Pri premýšľaní nad plánom rybárskej výpravy na európske kaprové revíry mi prišla?na myseľ kedysi bájna rumunská Raduta. O tejto vode sa ku mne v poslednom čase dostávali priaznivé správy, že jej sláva zase začína ožívať. Boli však aj informácie opačného charakteru v zmysle „smradľavé žumpy“ a „choré ryby“. Oslovil som svojho kamaráta Mirka Hošu, s ktorým som začínal podnikať prvé výpravy za veľkými kaprami, či by nemal chuť tieto správy potvrdiť, či vyvrátiť. Na moju radosť Mirek túto výzvu bez váhania prijal, a tak sme začali plánovať a hlavne zisťovať podrobnejšie informácie o podmienkach na tomto revíri...
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: JÚN 2012
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 86
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Dôkladná príprava istí úspech
Prostredníctvom e-mailu sme najprv oslovili ľudí, ktorí majú Radutu v popise práce. Odpoveď prišla obratom. Boli nám ponúknuté voľné termíny vrátane jednotlivých stanovíšť pre lov kaprov. Zvolili sme druhú polovicu septembra a po porade s Ivanom Juřičkom z firmy Max carp, ktorý Radutu niekoľkokrát navštívil, aj na túto dobu vhodné miesto. Mali sme loviť v oblasti, na ktorej sa pred zatopením rozkladal cintorín a podľa neho sa miesto aj tak nazýva (Cemetery). Vo vode je údajne veľa prekážok v podobe starých stavieb, drevín a iných rybích skrýš, navyše dôkladne obsypaných ostrými mušličkami. Tak to bude bomba, musíme nabaliť veľa háčikov, olova a nadväzcového materiálu vrátane šokových pleteniek a monofilov.
Konečne sme prečkali dlhokánsku cestu
Na cestu sme sa vydali 16. septembra okolo poludnia v zostave Bestseller, Bugaboo, Fabulous, Sting Sniper, Mirek a moja maličkosť. Pre menej znalých kolegov uvádzam, že prví štyria menovaní nie sú futbalisti z anglickej Premier League, ale kaprie pochúťky z dielne firmy Max carp. Pred nami bolo cca 1 300 km jazdy po trase Hodonín – Bratislava – Szeged – Timisoara – Severin – Bukurešť – Sarulesti. Cesta prebiehala celkovo bez problémov. Len v meste Lugoj (cca 150 km od maďarsko-rumunských hraníc) sme sa presvedčili o „neúplatnosti“ tunajších ochrancov poriadku. Údajne sme porušili predpisy tým, že sme prešli cez most s nosnosťou 1 t a naša naložená Navara má určite najmenej 3 t. Tušili sme, o čo ide, a zvolili podľa toho vyjednávaciu taktiku. Vyvolávacia cena bola v prepočte 150 eur. Mirek sa púšťa do lámanej debaty s jedným z policajtov a pomaly od dopravných predpisov prechádza na životnú úroveň a výšku platov. Na záver preberajú ešte situáciu v rumunskom futbale a rokovanie končí priateľským potrasením rukami, počas ktorého končí v ruke policajta rolka bankoviek. „Tak koľko nás to stálo? “, pýtam sa potom, čo sme konečne znova vyrazili. Mirek hlási 20 eur a to nás parádne rozosmialo, aj keď s tým mostom to bola určite búda. Inak už cesta prebiehala bez problémov a príjemne nás prekvapila úroveň ciest, po ktorých sme prechádzali. Zážitkom bol prejazd okolo gigantického vodného diela na Dunaji, tzv. Železných vrát, pri meste Severin na rumunsko-srbských hraniciach. Zaujímavosťou sú tiež početné psie svorky, ktoré pobehujú a polihujú okolo ciest, najmä pri benzínových staniciach. Odchod každého auta od benzínky bol sprevádzaný hlasným štekotom.
Záver cesty bol trošku komplikovaný, pretože signál GPS skončil pri zjazde z diaľnice
cca 30 km za Bukurešťou. Odhadom nám zostávalo necelých 20 km cesty k jazeru. Nikde však nevidíme žiadne smerovky a nedá sa poznať, či vedľajšie cesty sú ešte cestou, alebo len poľnou cestou. Do dediny Sarulesti sme dorazili asi po 18 hodinách cesty a približne 2 hodiny sme zmätene jazdili okolo jazera a za pomoci mapy a miestnych dedinčanov hľadali hotel Raduta.
Obhliadka lovného miesta najskôr sklamala
Ako sme neskôr zistili, tak sme niekoľkokrát prešli tesne okolo hotela, ktorý je však ukrytý v zeleni medzi záhradami a domami a z cesty nie je vidieť. Nakoniec sa nám to podarilo. Ešte sme museli počkať na správcu revíru Nica, ktorý ráno odišiel na letisko pre skupinu rybárov a po zaplatení kvót (300 eur/týždeň) sme sa v závese za ním vybrali k vode. Po príchode na miesto sme, mierne povedané, ostali v rozpakoch, pretože bolo zrejmé, že tu dlho nikto nelovil. Breh bol zarastený vysokou trávou, v ktorej prevládali pichľavé bodliaky a navyše sa v blízkom okolí pásli kravy, takže bolo nebezpečenstvo, že zem bola bohato posiata tým, čomu sa u nás hovorí kravinec. Na základe našich pohľadov a gestikulácie Nico usúdil, že sa nám miesto veľmi nepáči a ponúkol nám, že môžeme chytať na inom mieste, z ktorého predčasne odišla skupina srbských rybárov. Toto miesto vyzeralo veľmi civilizovane, najmä keď nejaký miestny pastier upratal hromady odpadkov, ktoré tam predchádzajúci lovci zanechali. Týmto však všetky negatíva našťastie skončili.
Zmapovanie terénu a určenie stratégie
Dopredu sme vedeli, že prvý deň už chytať nebudeme, rozložíme len bivaky a pôjdeme spať. Úplne sa nám to nepodarilo, lebo nám nejako zachutila slivovica, takže po vyčerpávajúcom dni sme si ľahli až po zotmení. Ale o to lepšie sa nám zaspávalo a spali sme ako zabití. Ráno po nevyhnutnej káve a zubnej hygiene (opäť slivovica) sme sa vybrali so sonarom na vodu. Na naše prekvapenie bolo pred nami široko-ďaleko rovné dno a hĺbka 7 až 7,5 m. Len vpravo od nás Mirek našiel zlom, kde sa hĺbka prudko znižovala zo 7 do 4 metrov a potom pozvoľne k brehu. Tam tiež rozmiestnil všetky štyri prúty v nádeji, že to bude najlepšie miesto v širokom okolí. Mne nezostalo nič iné, iba vyviezť moje prúty pred seba na ten rovný stôl.
Naša odmena – desiatky rýb
Prvé dva zábery skutočne prišli Mirkovi z jeho lavice. Išlo o kapry 9,80 a 7,60 kg. Tým však napodiv zábery z tohto miesta skončili a všetky ďalšie sa odohrali na rovine pred nami, kam Mirek asi po 20 hodinách bez záberu premiestnil tri zo štyroch prútov. Nemienim popisovať každého zdolávaného kapra alebo amura, pretože by som musel popísať desiatky strán. Počas nášho pobytu (12 dní lovu) sme úspešne zdolali 103 ks rýb s priemernou hmotnosťou 9,7 kg. Z tohto množstva bolo 90 kaprov a 13 amurov. Najväčší kapor vážil 17,9 kg a celkovo sme zdolali 14 kaprov s hmotnosťou vyššou ako 14 kg. Prevažná väčšina kaprov boli šupináče, lysce iba tri, ale boli to nádherné ryby s obrovskými šupinami. Všetky ryby boli vo vynikajúcej kondícii bez známok nejakého poranenia alebo choroby. Voda v jazere vyzerala tiež zdravo a bola relatívne čistá. Zážitkom boli súboje s čistokrvnými metrovými dunajskými kaprami s hmotnosťami 10 – 13 kg. Zhodli sme sa, že také bojovné kapry sme ešte nevideli. Nico nám povedal, že tieto ryby sem priviezli z delty Dunaja cca pred 12 rokmi. Ak je to pravda, tak to znamená, že prežili ten hromadný úhyn, o ktorom určite všetci kaprári počuli. Kapra nad 20 kg sme síce nechytili ani jedného, ale od kamarátov viem, že na Radute sú, pretože ich chytili. Inak, všetky guľôčky od Max carp fungovali absolútne spoľahlivo a dá sa povedať, že medzi nimi nebol rozdiel. Platilo to, že čím viac sme kŕmili, tým prichádzalo viac záberov. Ale všetko od rovnakej sorty kaprov, ktorí sú tu v poslednej dobe zvyknuté hlavne na prísun kukurice.
Odchádzame maximálne spokojní
Čo do počtu záberov a bojovnosti rýb sme výpravu zhodnotili ako veľmi podarenú. To, čo sme si dopredu mysleli, sa potvrdilo. V náročných podmienkach tohto revíru obstojí iba veľmi kvalitná výbava – mám na mysli hlavne pevné háčiky, odolné nadväzcové a hlavne šokové materiály. Vďaka početným stavom ostrých mušličiek je strata ryby vďaka prerezaniu montáže veľmi častým javom. Ale my sme boli pripravení, tak sme sa s týmto faktorom vysporiadali pomerne dobre.
Cesta domov prebehla úplne bez problémov. Obaja sme si sľúbili, že sa na Radutu určite vrátime, aby sme zistili, ako rastú kapry ktoré sme chytali.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
