Po výdatných raňajkách som poprevážal nedotknuté montáže, pričom sme pozorovali protiľahlý breh. Pri hlučných a zvedavých rybároch napúšťali do nádrže nových násaďákov. Bol som zvedavý, akú zmenu prinesú nasadené kapríky na ďalšie dni. Okolo obeda sme mali návštevu v podobe dvoch tímov zo Slovenska. Po krátkej debate vysvitlo, že na ostatných miestach nádrže ryby veľmi neberú. Jednému tímu sa od nedele nepodarilo urobiť ani záber a druhí sa mohli pochváliť iba menšími kaprami. Trošku nechápavo stáli nad našimi úlovkami a začali vyzvedať, kedy máme zábery atď. Vtom sa ozval signalizátor. Opatrne som nadvihol udicu a začal som pomaličky zdolávať z brehu ďalšieho súpera. Potom som boj ukončil na vode a po desiatich minútach som sa s úsmevom vracal s 13,20 kg lyscom. Popoludní som mal jedeného menšieho kapríka a o jeden záber som prišiel. Emil chytil dvoch kaprov s hmotnosťami okolo 8 kilogramov. Noc prebiehala potichu, len okolo tretej som mal záber. V chladnom počasí a po štvrťhodinovom boji som mohol podobrať ďalšiu krásnu rybu s hmotnosťou 15,80 kg. Nadránom nás zobudil Emilov hlásič a ďalším bojovníkom bol 10,20 kg kapor, ktorého o pár minút vystriedal 11,80 kg ťažký šupináč.
Štvrtok 20. október
Pred obedom začali brať deň predtým nasadené ryby. Trošku sme sa čudovali, veď obvykle trvá dva-tri dni, kým noví obyvatelia začnú prijímať potravu. Veľmi rýchlo po sebe sme chytili osem kusov, a tak nastal nový problém. Bolo treba znížiť množstvo záberov od týchto jedincov. Nie že by som odsudzoval a zatracoval ryby takejto hmotnostnej kategórie, ale podľa mňa lov na boilies v sebe ukrýva chytanie väčších rýb. Nová taktika spočívala v tom, že som dávku partiklu znížil na polovicu. Dve montáže som položil pred a dve za kŕmny pás a okolo montáží som už kŕmil len s celými boilies bez partiklu a peliet. Takto som sa snažil prilákať menšie ryby na kŕmny pás a dúfal som, že nástrahy na kraji pásu ostanú tým väčším rybám. Vedel som, že to nebude fungovať na 100 %, ale inú možnosť som nemal, lebo väčšie nástrahy som pri sebe nemal (napokon, na tejto vode mi väčšiu rybu ani nepriniesli). Pred zotmením sme sa pripravili na noc, poprevážali sme všetky udice a išli sme spať. Mohlo byť okolo desiatej, keď sa ozval signalizátor po prudkom zábere. Trošku pomaly a ospanlivo som sa pohol s člnom. Za krátky čas som bol nad rybou a mohol sa začať boj. Môj súper mi nedal ani trocha času na oddych. Veľmi silno sa bránil, čo som poriadne cítil v ruke. Ubehlo pomerne veľa času, kým som mohol podobrať tmavo sfarbeného lysca. Rybu som položil do člna na podložku a kým som ju zobral na breh, obdivoval som zdravého lysca. Po odvážení mal 15,50 kg. Bol som šťastný, že po invázii malých kaprov sa mi podarilo chytiť väčšiu rybu.
Piatok 21. október
Predpoludnie prebiehalo v znamení nastávajúceho zajtrajšieho odchodu domov. Začali sme odkladať nepotrebné veci a popritom sme stihli chytiť štyroch násaďákov a ani sme nezbadali, ako rýchlo sa zotmelo. Ešte naposledy som poprevážal dve nedotknuté udice a zaľahli sme do teplých spacákov. Noc prebiehala potichu, a tak sme sa zobudili vyspatí.
Sobota 22. október
Ostali sme prekvapení, že sme nemali záber, ale zhodli sme sa, že aspoň sme si pred cestou oddýchli. Po výdatných raňajkách sme pokračovali v balení, pričom sa ozval Emilov signalizátor. Môj parťák opatrne z brehu zdolal dlhého šupináča s hmotnosťou 9,70 kg. S úsmevom som mu hovoril, že na rozlúčku je to pekná ryba. Po dvoch hodinách, keď sme boli takmer pobalení, sa mi ozval signalizátor. Nasadol som do člna a rýchlo som sa snažil dostať nad rybu. V slnečnom a bezveternom počasí som si vychutnával zdolávanie. Po desiatich minútach ešte môj protivník spravil pár výpadov a úspešne som ho podobral. Rybu som položil na podložku do člna a s úsmevom som skonštatoval, že mám ďalšiu rybu nad 15 kg. Táto ryba bola ako darček na rozlúčku. Mala 17 kg! Bol som šťastný, že po tichej noci a nájazde malých kaprov som sa mohol s jazerom rozlúčiť takou peknou rybou.
Strávili sme dva nezabudnuteľné týždne na Palotási, v zime, mraze, vetre i slnečnom počasí, obohatení o nové zážitky, skúsenosti, priateľov a fotky. Bol som spokojný, že naša stratégia i uskutočnené zmeny prinášali vytúžené ovocie. Podľa mňa k úspešnej rybačke nestačí iba šťastie. Treba byť na správnom mieste, v správny čas a so správnou taktikou a nástrahou. Keď sa tieto veci spoja, môžu priniesť úspech aj v ťažších podmienkach, keď je ryba menej aktívna.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
