Lov kaprov v extrémnej vzdialenosti patrí medzi stále častejšie používané spôsoby lovu, aj keď nie som si vedomý, zvlášť na niektorých lokalitách, potreby zavážať tak ďaleko od brehu. Niekedy si myslím, že je to skôr móda súčasnosti mať montáž položenú čo najďalej od brehu, než premyslené a cielené snaženia sa o kapra. Preto kým montáž zaveziete niekam do diaľky, spýtajte sa sami seba, či je to naozaj potrebné. Ak si myslíte, že áno, táto kapitola je určená pre vás...
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: JÚN 2012
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 46
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Na niektorých európskych vodách je niekedy naozaj nutnosťou zavážať do veľkých vzdialeností. Nie že by sa tam kapry stiahli kvôli silnému rybárskemu tlaku, ako to dosť často býva, ale skôr v tých veľkých diaľkach
(od 300 m viac) našli toľko prirodzenej potravy, že nemajú, až na výnimky, žiadnu potrebu navštíviť príbrežné vody.
Náčinie pre lov kaprov v extrémnej vzdialenosti
Medzi prvé dôležité vybavenie, ktoré je pre tento štýl lovu zásadne dôležité, uvádzam navijaky. Nerád by som popisoval, ktoré a ako pracujú. Tým by som nechtiac vyvyšoval nejaké značky navijakov, pretože pri chytaní vo veľkých vzdialenostiach som vyskúšal len jeden typ. Stabilne už niekoľko rokov používam navijaky Shimano Long Cast, s ktorými som veľmi spokojný. Dôležitou vlastnosťou navijakov pri love v extrémnych vzdialenostiach je vysoká kapacita návinu. Na cievku by sa malo vojsť minimálne 600 m vlasca s priemerom 30 mm. Prevody sú tiež veľmi dôležité. Budete potrebovať navijaky s prevodom 4,2 : 1 až 4,9 : 1.
Od navijaka prejdeme k vlascu. Vyžadujte vždy skutočnú pevnosť v uzle a odolnosť proti oderu. Pri vlasci sa držme ešte jednej dôležitej vlastnosti, ktorou je jeho prieťažnosť. Ako pruží klasický vlasec zo sto metrov? Je to zhruba okolo 10 až 20 % (100 m = 10 až 20 m). To znamená, že pri vývoze do extrémnych vzdialeností s prieťažným vlascom má kapor dostatok času i priestoru zbaviť sa háčika, či už vplávaním do prekážky, alebo vlastným pokusom o vyfúknutie háčika. Kým sa toto všetko pod vodou bude diať, my si budeme hovieť v kresielku a kochať sa prírodou. A hlásič? Ten zostane nemý. Môžeme čakať na záber dni, týždne, trebárs aj mesiace. A potom si jednoducho povieme – nejde to! Nezveličujem tento prípad. Len opisujem najčastejšie chyby kaprárov pri love kaprov v extrémnych vzdialenostiach. Jedného dňa som vykonal pokus s pomocou potápača. Na 600 metroch mi uchopil montáž a začal napodobňovať kapra. Aj keď bola citlivosť hlásičov na maxime, zaznamenal som len jedno pípnutie, kvôli ktorému by som málokedy zasekol. Potápač si mohol s montážou prejsť o 25 metrov ďalej bez toho, aby som niečo zaznamenal. Do strany sa mohol pohybovať takmer neobmedzene (niekoľko desiatok metrov)!
Najčastejšie chyby kaprárov
Spomínam na tie časy, kedy som si kúpil veľkokapacitné navijaky Long Cast a navinul na ne dvadsaťpäťku vlasec. Ustúpil som aj od tridsiatky, aby sa mi na cievku zmestilo viac. O ničom inom som nepremýšľal. Bol som šťastný, pretože som vedel, že zaveziem do miest, kde sa nachádzali kapry, na ktoré som inak nemohol. To ma úplne zaslepilo. Sedel som pri vode ako majster sveta a čakal prakticky na istý záber. Po 24 hodinách neprišiel vytúžený zvuk hlásiča, ako som očakával, a tak som stiahol montáž, aby som vymenil boilies. Navinul som asi 30 metrov a ďalej to nešlo. Musel som na čln. Po pol hodine, keď som sa konečne dostal k miestu, prišlo prekvapenie. Nadväzec bol zamotaný v spadnutom strome 60 metrov od miesta, kde som ho spustil. Nevedel som, či som záber neprespal, alebo čo sa vôbec mohlo stať. Zaviezol som teda znova na 600 m, hlásič zapol na plnú hlasitosť a radšej som si ľahol vedľa neho. Ďalší deň bola montáž znovu zamotaná a zase v rovnakej prekážke. Musím sa teraz sám sebe smiať, aké myšlienky sa mi v tej dobe motali hlavou. Také boli moje prvé skúsenosti s lovom v extrémnych vzdialenostiach, kým som pochopil, že klasický vlasec nebude to pravé orechové.
O rok neskôr som konečne na navijaky namotal splietanú šnúru. Bolo to naozaj zvláštne a hlavne neobvyklé. Čo bolo ale isté, zdvihol sa mi počet indikovaných záberov. Splietaná šnúra, to bolo niečo, čo som vskutku potreboval.
Výhody a nevýhody splietanej šnúry
Lov v extrémnych vzdialenostiach je spojený s veľkými jazerami, vlnami, silným pohybom vody a mohutnými poveternostnými podmienkami. Tlak vody sa opiera o šnúru a pretože má takmer nulovú prieťažnosť, stáva sa, že je olovo poťahované po dne. Vlasec prepruží a olovo sa nepohne. Pri použití šnúry v kombinácii s ďalekou zavážkou by som odporučil nasadiť najmenej 400-gramovú záťaž. Musíte si byť istí, že montáž zostane presne tam, kde ste ju položili, a to aj počas toho najväčšieho vlnobitia. Nastáva ale ďalší problém, ktorý vás určite hneď napadol. Ťahať kapra so 400-gramovým olovom nie je žiadna švanda, však? Celú vec vyriešite, keď použijete systém s odpadávajúcim olovom alebo použijete kameň na trhačky. Vlastnosti pružného vlasca môžete zase kladne ohodnotiť pri zdolávaní kapra (keď nechytáte v prekážkach). Výpady rýb krásne tlmí a je malá šanca, že sa ryba z háčika vyreže. Na druhej strane so splietanou šnúrou cítite každý pohyb kapra a lepšie predvídate, čo má v úmysle. Ak ste zvolili splietanú šnúru, budete musieť chytať s mäkkým a rýchlym prútom. Čo neodpruží šnúra, musí napraviť prút. S extrémnymi vzdialenosťami je spojené zdolávanie rýb z lode. Už samotné plavidlo, na ktorom stojíte, tlmí rýchle výpady kapra. Preto nemajte strach, že kvôli šnúre prídete o mnoho kaprov. Ak ste ešte stále nedôverčiví, môžete medzi šokový nadväzec a kmeňovú šnúru naviazať desať metrov vlasca vyššieho priemeru 0,40 mm (vysoká prieťažnosť). To bude ten posledný tlmič, ktorý budete ku všetkým úspechom potrebovať!
Lov so šnúrou nie je zložitý. Je len náročnejší, pokiaľ si na ňu zvyknete. Veľa rybárov, ktorí ju vyskúšali, povedali – ďakujem, už ju viac nechcem. Ja vám k tomu môžem len povedať, že zo začiatku sa každý rybár ku splietanej šnúre stavia pesimisticky. Avšak len čo jej príde na chuť a porozumie jej výhodám, málokedy na svoje cievky, nielen pri love v extrémnej vzdialenosti, navinie vlasec.
Zavážanie
Premýšľal som, k akej kapitole by sa viac hodilo opísať túto činnosť. Kam inam by som ju ale mohol priradiť, ako sem. Myslím, že pri love kaprov v extrémnych vzdialenostiach sa navyvážate až-až. Existuje niekoľko spôsobov, ako zaviezť nástrahu. Každý je zvyknutý na iný spôsob. Opíšem vám dva z najpoužívanejších a budem sa snažiť načrtnúť výhody či nevýhody, tak poďme na to.
Výhody zavážania vo dvojici
1. V prípade, že sa chystáte zaviezť do veľkých vzdialeností, počítajte s tým, že vaše veci zostanú na brehu osamote. Vyvezenie štyroch prútov (vo Francúzsku) na vzdialenosti od 300 do 700 m trvá približne dve a pol hodiny (keď ide všetko hladko). S ďalekými vývozmi sa vystavujeme riziku odcudzenia našich vecí zanechaných na brehu, kým sme na vode. Z týchto dôvodov je lepšie na kapry jazdiť vo dvojici alebo požiadať susedného rybára. A keď hovorím o dvoch rybároch, tak ma napadá prvý spôsob, ako môžete vyviezť. Jeden rybár stojí na brehu s odklopenou cievkou a drží prút. Prstami ľahko pridržuje vlasec, aby nevzniklo príliš veľké „vrece“. Rybár na lodi musí ísť priamo k vyznačenému miestu (to ide len ťažko vo vlnách a silnom vetre). Stáva sa, že sa po vode začínate motať a strácate prehľad. Bójku nevidíte alebo ste ju už dávno prešli. Musíte teda naspäť smerom k brehu. Nastáva problém, vlasec sa motá všade možne a ste len kúsok k tomu, aby ste zošaleli. Mnohokrát som videl rybárov zavážajúcich iba na100 m. Volali na seba „motaj“ alebo „našponuj“! Takto stále dookola a nakoniec aj tak svoju montáž „tak nejako“ hodili do vody. Čo ale potom v takej diaľke, keď sa sotva vidíte, nieto počujete? Z hľadiska kľudu pri vode by som všetkým vyvážajúcim rybárom bez rozdielu vyvážanej vzdialenosti radil zakúpiť vysielačky.
Ako si pomôcť sám
Čo ale, keď ste na rybách sám a chcete týmto spôsobom vyvážať (prút na brehu – montáž v lodi)? Existuje špeciálny šponovací kolík, ktorý sa dá zakúpiť v rybárskych predajniach. Túto pomôcku pripnete na prút k sedlu navijaka a priložíte na odistenú cievku. Vlasec sa bude šponovať. Nemusíte mať strach, že vyskočí oko vlasca z navijaka a zamotá sa. Jediné, na čo musíte dávať pozor, je, aby ste na bóju nabehli hneď na prvýkrát. Žiadne druhé pokusy nepripadajú do úvahy. Mám vo zvyku používať aj nejakú penu vloženú do prvého očka na prúte. Cez penu prechádza vlasec a pri zavážaní nehrozí, že sa vlasec uvoľní a zamotá.
Niektorých z vás napadá, prečo používať nejaké pomôcky? Prečo odisťovať cievku? Načo mám brzdu? Ide to, prečo nie. Môžete zavážať cez brzdu, ale garantujem vám, že tri vývažky budú stačiť na to, aby ste zničili vlasec!
Zavážanie s prútom
2. Druhou a podľa môjho názoru lepšou možnosťou je vyvážanie s prútom. Prút si vezmite do lode a vydajte sa na kŕmne miesto. Môžete si dovoliť malé chyby. Máte možnosť sa vrátiť, ak ste kŕmne miesto minuli. To je jedna z mnohých výhod, prečo vyvážať týmto štýlom. Odklopte cievku, položte montáž a vráťte sa k brehu. Verte, že ide len o zvyk a o to dobre si to natrénovať. Niektorí rybári jazdia spolu. Jeden má na starosti veslovanie a ten druhý prút. Prečo nie, tiež je to možné, ale myslím, že sa to dá zvládnuť aj bez cudzej pomoci. Jednak sa vo dvojici ťažko vesluje a v prípade použitia elektromotora je väčšia spotreba energie. Na druhej strane by som s rybárom, ktorý sám nedokáže zaviezť, nikdy na ryby nešiel. Hovorím to úplne otvorene. Mám na to svoje dôvody. Nielen že počas doby strávenej s kolegom na lodi nebudem prítomný pri svojich veciach a zvyšujem tak šancu ich odcudzenia, ale tiež nebudem prítomný pri možných záberoch. To mi vadí zo všetkého najviac a predstava, že by sa mi roztočila cievka navijaka a ja pri tom nebudem, ma desí. A to nechcem pomyslieť ani na obdobie, keď sa kapry začnú kŕmiť. Myslím, že budete mať čo robiť so svojimi vlastnými prútmi a nechcem si ani predstaviť, že by ste museli všetko absolvovať ešte so svojím kolegom. Už je to dosť dávno, kedy sme zavážali podľa prvej metódy (rybár drží kolegovi prút na brehu). Chytal som s Jozefom Urbánkom a keď mal jeden z nás v noci záber, musel potom zobudiť druhého, aby si mohol znovu zaviezť. Potom, čo sa toto opakovalo celú noc, nevyspal sa ani jeden z nás. Lenže zábery neprestávali ani ďalší deň a my sme začali pomaly a iste odpadávať. Po týždni sme doslova liezli po štyroch a nakoniec sa to skončilo tak, že nikto nebol schopný nič urobiť. Už sme nemali silu. Preto sme prišli na to, že je lepšie byť samostatný a nechať si pomôcť len v osobitných prípadoch. Veď nie je nič dôležitejšie, ako dobre hospodáriť so svojou energiou. To platí dvojnásobne pri love kaprov v extrémnych vzdialenostiach, ktoré sú väčšinou spojené s dlhodobými výpravami. Nikdy neviete, kedy príde séria záberov, ale môže sa to stať kedykoľvek. Potom každý kúsok našetrenej energie bude hodnotený zlatom. Z tohto dôvodu všetkým odporúčam naučiť sa zavážať touto metódou.
Pokračovanie nabudúce.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
